< sekcia Regióny

Na západe Slovenska sa tradične šibalo, oblievanie bolo len okrajové

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Martin Palkovič

Súčasné výslužky, čokoládové zajačiky, kuriatka či čokoládové vajcia, nemajú s tradíciou na Slovensku nič spoločné a sú výsledkom komercionalizácie sviatkov.

Nitra 22. apríla (TASR) – Veľkonočné tradície v nitrianskom regióne, ale aj na celom západnom Slovensku, mali svoje špecifiká, ktorými sa región odlišoval od stredného a východného Slovenska. Na západnom Slovensku sa tradične šibalo, oblievanie bolo len okrajové a málo praktizované. TASR o tom informovala etnologička Jarmila Hluchová z Balneologického múzea Imricha Wintera v Piešťanoch.

„Šibalo sa prútmi alebo korbáčmi, ktoré boli upletené z vŕbového prútia. Na základe mágie podobnosti to znamenalo novú silu a zdravie do nasledujúceho roka. Na základe mágie dotyku sa tá nová životodarná sila mala preniesť na dievčatá,“ uviedla Hluchová. Kým na západnom Slovensku sa tradične šibalo, na východe Slovenska sa oblievalo. „Na strednom Slovensku sa tieto tradičné zvyky prelínali, takže tam sa aj šibalo, aj oblievalo,“ skonštatovala Hluchová.

Rozdiely medzi regiónmi boli aj v jedlách, hoci varené vajíčka nemohli chýbať na žiadnom stole na celom Slovensku. Pre nitriansky región s prosperujúcim poľnohospodárstvom bola typická údená šunka, bez tej nemohli byť sviatky. Na sviatočnom stole nechýbali chlieb, chren, klobásy, slanina, červené a biele víno, pálenka. Tradičné veľkonočné koláče boli z kysnutého cesta, typický bol makový, orechový a tvarohový závin. Súčasťou neboli žiadne zemiaky, zemiakový šalát či iné jedlá, ktoré už dnes sprevádzajú veľkonočné sviatky, potvrdili etnológovia zo Slovenského poľnohospodárskeho múzea v Nitre. 

Rozdielne sa pristupovalo v minulosti i k šibačkám, na ktoré šibači vyrazili skoro ráno. Ako výslužky dostávali surové vajíčka, z ktorých sa na večernej zábave uvarila praženica. Súčasné výslužky, čokoládové zajačiky, kuriatka či čokoládové vajcia, nemajú s tradíciou na Slovensku nič spoločné a sú výsledkom komercionalizácie sviatkov. Napríklad zajačiky podľa etnológov pochádzajú z germánskej kultúry, ktorá mala bohyňu jari Ostaru, pričom symbolom plodnosti boli práve zajace.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.