Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Drevená zrubová zvonica vo Vyšehradom sa zachovala dodnes v pôvodnom stave.
Autor TASR
Vyšehradné 16. februára (TASR) – Drevená zrubová zvonica vo Vyšehradom, miestnej časti Nitrianskeho Pravna, ktorá je zapísaná v zozname národných kultúrnych pamiatok, patrí medzi najstaršie na Slovensku a dnes je už unikátom medzi podobným stavbami.
Potvrdil to historik umenia a etnológ Jozef Lenhart, ktorý v minulých dňoch mapoval stavby ľudovej kultúry v regióne Hornonitrie.
Aj medzi odborníkmi je neprávom opomínaná, ba nedostala sa ani do publikácie o slovenských zvoniciach, ktorá vyšla pred rokom, konštatoval Lenhart. Podľa neho je zaujímavá historickou skutočnosťou, že ju postavili v podstate na popud cisárovnej Márie Terézie, ktorá okolo roku 1770 nariadila, aby vo všetkých dedinách, kde nemajú kostol s vežou a zvonmi, postavili samostatné zvonice. Mali slúžiť na upozornenie obyvateľstva pred živelnými pohromami, povodňami, požiarmi a podobne. Zvonica vo Vyšehradnom sa zachovala dodnes v pôvodnom stave.
Veľkú zásluhu na tom má občianske združenie Vyšehrad, ktoré založil a vedie tamojší umelec – keramikár a aktivista kultúry Rastislav Haronik. Členovia združenia ju pred rokmi zrenovovali podľa požiadaviek a pokynov pamiatkarov. Vymenili a spevnili predovšetkým jej vnútornú konštrukciu, pretože tá pôvodná už bola napadnutá drevokazným hmyzom, bola narušená jej statika, hrozilo, že sa zvonica zrúti. V najbližšom období v nej už bude treba urobiť ďalšie zásahy, pretože niektoré obvodové drevené trámy už rovnako práchnivejú, upozornil Haronik. Tvrdí, že „pamiatka je ako pacient, treba ju liečiť stále. Neznamená, že ak ju opravíte, bude taká navždy“.
Zvonica má pred vchodom na tráme vyznačený rok výstavby 1805. Je tam aj meno staviteľa, ktoré sa však nedá rozlúštiť. Pôvodný zvon sa nezachoval, ani nie sú poznatky, kde by sa mohol nachádzať, pravdepodobne ho zrekvirovali počas prvej svetovej vojny. Pred viac než sto rokmi v nej však umiestnili nový zvon, ktorý má veľmi jasný prenikavý zvuk. Zvonica voľakedy slúžila nielen na ohlasovanie pohrôm, ale aj vyzývala veriacich aj k večerným či ranným modlitbám a rovnako oznamovala, že niekto z dediny zomrel. "Túto úlohu plní aj v súčasnosti", dodal Haronik. Pochválil sa, že pre interiér zvonice vytvoril malý keramický oltár s dominantnou Pannou Máriou s mŕtvym Ježišom v náručí, pretože tam chýbala dovtedy akákoľvek sakrálna výzdoba.
Potvrdil to historik umenia a etnológ Jozef Lenhart, ktorý v minulých dňoch mapoval stavby ľudovej kultúry v regióne Hornonitrie.
Aj medzi odborníkmi je neprávom opomínaná, ba nedostala sa ani do publikácie o slovenských zvoniciach, ktorá vyšla pred rokom, konštatoval Lenhart. Podľa neho je zaujímavá historickou skutočnosťou, že ju postavili v podstate na popud cisárovnej Márie Terézie, ktorá okolo roku 1770 nariadila, aby vo všetkých dedinách, kde nemajú kostol s vežou a zvonmi, postavili samostatné zvonice. Mali slúžiť na upozornenie obyvateľstva pred živelnými pohromami, povodňami, požiarmi a podobne. Zvonica vo Vyšehradnom sa zachovala dodnes v pôvodnom stave.
Veľkú zásluhu na tom má občianske združenie Vyšehrad, ktoré založil a vedie tamojší umelec – keramikár a aktivista kultúry Rastislav Haronik. Členovia združenia ju pred rokmi zrenovovali podľa požiadaviek a pokynov pamiatkarov. Vymenili a spevnili predovšetkým jej vnútornú konštrukciu, pretože tá pôvodná už bola napadnutá drevokazným hmyzom, bola narušená jej statika, hrozilo, že sa zvonica zrúti. V najbližšom období v nej už bude treba urobiť ďalšie zásahy, pretože niektoré obvodové drevené trámy už rovnako práchnivejú, upozornil Haronik. Tvrdí, že „pamiatka je ako pacient, treba ju liečiť stále. Neznamená, že ak ju opravíte, bude taká navždy“.
Zvonica má pred vchodom na tráme vyznačený rok výstavby 1805. Je tam aj meno staviteľa, ktoré sa však nedá rozlúštiť. Pôvodný zvon sa nezachoval, ani nie sú poznatky, kde by sa mohol nachádzať, pravdepodobne ho zrekvirovali počas prvej svetovej vojny. Pred viac než sto rokmi v nej však umiestnili nový zvon, ktorý má veľmi jasný prenikavý zvuk. Zvonica voľakedy slúžila nielen na ohlasovanie pohrôm, ale aj vyzývala veriacich aj k večerným či ranným modlitbám a rovnako oznamovala, že niekto z dediny zomrel. "Túto úlohu plní aj v súčasnosti", dodal Haronik. Pochválil sa, že pre interiér zvonice vytvoril malý keramický oltár s dominantnou Pannou Máriou s mŕtvym Ježišom v náručí, pretože tam chýbala dovtedy akákoľvek sakrálna výzdoba.
