Z grantu nórskych fondov chce mesto Modrý Kameň obnoviť aj pútnickú cestu a nainštalovať nové osvetlenie a ozvučenie.
Autor TASR
Modrý Kameň 3. októbra (TASR) - Mesto Modrý Kameň sa už po tretí krát pokúsi získať peniaze na obnovu tamojšej Kalvárie. Kým pred tým s projektom dva razy neuspelo v Programe cezhraničnej maďarsko-slovenskej spolupráce, tento raz oslovia so žiadosťou o grant nórske fondy.
Podľa pracovníka Mestského úradu v M. Kameni Jozefa Knápeka mesto na to podľa pôvodného projektu potrebuje niekoľko sto tisíc eur. Okrem rekonštrukcie dvoch kaplniek a 15 kalvárskych zastavení, by sa mala obnoviť aj pútnická cesta a nainštalovať by sa malo aj nové osvetlenie a ozvučenie.
Modrokamenská Kalvária, ktorá je kultúrnou pamiatkou, leží na pozemkoch Lesného a pasienkového spoločenstva M. Kameň. Mesto má však tieto pozemky od neho prenajaté. Zastavenia a kaplnky, ktoré sú súčasťou kalvárie sú však už v nevyhovujúcom stave, vlhnú, opadáva z nich nielen omietka, ale aj časti muriva.
Kalvária v M. Kameni bola založená grófom Pavlom Balašom. Jej popis a zmienka pochádza z roku 1789. Plán krížovej cesty vypracoval v polovici 19. storočia inžinier panstva Samuel Lányi, posvätená bola v roku 1857.
Tradične sa veriaci zúčastňujú na úpätí Kalvárskeho vrchu bohoslužieb počas Veľkonočných sviatkov a v septembri na mariánskej púti.
Podľa pracovníka Mestského úradu v M. Kameni Jozefa Knápeka mesto na to podľa pôvodného projektu potrebuje niekoľko sto tisíc eur. Okrem rekonštrukcie dvoch kaplniek a 15 kalvárskych zastavení, by sa mala obnoviť aj pútnická cesta a nainštalovať by sa malo aj nové osvetlenie a ozvučenie.
Modrokamenská Kalvária, ktorá je kultúrnou pamiatkou, leží na pozemkoch Lesného a pasienkového spoločenstva M. Kameň. Mesto má však tieto pozemky od neho prenajaté. Zastavenia a kaplnky, ktoré sú súčasťou kalvárie sú však už v nevyhovujúcom stave, vlhnú, opadáva z nich nielen omietka, ale aj časti muriva.
Kalvária v M. Kameni bola založená grófom Pavlom Balašom. Jej popis a zmienka pochádza z roku 1789. Plán krížovej cesty vypracoval v polovici 19. storočia inžinier panstva Samuel Lányi, posvätená bola v roku 1857.
Tradične sa veriaci zúčastňujú na úpätí Kalvárskeho vrchu bohoslužieb počas Veľkonočných sviatkov a v septembri na mariánskej púti.