Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Vláda dnes nesúhlasila so zmenou názvu na Pered.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 16. októbra (TASR) - Pomenovanie obce Tešedíkovo zostáva naďalej v platnosti. Vláda dnes nesúhlasila so zmenou názvu na Pered. O zmenu požiadala samotná obec na základe platného miestneho referenda.
To sa uskutočnilo ešte minulý rok, a to 10. marca počas parlamentných volieb. Na referende sa vtedy zúčastnilo 64,47 percenta obyvateľov. Za navrátenie názvu Pered hlasovalo 65,45 percenta a za zachovanie súčasného pomenovania obce 33,59 percenta voličov.
Zmeniť názov obce môže vláda len so súhlasom obce.
V súčasnosti sa Pered zachováva ako označenie v maďarskom jazyku v prílohe nariadenia vlády. Ním sa vydal zoznam obcí, v ktorých občania SR patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva obce.
Zásadné výhrady k tejto zmene mala stála názvoslovná subkomisia Terminologickej komisie ministerstva vnútra. Podľa nej by sa tým porušil zákon o obecnom zriadení a o štátnom jazyku SR. So stanoviskom subkomisie súhlasilo aj ministerstvo kultúry. To pripomenulo, že oficiálne názvy obcí sa určujú výlučne v štátnom jazyku pri súčasnom rešpektovaní spisovnej normy slovenského jazyka.
Názov Tešedíkovo sa určil v roku 1948 vyhláškou. "V súčasnosti ide o zaužívaný názov, ktorý obec používa 65 rokov a je súčasťou celosvetovej databázy geografických údajov a mapových diel," konštatuje ministerstvo vnútra s tým, že týmto pomenovaním sa vzdáva hold Samuelovi Tešedíkovi. Ten sa považuje za zakladateľa hospodárskeho školstva v Uhorsku a v Európe.
Poslanec Národnej rady SR za Most-Híd Árpád Érsek v tejto súvislosti upozornil, že názov obce Pered sa spomína už v roku 1237, čo je takmer 800-ročná história, pričom sa používal aj pred rokom 1948.
Poukázal tiež na to, že v roku 1948 vtedajší komunistický politik Daniel Okáli v rámci represívnych opatrení vyhláškou vymazal 710 historických názvov obcí prevažne na južnom Slovensku. Išlo väčšinou o tie, ktoré súviseli s maďarskou alebo nemeckou národnostnou menšinou.
Šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák po rokovaní odmietol, že by vláda dnešným rozhodnutím odignorovala referendum občanov. "Zákony hovoria jasnou rečou, že názvy obcí musia byť v štátnom jazyku. Tento názov, ktorý navrhovali obyvatelia Tešedíkova, je pôvodný maďarský názov, a to náš zákon nepripúšťa," podčiarkol s tým, že by sa k nemu nebolo vhodné vracať, podobne, ako sa Bratislava nezmení na Pozsony.
To sa uskutočnilo ešte minulý rok, a to 10. marca počas parlamentných volieb. Na referende sa vtedy zúčastnilo 64,47 percenta obyvateľov. Za navrátenie názvu Pered hlasovalo 65,45 percenta a za zachovanie súčasného pomenovania obce 33,59 percenta voličov.
Zmeniť názov obce môže vláda len so súhlasom obce.
V súčasnosti sa Pered zachováva ako označenie v maďarskom jazyku v prílohe nariadenia vlády. Ním sa vydal zoznam obcí, v ktorých občania SR patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 percent obyvateľstva obce.
Zásadné výhrady k tejto zmene mala stála názvoslovná subkomisia Terminologickej komisie ministerstva vnútra. Podľa nej by sa tým porušil zákon o obecnom zriadení a o štátnom jazyku SR. So stanoviskom subkomisie súhlasilo aj ministerstvo kultúry. To pripomenulo, že oficiálne názvy obcí sa určujú výlučne v štátnom jazyku pri súčasnom rešpektovaní spisovnej normy slovenského jazyka.
Názov Tešedíkovo sa určil v roku 1948 vyhláškou. "V súčasnosti ide o zaužívaný názov, ktorý obec používa 65 rokov a je súčasťou celosvetovej databázy geografických údajov a mapových diel," konštatuje ministerstvo vnútra s tým, že týmto pomenovaním sa vzdáva hold Samuelovi Tešedíkovi. Ten sa považuje za zakladateľa hospodárskeho školstva v Uhorsku a v Európe.
Poslanec Národnej rady SR za Most-Híd Árpád Érsek v tejto súvislosti upozornil, že názov obce Pered sa spomína už v roku 1237, čo je takmer 800-ročná história, pričom sa používal aj pred rokom 1948.
Poukázal tiež na to, že v roku 1948 vtedajší komunistický politik Daniel Okáli v rámci represívnych opatrení vyhláškou vymazal 710 historických názvov obcí prevažne na južnom Slovensku. Išlo väčšinou o tie, ktoré súviseli s maďarskou alebo nemeckou národnostnou menšinou.
Šéf rezortu vnútra Robert Kaliňák po rokovaní odmietol, že by vláda dnešným rozhodnutím odignorovala referendum občanov. "Zákony hovoria jasnou rečou, že názvy obcí musia byť v štátnom jazyku. Tento názov, ktorý navrhovali obyvatelia Tešedíkova, je pôvodný maďarský názov, a to náš zákon nepripúšťa," podčiarkol s tým, že by sa k nemu nebolo vhodné vracať, podobne, ako sa Bratislava nezmení na Pozsony.
