Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Štvrtok 28. marec 2024Meniny má Soňa
< sekcia Regióny

V Kostoľanoch nad Hornádom nájdeme kuriozitu, farmu na fare

Bohatou históriou, ale aj úspešnými rodákmi sa môže pochváliť obec Kostoľany nad Hornádom s 1250 obyvateľmi pri Košiciach. Vyvíjala sa ako kostolná osada pri farskom kostole. Prvá písomná zmienka pochádza z 30. rokov 14. storočia, ešte s názvom Svätý Štefan. Farár Stanislav Stronček (na snímke), ktorý pôsobí v Kostoľanoch nad Hornádom, má za farou farmu so zvieratkami. Kostoľany nad Hornádom, 9. augusta 2019. Foto: TASR

Na exkurzie na farmu chodia deti z miestnej materskej aj základnej školy. V Kostoľanoch na farme už boli aj školáci z Košíc.

Kostoľany nad Hornádom 10. augusta (TASR) – Bohatou históriou, ale aj úspešnými rodákmi sa môže pochváliť obec Kostoľany nad Hornádom pri Košiciach. Názov napovedá, že sa vyvíjala ako kostolná osada. Prvá písomná zmienka pochádza z 30. rokov 14. storočia, ešte pod názvom Svätý Štefan.

„V obci máme aj nález románskej rotundy, čo nám trošku prepisuje dejiny obce,“ hovorí s úsmevom pre TASR starosta Anton Medvec o aktuálnom výskume. Nález románskeho kostolíka podľa neho posúva obecné dejiny už do skorého stredoveku.

Kostoľany sa vyvíjali ako majetková súčasť hradného panstva Sokoľ. Neskôr prešli pod mesto Košice, ktoré tam prevádzkovalo mlyn, pivovar, obhospodarovalo lesy a ďalšie majetky.

„Veľmi významným medzníkom bola výstavba Košicko-bohumínskej železnice a neskôr aj chemickej továrne na výrobu umelého hnojiva. Tým sa obec pretvorila z poľnohospodárskej na robotnícku, na obec železničniarov, továrenských robotníkov. A to sa opäť odrazilo aj na vyššej úrovni obyvateľstva,“ komentoval starosta.

V roku 1960 sa obec stala súčasťou Družstevnej pri Hornáde. Až v roku 2003 sa znova osamostatnila a odvtedy píše svoju novú históriu.

Medvec vyzdvihol, že z nej pochádzajú aj prvá slovenská olympijská medailistka Matilda Pálfyová či spisovateľka Mária Kočanová. Jej brata Jozefa Emanuela poznajú v Maďarsku ako významného básnika. V Kostoľanoch tvoril aj insitný maliar Jozef Sabol. Dodnes v dedine na krosnách tká 82-ročná Mária Tomisová a majstrovské sláčikové nástroje tam vyrába husliarsky majster Ľuboslav Klesa.

„Našu obec reprezentuje aj folklórny súbor Karička, dobrovoľný hasičský zbor, v posledných rokoch sa snažíme obnoviť hasičskú tradíciu,“ povedal starosta. Pri farskom úrade je aktívne občianske združenie Štvorlístok Hornádu. Miestne občianske združenie Dedinka vybudovalo náučné chodníky a zabezpečovalo propagáciu obce.

Podľa Medveca v obci pripravujú zaujímavé podujatia. „V lete je to Deň rodiny a turistický pochod k prameňu Irenka po trase náučného chodníka. V predvianočnom období organizujeme adventné trhy,“ vymenoval starosta.

Obec sa stala súčasťou Iniciatívy prorodinnej samosprávy, ktorá aktívne podporuje rodinu. „Sme prvá východoslovenská obec, ktorá sa do toho zapojila,“ povedal starosta s tým, že rodinu vyzdvihujú ako dôležitú. V Kostoľanoch mali aj netradičnú rodinnú veselicu. „Je to ples, na ktorý si môžete zobrať svoje deti. Malo to veľmi dobrú odozvu, budeme v tom určite pokračovať,“ sľubuje Medvec.

Kostoľany nad Hornádom s 1250 obyvateľmi chcú podľa starostu dbať aj na životné prostredie. Zamerať sa chcú na odpadové hospodárstvo, prevenciu či usmernenie občanov pri výstavbe domu, aby spĺňal environmentálny aspekt.



Farma u farára



Rímskokatolícky farár Stanislav Stronček, ktorý pôsobí v Kostoľanoch nad Hornádom pri Košiciach, dostal pred rokmi do daru štyri ovečky. Neskôr k nim pribudli sliepky, zajace a bažanty. Dvor sa rozrástol o ďalšie zvieratá, ako páv, vtáčiky, holuby, prepeličky, husi, morky či rybičky. Dnes s úsmevom hovorí, že chovateľom zvierat nikdy nechcel byť, ale jeho Farma u farára je pre neho veľkým relaxom.

„Nebol to môj výmysel. Ja som nikdy nemal úmysel byť chovateľom. Ale pochádzam z rodiny, kde sme chovali. A keď som tu prišiel, dostal som prvý darček od prvoprijímajúcich detí. Mali sme tému na prvé sväté prijímanie Dobrý pastier. Kúpili mi štyri ovečky. Je tu veľká záhrada, tak aby sa tu ovečky pásli,“ opísal pre TASR dekan.

Zajace a sliepky mu daroval brat a bažanta dostal od bratranca. Postupne sa jeho farma rozširovala. „Takže tu vznikla taká archa, „zberateľňa“ zvieratiek. Niektoré deti z farnosti totiž doniesli zvieratká, ktoré nemohli chovať doma. Tak využili veľkú farskú záhradu," dodal.



Na exkurzie na farmu chodia deti z miestnej materskej aj základnej školy. V Kostoľanoch na farme už boli aj školáci z Košíc. Deti sú podľa farára ochotné aj pomáhať na farme. Najkrajším kúskom farmy je podľa neho zlatý bažant a páv, ktorého mu kúpili k narodeninám. Vzácne sú pre neho aj sliepky hodvábničky brazílskej.

Dekan dostal pred tromi rokmi nápad, ako ukázať zvieratá z farmy veriacim a vymyslel živý Betlehem. Nielen so živými zvieratami, ale aj Jozefom, Máriou, Ježiškom a živou hudbou.

Farár hovorí, že starostlivosť o farmu si vyžaduje veľa času a skoré vstávanie. „Ale mňa to veľmi baví a robím to pre potešenie iných,“ zdôrazňuje, hoci mená svojim zvieratám nedáva.



Stavebný projektant maliarom



V malom bytovom ateliéri maľuje obrazy Miroslav Kotora z Kostolian nad Hornádom pri Košiciach, ktorý pracuje ako stavebný projektant. Hoci má bližšie k technickému kresleniu, maľovanie krajiniek či zátiší ho zlákalo už pred pár rokmi. Takmer všetok svoj voľný čas trávi so štetcom v ruke. Veľkým vzorom a motiváciou bol pre neho strýko, známy ľudový maliar Jozef Sabol.

„Môj ujko bol tunajší maliar, bol vyštudovaným maliarom, ale viac pôsobil ako ľudový maliar a od toho sa odvíjali všetky tie vzťahy k maľovaniu. Ja som jeho obrazy sledoval, stále sme sa bavili o tom, kedy ja začnem maľovať, ale som to odkladal. Až v roku 2011 som dostal prvé farby z lacného obchodu, tak som sa k tomu dostal,“ vysvetlil pre TASR Miroslav Kotora.

Kotora má maličký ateliér v byte v Družstevnej pri Hornáde. Obrazy sú tam vystavené všade, dokonca aj v kuchyni nad sporákom. Maľovaniu sa venuje vo svojom voľnom čase, večer, cez víkendy a niekedy aj v noci.

„Začal som krajinkami, Kostoľany sú mi blízke, začal som maľovať to, čo maľoval môj ujko, naše okolie, Hornád, krajinku, lesy a okolie. Na tom sa celkom dobre učí, lebo tam chýbajú postavy a tie boli zo začiatku pre mňa náročné. Dopracoval som sa však postupne aj k väčším formátom, zapracúvam už aj kompozície aj postavy,“ opísal Kotora.

Na jeho prvé ťahy dozeral ešte maliar Sabol, neskôr sa zdokonaľoval sa aj na súkromných kurzoch kresby. „Spolu sme preberali, čo je dobré, čo je zlé, tak ma viedol od začiatku. Ale žiaľ, vo svojich 80 rokoch zomrel a odvtedy sa vyvíjam úplne sám.“

Za svoje obrazy už získal aj niekoľko ocenení. Vlani napríklad získal cenu za svoj obraz Vernisáž na celoslovenskej súťaži neprofesionálnej výtvarnej tvorby Výtvarné spektrum. Posledné tri ročníky sa zapojil aj do Košickej palety a získal tam ocenenia vo svojej kategórii.