Obraz s rozmermi 260 krát 145 centimetrov bol pôvodne umiestnený v hlavnej sále Župného domu v Rimavskej Sobote.
Autor TASR
Rimavská Sobota 28. augusta (TASR) – Gemersko-malohontské múzeum (GMM) v Rimavskej Sobote zreštaurovalo veľkorozmerný portrét, na ktorom je vyobrazený rakúsko-uhorský panovník František Jozef I. Obraz namaľoval v roku 1896 maďarský maliar Lajos Ábrányi a podľa múzea bol zámerne poškodený. TASR o tom informoval zástupca riaditeľky múzea Ján Aláč.
Obraz s rozmermi 260 krát 145 centimetrov bol pôvodne umiestnený v hlavnej sále Župného domu v Rimavskej Sobote. Do zbierkového fondu múzea sa dostal v období po vzniku Československej republiky už s rozsiahlymi poškodeniami.
"Boli výsledkom pravdepodobne vedomej a cielenej deštrukcie, možno zo strany česko-slovenských legionárov, ktorí takto demonštrovali svoj vzťah k rakúsko-uhorskej monarchii a jej panovníkovi. Nie je vylúčené, že mohlo ísť o reakciu na niektorý z pokusov Karola Habsburského o návrat na trón, keď v reakcii na druhý z nich z roku 1921 Československo mobilizovalo," priblížil Aláč.
Zámerom reštaurovania obrazu bolo zabrániť jeho ďalšej degradácii. Reštaurátorské práce boli vykonávané s dôrazom na zachovanie jeho historickej hodnoty, ktorá má paradoxne spočívať práve v poškodení diela.
"Dielo je zaujímavým svedectvom doby a príkladom 'obrazoborectva', ktoré však má vždy svoje historické súvislosti, príčiny a pozadie. V tomto prípade išlo o zánik rakúsko-uhorskej monarchie a vznik nového štátneho útvaru, Československej republiky," vysvetlil Aláč.
Portrét Františka Jozefa I. chce múzeum v blízkej budúcnosti verejnosti odprezentovať prostredníctvom výstav, dlhodobo by sa mal stať súčasťou pripravovanej stálej vlastivednej expozície. Reštaurovanie diela z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.
Obraz s rozmermi 260 krát 145 centimetrov bol pôvodne umiestnený v hlavnej sále Župného domu v Rimavskej Sobote. Do zbierkového fondu múzea sa dostal v období po vzniku Československej republiky už s rozsiahlymi poškodeniami.
"Boli výsledkom pravdepodobne vedomej a cielenej deštrukcie, možno zo strany česko-slovenských legionárov, ktorí takto demonštrovali svoj vzťah k rakúsko-uhorskej monarchii a jej panovníkovi. Nie je vylúčené, že mohlo ísť o reakciu na niektorý z pokusov Karola Habsburského o návrat na trón, keď v reakcii na druhý z nich z roku 1921 Československo mobilizovalo," priblížil Aláč.
Zámerom reštaurovania obrazu bolo zabrániť jeho ďalšej degradácii. Reštaurátorské práce boli vykonávané s dôrazom na zachovanie jeho historickej hodnoty, ktorá má paradoxne spočívať práve v poškodení diela.
"Dielo je zaujímavým svedectvom doby a príkladom 'obrazoborectva', ktoré však má vždy svoje historické súvislosti, príčiny a pozadie. V tomto prípade išlo o zánik rakúsko-uhorskej monarchie a vznik nového štátneho útvaru, Československej republiky," vysvetlil Aláč.
Portrét Františka Jozefa I. chce múzeum v blízkej budúcnosti verejnosti odprezentovať prostredníctvom výstav, dlhodobo by sa mal stať súčasťou pripravovanej stálej vlastivednej expozície. Reštaurovanie diela z verejných zdrojov finančne podporil Fond na podporu umenia.