< sekcia Regióny

Esperanto preslávilo Reklamu na ticho po celom svete

Erb mesta Nitra Foto: Heraldický register

Zhruba 1300 esperantistov zo 60 krajín sveta sa stretlo v Nitre, kde sa dnes začal 101. svetový kongres esperanta. Kongres sa koná každoročne v inej krajine, na Slovensku má svoju premiéru.

Nitra 24. júla (TASR) – Zhruba 1300 esperantistov zo 60 krajín sveta sa stretlo v Nitre, kde sa dnes začal 101. svetový kongres esperanta. Kongres sa koná každoročne v inej krajine, na Slovensku má svoju premiéru. „Nitra je v celej doterajšej vyše storočnej histórii tretím najmenším mestom, v ktorom sa kongres koná,“ skonštatoval predseda prípravného výboru Peter Baláž. Podľa jeho slov Slovensko je síce krajinou, kde je percentuálne zastúpenie esperantistov veľmi malé, napriek tomu patria k najaktívnejším. „Mnohí slovenskí esperantisti sú medzinárodne známi ľudia, ktorí pôsobia v rôznych inštitúciách a na rôznych postoch. Sú medzi nami redaktori zahraničných médií, spisovatelia, cestovatelia, ktorí robia prednášky po celom svete. V tomto smere patríme určite do prvej polovice esperantistov na svete,“ povedal Baláž.

História esperanta siaha do 19. storočia, autorom myšlienky vytvoriť medzinárodný plánový jazyk bol poľský lekár Ludwik Lejzer Zamenhof. Po desaťročnej práci na zdokonaľovaní tohto jazyka ho predstavil v roku 1887 pod menom Lingvo Internacia. Hoci žiaden štát neprijal esperanto ako úradný jazyk, používa ho komunita s odhadovaným počtom zhruba dva milióny ľudí po celom svete. Na Slovensku má jazyk tradíciu od roku 1907, kedy vyšla prvá učebnica esperanta v slovenčine vďaka Albertovi Škavranovi. Esperantu sa na Slovensku venovali aj také osobnosti ako Ján Valašťan-Dolinský či Martin Benka.

Podľa slov Baláža existujú v esperante desaťtisíce slov, výkladový slovník esperanta obsahuje zhruba 50.000 slov. „Výhodou jazyka je, že sa vďaka zaujímavému princípu gramatiky nemusí memorovať každé jedno slovo. Stačí vedieť slovotvorný koreň slova a pomocou predpôn a prípon sa vytvárajú nové odvodené slová. Z jedného slova takto dokážeme vytvoriť aj 50 ďalších. Na bežnú komunikáciu sa stačí naučiť 3000 slov,“ skonštatoval Baláž. Hoci ide o umelo vytvorený jazyk, esperanto je živým jazykom, ktorý sa naďalej vyvíja. Na jeho čistotu a dodržiavanie princípov dohliada Akademio de Esperanto (Akadémia esperanta), ktorá je akýmsi jazykovedným ústavom. „Je to najvyššia inštitúcia, ktorá dohliada na stav jazyka, na jeho vývoj, dáva odporúčania na tvorbu nových slov, ktoré sa potom zapracovávajú do slovníka.“

V súčasnosti sa esperanto využíva pri cestovaní, v korešpondencii, pri medzinárodných stretnutiach a kultúrnych výmenách, na kongresoch, vedeckých diskusiách. Esperantisti majú k dispozícii pôvodnú i prekladovú literatúru, existujú divadelné i hudobné skupiny, ktoré hrajú a spievajú v esperante. Zaujímavosťou je, že prvý album skupiny Team bol nahraný v esperante a tak sú hity ako Reklama na ticho či Máš moje číslo známe medzi esperantistami po celom svete. Kapele tento album uľahčil cestovanie do zahraničia, kde hrávala na stretnutiach esperantistov. Esperanto sa používa i v tlačenom a internetovom spravodajstve, v rozhlasovom i televíznom vysielaní.

Svetový kongres esperanta dostal na poštovú známku

Vydala ju Slovenská pošta, a.s., a jej nominálna hodnota je 1,20 eura. Novoemitovanú poštovú známku prezentovali zástupcovia Slovenskej pošty počas slávnostného otvorenia 101. ročníka svetového kongresu, ktorý sa koná prvýkrát v histórii na Slovensku. Verejnosť mala k dispozícii aj príležitostnú poštovú priehradku pri aule Slovenskej poľnohospodárskej univerzity.

Motívom poštovej známky s rozmermi 44,1 × 26,5 milimetra je konceptuálne zobrazenie komunikácie medzi ľuďmi rôznych národností, ktoré reprezentuje ideu esperanta ako univerzálneho, nadnárodného jazyka, informovala hovorkyňa Slovenskej pošty, a.s., Iveta Dorčáková. Poštovú známku vytlačila technikou ofsetu v počte 300.000 kusov tlačiareň Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s.

Súčasne s poštovou známkou boli vydané aj sprievodné filatelistické produkty, ako sú obálka prvého dňa (FDC) a pamätný list, oba s nalepenou známkou opečiatkovanou FDC pečiatkou s domicilom Bratislava. Motívom prítlače FDC sú ľudia komunikujúci spolu na pozadí dominanty Nitrianskeho hradu. Motívom FDC pečiatky je logo 101. svetového kongresu esperanta. Námetom pamätného listu je konceptuálne zobrazenie komunikácie medzi ľuďmi rôznych národností, analogické s motívom poštovej známky. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, FDC, FDC pečiatky a pamätného listu je významný slovenský grafik, akademický maliar Igor Benca.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.