Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Regióny

Krajské nemocnice v Trenčianskom kraji nebude riadiť externý manažment

Ilustračná snímka. Foto: TASR - Lukáš Grinaj

Podľa poslanca a primátora Myjavy Pavla Halabrína bol zámer manažérskeho riadenia nemocníc od začiatku ekonomickým nezmyslom a je rád, že zastupiteľstvo tento projekt zrušilo.

Trenčín 20. novembra (TASR) – Tri nemocnice v zriaďovateľskej pôsobnosti Trenčianskeho samosprávneho kraja (TSK) nebudú riadiť externí manažéri. Zastupiteľstvo TSK v pondelok (19. 11.) zrušilo uznesenia o externom manažmente. Zámer zveriť riadenie krajských nemocníc v Bojniciach, Považskej Bystrici a Myjave externému manažmentu schválil krajský parlament v roku 2015, k manažérskemu riadeniu nemocníc dodnes nedošlo.

Podľa poslanca a primátora Myjavy Pavla Halabrína bol zámer manažérskeho riadenia nemocníc od začiatku ekonomickým nezmyslom a je rád, že zastupiteľstvo tento projekt zrušilo. „Nemohol nemocnicu riadiť riaditeľ a zároveň ju manažovať nejaká skupina za jeho chrbtom a zriaďovateľ by sa mal na to iba pozerať. Nemocniciam môže pomôcť to, že sa im vrátia a budú financovať tie činnosti, ktoré sú schopné robiť. Aby sa naspäť vrátila záchranná služba, laboratóriá," priblížil Halabrín.

O tom sa však podľa neho rozhoduje na vyššej úrovni, preto apeloval na poslancov NR SR, ktorí tento dosah majú. „My (TSK – pozn. TASR) môžeme pomôcť tým, že budeme dávať väčšie prostriedky na kapitálové výdavky, mali by sme nájsť a vymenovať riaditeľov nemocníc, dať im štvorročné obdobie na to, aby s tým mohli bojovať. Dokopy by sa mali dať aj samosprávy a podnikatelia v regiónoch, ktorí by nemocniciam pomohli tak, ako to robíme my (Myjava – pozn. TASR) so Starou Turou," zdôraznil poslanec.

Ako povedal predseda TSK Jaroslav Baška od roku 2015 sa toho z pohľadu vykonania manažérskej zmluvy mnoho zmenilo. „Všetky tri nemocnice sa prihlásili do systému oddlžovania. Ak chceli byť naše nemocnice oddlžené, museli podpísať mandátnu zmluvu s ministerstvom zdravotníctva. Tá okrem iného hovorí, že musia vzniknúť dozorné orgány a musia sa plniť ozdravné plány. Preto je celý systém manažérskej zmluvy už neaktuálny, čo pred tromi rokmi nemohol nikto vedieť," pripomenul Baška.

Poslanci zároveň uznesením odporučili predsedovi TSK požiadať Ministerstvo zdravotníctva SR o novelizáciu Nariadenia vlády SR o verejnej minimálnej sieti poskytovateľov zdravotnej starostlivosti tak, aby tento právny predpis zohľadňoval reálne potreby zdravotnej starostlivosti obyvateľov a geografické podmienky kraja.

„Nariadenie, ktoré je tu od roku 2008, je pre obyvateľov kraja nekorektné a nekorešponduje s reálnymi požiadavkami. Štruktúra pacientov, štruktúra špecializovanej ambulantnej starostlivosti a všeobecných lekárov nezodpovedá požiadavkám roku 2018. Mám požiadať ministerstvo zdravotníctva, aby prehodnotilo počet všeobecných lekárov, špecialistov, aby neboli také dlhé čakacie doby," doplnil.

Podľa Bašku je dôležitým pondelkové uznesenie poslancov, ktorým ukladajú riaditeľom všetkých troch nemocníc rokovať so zdravotnými poisťovňami o zvýšení objemu finančných prostriedkov na úhradu zdravotnej starostlivosti so zohľadnením náročnosti pacientov a ekonomicky oprávnených nákladov.

„Robia to síce vždy, ale ak je takéto uznesenie zastupiteľstva, tak je to oveľa silnejší mandát pre samotných riaditeľov, ale i pre mňa počas rokovaní s poisťovňami. Pri platbách vôbec nie sú zohľadnení ťažkí pacienti, ktorí chodia do našich nemocníc. Súkromné nemocnice takýchto pacientov posielajú do našich nemocníc, pretože ten pacient je pre nich drahý," zdôraznil predseda TSK.

Celkový dlh troch nemocníc v zriaďovateľskej pôsobnosti TSK presiahol sumu 50 miliónov eur, až 80 % z neho tvoria podľa Bašku dlhy Sociálnej poisťovni. „Dlh sa mení, teraz sa nemocnice oddlžujú. Účtovne sa do dlhov muselo zaúčtovať aj penále, ktoré musí Sociálna poisťovňa zo zákona vyhodiť. Už je tam dohoda medzi ministerstvom zdravotníctva a ministerstvom financií o odpise penále," uzavrel Baška s tým, že v rámci celého Slovenska len penále tvorilo asi 150 miliónov eur.