< sekcia Regióny

Vyše 300-ročná lipa sa hrdí titulom Strom roka 2011

Poslednou z legendárnych siedmich líp je pamiatkovo chránená lipa pred ranogotickým kostolom sv. Martina (na snímke - archívne foto). Foto: TASR/S. Písecký
Na snímke busta, ktorú tento rok odhalili v zrekonštruovaných priestoroch zdravotného strediska pri príležitosti 140. výročia narodenia významného rodáka z Lipian doktora Meiricha Neumanna. Foto: TASR/Ján Lašák

V erbe mestečka Lipany je znázornených sedem zelených lipových listov v striebornom poli.

Lipany 21. septembra (TASR) - Už podľa samotného názvu mestečka Lipany, okres Sabinov, ktoré leží v centre mikroregiónu Horná Torysa, môže každý zistiť, z čoho asi vznikol. Hovorí sa, že tamojšie podnebie prialo práve typickej lipe, ktorá je považovaná aj za symbol Slovanov.

Lipa je symbolom tohto šarišského mesta, ktoré podľa historických prameňov malo tento strom už v pôvodných názvoch. Prvýkrát sa v listinných záznamoch spomína začiatkom 14. storočia ako Sedem líp - Septemthillis, maďarská podoba názvu bola Héthárs a nemecká Siebenlinden. V mestskom erbe je znázornených sedem zelených lipových listov v striebornom poli.

Ľudia si pamätajú, že v meste boli oddávna stovky stromov, ktoré však postupne preriedili, keď sa rozširovala výstavba. Ale ani dnes ich nie je málo a aj v samotnom centre v mestskom parku stojí niekoľko líp, len jedna z nich je však výnimočná, vraj tá posledná zo siedmich, ktoré spomína história. Práve táto v ankete Strom roka 2011 zaujala odbornú porotu a predovšetkým hlasujúcich.

Nakoniec lipianska lipa spomedzi desiatok podobných vzácnych stromov z celého Slovenska tento titul získala a k tomu aj finančnú prémiu.



Lipa je symbolom aj pre mnohých mladomanželov

Lipa malolistá v centre mesta Lipany má vyše 320 rokov, výšku 23 metrov a obvod kmeňa 536 centimetrov.
Foto: TASR/Ján Lašák
Členka komisie pre životné prostredie Mestského zastupiteľstva v Lipanoch Terézia Gergelčíková uviedla, že obyvatelia Lipian sa stotožňujú s týmto stromom a sú naň nemálo hrdí. Fotka lipy je určite v albumoch mnohých rodín. Keďže stojí vedľa Kostola sv. Martina, nejedni mladomanželia, ktorí vyšli po sobáši z kostola, si tu dali urobiť svadobnú fotografiu. Dá sa však predpokladať, že pod týmto stromom sa uzavrelo aj množstvo zmlúv.

"Naša lipka bola vysadená na sakrálnej pôde. Mala veľmi dôležitú úlohu, lebo každá dohoda, ktorá bola podpísaná na posvätnej pôde za účasti dvoch svedkov pod lipou, tak získala štatút notársky overeného dokumentu," hovorí Gergelčíková.

Pripomenula, že táto lipa malolistá má vyše 320 rokov, obvod kmeňa je 536 centimetrov a jej posledné lístky siahajú do výšky 23 metrov.

Podľa Gergelčíkovej finančnú sumu 333 eur, ktoré získali, využili na spracovanie odborného posudku, ktorý stanovuje, ako treba tento strom ošetrovať. Okrem toho už upravili pôdu okolo stromu a pribudnúť má aj nízke oplotenie.

Hovorí sa, že dievčatá, ktoré vyrastajú v okolí mestečka Lipany, okres Sabinov, by na stužkovej slávnosti so spoločenským tancom nemali mať žiadny problém.

Tanečníkov z mestečka na hornej Toryse poznajú v celej Európe

Keď dnes niekto nazrie do zoznamov záujmových útvarov, tanečných, folklórnych skupín a základnej umeleckej školy, tak počty hovoria za všetko. Desiatky, predovšetkým dievčat, ale aj časť chlapcov sa venuje tancu či už spoločenskému, modernému alebo ľudovému.

Vyše 220 detí a mladých ľudí navštevuje aj tanečný odbor Základnej umeleckej školy v Lipanoch. Jednou z učiteliek na tomto odbore je aj Katarína Fečová, ktorá so svojimi zverencami a tanečným klubom dosiahla vynikajúce výsledky nielen doma, ale aj na zahraničných tanečných parketoch.

Tanečná trénerka pripomenula, že v Lipanoch sa tancovalo oddávna, predsa len taký väčší tanečný boom tu zaznamenali po roku 1995, keď tu vznikol Tanečný klub Tília Lipany a asi o desať rokov sa začlenil pod ZUŠ. Nechodia k nim len deti z Lipian, ale i širšieho okolia, zo Sabinova či susedného okresu Stará Ľubovňa.



"Čo sa týka spoločenských tancov, od roku 2000 sme stále na popredných miestach a sme niekoľkonásobní majstri Slovenska v plesových choreografiách a posledné štyri roky sme majstrami Európy. Naposledy to bolo tento rok júni, keď sme v Budapešti získali štyri tituly Majstra Európy a špeciálnu cenu za choreografiu Cigánsky sen," povedala Fečová.

Pripomenula, že sa nevenujú len skupinovým choreografiám, ale majú tu aj talentované súťažné páry. Tanec je podľa nej veľmi náročnou záležitosťou, ktorá si vyžaduje talent, dobrú pamäť a kondíciu. Preto je dobré ak sa začína v mladom veku a následne postupne hodiny tréningov pribúdajú.

"V našich triedach máme 80 percent dievčat a zvyšok chlapcov. Ak prídu chlapci, tak vytvárame triedy zamerané na spoločenský tanec. Keď sú samé dievčatá v triede, tak tie sa zameriavajú na moderné tance, show, scénické či džezové tance," vysvetlila tanečná trénerka.

Daniela Bednárová z Lipian začala tanečný odbor navštevovať už ako malá školáčka, potom si dala chvíľku prestávku, skúsila niečo iné, ale tanec ju opäť prilákal späť.

"Mne sa páči, že chodíme na súťaže, vždy keď urobíme nejaké vystúpenia, tak chodíme s tým reprezentovať. Chcela by som dokončiť tanečnú a potom by som chcela reprezentovať Slovensko," hovorí s úsmevom šiestačka Danka.


Rodák zo Šariša liečil rakúskeho cisára, Hitlera vyšetriť odmietol

K neslávnej histórii mestečka Lipany v okrese Sabinov patrí obdobie, keď sa na Slovensku začalo prenasledovanie občanov židovského pôvodu. Pred 2. svetovou vojnou tvorili až 20 percent obyvateľstva tohto mestečka, potom však väčšina skončila v koncentračných táboroch.

Napriek tejto temnej stránke histórie možno povedať, že práve rodák z Lipian židovského pôvodu kedysi zviditeľnil toto mestečko až v samotnom srdci Rakúsko-uhorskej monarchie a v povedomí bol ešte niekoľko desaťročí.

Reč je o doktorovi Heinrichovi Neumannovi, ktorý sa narodil v roku 1873 a zomrel v roku 1939 v USA. Archivárka Mestského úradu v Lipanoch Katarína Dulinová pripomína, že mladý Neumann vyštudoval farmáciu, stal sa otorinolaryngológom a dosiahol titul univerzitného profesora.

"Bol dokonca osobným lekárom cisára Františka Jozefa I. Tieto jeho styky s mocnými sveta mu zachránili aj život, pretože jediným pacientom, ktorého odmietol vyšetriť, bol ríšsky kancelár Adolf Hitler a za to ho uvrhol do väzenia," priblížila Dulinová. Ako doplnila, potom sa za doktora prihovoril anglický kráľ Juraj VI. a Neumanna z väzenia prepustili. Hovorí sa, že doktor odmietal vyšetriť Hitlera údajne so slovami, že by sa mal dať vyšetriť zverolekárovi.

Lipany sa stali aj súčasťou doktorovho mena, ešte za monarchie dostal šľachtický titul a jeho celé meno znelo Heinrich Neumann von Hethárs, čo znamená z Lipian.

Tento slávny doktor však neliečil len boháčov a prominentov, v starých záznamoch mesta sa spomína, ako za ním vycestovala matka s chorým dieťaťom do Viedne a chlapček potom vyzdravel.

Doktorovi Neumannovi pri príležitosti 140. výročia jeho narodenia v novo zrekonštruovanom zdravotnom stredisku v Lipanoch slávnostne odhalili bustu. Tá bude pripomínať odbornosť i odhodlanie rodáka z tohto šarišského mestečka. Na slávnostnom akte sa zúčastnil aj synovec známeho lekára, ktorý žije v zahraničí.

Lipianska samospráva dospela k záveru, že k neslávnej kapitole dejín, ktorá priniesla mnoho utrpenia židovským spoluobčanom, treba zaujať principiálny postoj. "Preto sa pri príležitosti odhalenia busty nášho slávneho rodáka mesto Lipany oficiálne ospravedlnilo židovskému obyvateľstvu za príkoria a spomenulo si na ľudí, ktorí prišli o život v koncentračných táboroch," konštatovala Dulinová.

Doplnila, že v posledných rokoch do mesta prichádza množstvo ľudí, ktorí sú potomkami či príbuznými ľudí z tejto komunity. Takúto skupinu tu privítali aj počas minuloročných dožiniek.


Pracovné topánky z Lipian boli vraj známe v celej Európe

Mesto Lipany vo svojej viac ako 700-ročnej histórii podobne ako iné mestá zažilo svoje vrcholy i pády. V historických záznamoch sa uvádza, že v 16. storočí bolo znateľne zničené vojenskými stretmi, požiarom a chudobou.

Vlastník panstva Kamenica a Novohrad Juraj Tarczay chcel, aby sa mesto pozviechalo a naštartovalo svoj rozvoj. Lipiančania dodnes tvrdia, že rozvoj ich mesta sa začal, keď dostali slobodu.

V historických dokumentoch často listuje aj bývalý stavbár, dnes 87-ročný Ján Turlík, ktorý je autorom knihy Lipany v horizonte času. Zo stredovekých záznamov nám prečítal výňatok, ktorým vlastník panstva zbavuje obyvateľov Lipian povinnosti robotovania a služieb. "Sú vyňatí a oslobodení od všetkých poplatkov riadnych a mimoriadnych, ako aj od akýchkoľvek finančných bremien v súvislosti s predávaním piva a vína," zacitoval z dokumentu Turlík.

V súčasnosti sa tento rodák z Lipian venuje zhromažďovaniu faktov o remeslách, ktoré sa v meste prevádzkovali. Bolo tu veľa pekárov, krajčírov, našli sa kováči, ale bez pochyby bolo najviac obuvníkov. "Hovorilo sa, že každý druhý chlapec v Lipanoch sa učil za obuvníka, aj môj otec bol obuvníkom. O tunajších majstroch sa vedelo široko, ďaleko i v zahraničí," konštatoval dôchodca.

Mesto ako centrum obuvníkov preslávil niekdajší závod na výrobu vojenských topánok, ktorý vlastnila rodina Friedmannových. "Za prvej svetovej vojny tu bol podnikateľ židovského pôvodu. On zamestnával až 30 ľudí a robili obuv pre armádu, to málokto vie, ale je to historicky dokázané," vysvetľuje Turlík. Svoj závod tu rodina držala až do 2. svetovej vojny, kedy sa začalo prenasledovanie židovských občanov.

Turlík spomína, že v Lipanoch vyrábali kvalitné pracovné topánky takzvané baganče, tie vyvážali do Česka, Francúzka a brali si ich aj ľudia, ktorí odchádzali za prácou do Ameriky. "Baganče vyrobené v Lipanoch mali svoju kvalitu, stáli 45 korún československých, pre porovnanie, za korunu ste dostali 10 rožkov. Potom tu Baťa postavil predajňu a predával topánky za 39 korún, to remeselníkom nenarobilo dobrotu," doplnil dôchodca.

Pripomenul, že keď už sa spomína výroba pre ozbrojené zložky, tak Lipany celkom od tejto tradície neupustili. Aj keď topánky sa tu už nerobia, sídli tu firma, ktorá vyrába oblečenie pre vojakov či iné ozbrojené zložky najmä pre zahraničie.


Mesto investuje do bývania, bezpečnosti a podnikania

Samospráva šesť a pol tisícového mestečka Lipany, okres Sabinov už niekoľko rokov cielene investuje vlastné i získané finančné zdroje do bývania, protipovodňových opatrení a vytvárania podmienok pre podnikateľov.

Primátor Lipian Eduard Vokál je presvedčený, že ak chcú udržať mladých ľudí v meste, musia im vytvoriť podmienky na bývanie. Z tohto dôvodu množstvo prostriedkov smeruje do budovania infraštruktúry zón individuálnej bytovej výstavby ale i budovania nájomných bytov.

"My sme aj nedávno nakúpili osem hektárov pozemkov. Mesto v podstate plní funkciu developera, keďže tu žiadnych nemáme. Investovali sme do toho asi 600.000 eur," povedal primátor.

Upozorňuje, že výsledky už zreteľne vidieť, pretože smerom na obec Kamenica sa dokončuje asi 60. rodinný dom. Vyrástli tu za tri roky. Na najbližšom zastupiteľstve sa bude rozhodovať o ďalšej výstavbe.

"Jeden z našich ambicióznych plánov je bytová výstavba v lokalite Šejba, kde sme vypracovali podklady pre územné rozhodnutia a s cirkvou ideme zameniť pozemky s rozlohou štyri hektáre, kde bude možné v budúcnosti postaviť viac ako 200 bytov," povedal Vokál. Doplnil, že investície do nákupu pozemkov a výstavby infraštruktúry budú stáť do jedného milióna eur.

Druhou zásadnou prioritou investičných zámerov radnice sú protipovodňové opatrenia. Prívalové dažde tu totiž od roku 1998 narobili škody za niekoľko miliónov eur na súkromnom i obecnom majetku. Po niekoľkých rokoch už vidieť výsledky.

"Prakticky v Lipanoch máme všetky druhy povodňovej ochrany zrealizované. V lesoch sme spravili vodozádržné opatrenia. Máme tu suchý polder, zachytí 80.000 metrov kubických vody, takže nechráni len Lipany, ale všetko, čo ide ďalej," zdôraznil primátor. Doplnil, že pomocou Nórskych fondov vegetačnou výsadbou a uložením kameňov upravili brehy Lučanského potoka, ktorý ústi do rieky Torysa. Rovnako sa urobila aj regulácia potokov a pri priemyselnom parku vznikla protipovodňová hrádza.

"Všetky protipovodňové opatrenia za to celé obdobie nás stáli asi štyri milióny eur," konštatoval Vokál.

Zásadné investície s pomocou eurofondov sa rozhodla radnica nasmerovať do vybudovania priemyselného parku, ktorý má prilákať investorov a následne vytvoriť nové pracovné miesta v regióne s vyše 20-percentnou nezamestnanosťou.

"V súčasnosti tam už máme štyri prevádzky, s dvoma máme podpísanú zmluvu a evidujeme ďalšie dve žiadosti, vybavuje sa územné rozhodnutie. Keď sa toto všetko zrealizuje, na budúci rok by mal byť park plný. Počítame s približne 200 pracovnými miestami," uzavrel Vokál.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.