Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 19. marec 2024Meniny má Jozef
< sekcia Regióny

NESROVNAL:Z každého developerského projektu musí mať osoh najprv mesto

Na snímke primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal. Foto: TASR/Štefan Puškáš

Mesto už teraz sumarizuje kladne prerokované urbanistické štúdie.

Bratislava 28. júna (TASR) – Z každého developerského projektu musí mať prospech najprv Bratislava, až potom investori. Tvrdí to primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal, ktorý tak reagoval aj na kritiku Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR), podľa ktorého posudzovanie investičných zámerov a vydávanie záväzných stanovísk, slúžiace ako podklad pri žiadosti o vydanie stavebného povolenia, trvá zo strany bratislavského magistrátu príliš dlho.

Tým, že hlavné mesto nie je stavebným úradom má podľa primátora iba jednu možnosť ako reálne ovplyvniť výstavbu v Bratislave, a to práve cez záväzné stanoviská. "Doteraz sa posudzovali projekty iba z hľadiska súladu či nesúladu s územným plánom, čo je podľa mňa málo. Do tých záväzných stanovísk bolo potrebné vniesť ďalšie aspekty, ako verejný záujem, dopravné riešenia, sociálne či urbanistické aspekty," skonštatoval Nesrovnal.

Ako tvrdí, magistrát rozširuje katalóg posudzovania projektov a robí tak vždy v dialógu s dotknutým investorom. "Zároveň to znamená aj predĺženie toho procesu, lebo chceme, aby bol čo najkvalitnejší," podotkol primátor s tým, že na vydávanie záväzných stanovísk nie sú žiadne zákonné lehoty. Podľa IUR je však kľúčovým problémom práve to, že neexistujú žiadne lehoty a nie sú stanovené ani postupy predkladania zámerov na jednotlivé útvary magistrátu v rámci procesu prípravy záväzných stanovísk. "V roku 2015 bol priemerný čas na reálne vydanie stanoviska až 145 dní," informoval TASR výkonný riaditeľ IUR Juraj Suchánek.

Podľa hlavného mesta prieťahy spôsobujú aj nekvalitné a nekompletné dokumentácie alebo prípady, keď developeri predkladajú detailne vypracované projekty, ktoré zohľadňujú len ich požiadavky, ale nerešpektujú platný územný plán mesta či územný plán zóny. Problémom podľa magistrátu je aj to, že investori neriešia širšie vzťahy v území.

Územný plán hlavného mesta bol schválený s účinnosťou od 1.9.2007. Bratislavská samospráva je momentálne v procese dokončenia zmien a doplnkov územného plánu 04. "V dôsledku neodborného postupu pri príprave tohto balíka zmien sa tento proces naťahuje, pretože boli dohromady zmiešané projekty, ktorým chýbali prerokované štúdie. Všetko sa musí teraz doháňať," priblížil Nesrovnal. Mesto je vo fáze vyhodnocovania dosahov na životné prostredie a dorokovania jednotlivých projektov s dotknutými orgánmi. "Keď sa to dokončí, tak pôjde celý balík zmien na schválenie Okresnému úradu v Bratislave, až potom bude môcť byť predložený na hlasovanie do mestského zastupiteľstva, buď v decembri toho roka alebo začiatkom nového roka," poznamenal primátor.

Magistrát však už eviduje viacero podnetov, ktoré môžu byť základom ďalších zmien územného plánu. V súčasnosti preto pripravuje už aj nový balík zmien a doplnkov územného plánu 06. Zmeny a doplnky územného plánu hlavného mesta s číslom 05 sa totiž týkali diaľničného obchvatu Bratislavy D4 a v tomto prípade išlo o zosúladenie nadradeného územného plánu regiónu s územným plánom mesta.

Mesto už teraz sumarizuje kladne prerokované urbanistické štúdie. Samospráva chce, aby súčasťou balíka 06 bola aj štúdia o výškovej regulácii. "Aby sa tak do výstavby výškových budov vniesol poriadok," vysvetlil Nesrovnal. Tieto zmeny a doplnky budú tiež zosúladené s novou legislatívou či s požiadavkami mestských častí.