Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Spoločnosť Montrade sa venuje šitiu pracovného oblečenia, spoločnosť Baltrade sa zaoberá balením nábytkových komponentov pre dánsku spoločnosť. V nej pracujú iba zdravotne postihnutí.
Autor TASR
Považská Bystrica 14. januára (TASR) – Považskobystričan Milan Sklenář zamestnáva zdravotne postihnutých občanov už od roku 1993. Prvé pracovisko so štatútom chránenej dielne vytvoril o tri roky neskôr a dnes v troch spoločnostiach – Montrade, Baltrade a Neomatrade zamestnáva takmer 80 zamestnancov, z nich asi len tucet nie je zdravotne postihnutých.
„Žiadna chránená dielňa by bez dotácie štátu nemohla existovať. Produktivita práce je nižšia, ako u nehendikepovaných pracovníkov. Oveľa dôležitejšia je však skutočnosť, že zdravotne postihnutí ľudia nájdu vďaka práci spoločenské uplatnenie. Fluktuácia zdravotne postihnutých nie je vyššia, ako v iných spoločnostiach. Mnoho ľudí pracuje u mňa už desať – pätnásť rokov. Odchádzajú väčšinou z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, v niektorých prípadoch preto, lebo sa ich zdravotný stav zhorší natoľko, že im už neumožňuje pracovať,“ priblížil Sklenář.
Ako dodal, spoločnosť Montrade sa venuje šitiu pracovného oblečenia, spoločnosť Baltrade sa zaoberá balením nábytkových komponentov pre dánsku spoločnosť. V nej pracujú iba zdravotne postihnutí. Rovnako v spoločnosti Neomatrade, ktorá vznikla len nedávno a zaoberá sa pomocnými ručnými prácami pre tlačiarenskú firmu v Martine. „Všetky práce pre tlačiarenskú spoločnosť robili doteraz zdraví dohodári, cena práce v dôsledku zmeny zákonov rapídne narástla, a tak firmy hľadajú cesty, ako by ich to stálo čo najmenej. Toto je šanca pre ďalšie chránené dielne. Na Slovensku bolo 500.000 až 600.000 dohodárov a niekto tú prácu robiť musí,“ doplnil Sklenář.
V spoločnosti Montrade pracovalo v rokoch 2006/2007 až 120 ľudí, z toho 100 zdravotne postihnutých. Kríza a strata odbytu však dopadla aj na túto oblasť. „Na chránených dielňach sa nedá zbohatnúť, dá sa však slušne žiť. Majiteľ podobnej spoločnosti musí mať sociálne cítenie. Minimálne 60 až 70 percent ľudí sa nehlási do práce kvôli peniazom, ale preto, že chcú byť medzi ľuďmi, že nechcú byť iným na príťaž a chcú dokázať, že sa vedia o seba postarať. Táto oblasť musí mať trvalú pozornosť štátu. Pri súčasnom spôsobe života pribúdajú na Slovensku ďalší a ďalší invalidi, o ktorých sa bude treba postarať,“ uzavrel Sklenář.
„Žiadna chránená dielňa by bez dotácie štátu nemohla existovať. Produktivita práce je nižšia, ako u nehendikepovaných pracovníkov. Oveľa dôležitejšia je však skutočnosť, že zdravotne postihnutí ľudia nájdu vďaka práci spoločenské uplatnenie. Fluktuácia zdravotne postihnutých nie je vyššia, ako v iných spoločnostiach. Mnoho ľudí pracuje u mňa už desať – pätnásť rokov. Odchádzajú väčšinou z dôvodu dovŕšenia dôchodkového veku, v niektorých prípadoch preto, lebo sa ich zdravotný stav zhorší natoľko, že im už neumožňuje pracovať,“ priblížil Sklenář.
Ako dodal, spoločnosť Montrade sa venuje šitiu pracovného oblečenia, spoločnosť Baltrade sa zaoberá balením nábytkových komponentov pre dánsku spoločnosť. V nej pracujú iba zdravotne postihnutí. Rovnako v spoločnosti Neomatrade, ktorá vznikla len nedávno a zaoberá sa pomocnými ručnými prácami pre tlačiarenskú firmu v Martine. „Všetky práce pre tlačiarenskú spoločnosť robili doteraz zdraví dohodári, cena práce v dôsledku zmeny zákonov rapídne narástla, a tak firmy hľadajú cesty, ako by ich to stálo čo najmenej. Toto je šanca pre ďalšie chránené dielne. Na Slovensku bolo 500.000 až 600.000 dohodárov a niekto tú prácu robiť musí,“ doplnil Sklenář.
V spoločnosti Montrade pracovalo v rokoch 2006/2007 až 120 ľudí, z toho 100 zdravotne postihnutých. Kríza a strata odbytu však dopadla aj na túto oblasť. „Na chránených dielňach sa nedá zbohatnúť, dá sa však slušne žiť. Majiteľ podobnej spoločnosti musí mať sociálne cítenie. Minimálne 60 až 70 percent ľudí sa nehlási do práce kvôli peniazom, ale preto, že chcú byť medzi ľuďmi, že nechcú byť iným na príťaž a chcú dokázať, že sa vedia o seba postarať. Táto oblasť musí mať trvalú pozornosť štátu. Pri súčasnom spôsobe života pribúdajú na Slovensku ďalší a ďalší invalidi, o ktorých sa bude treba postarať,“ uzavrel Sklenář.
