< sekcia Regióny

Už dva roky po dokončení zabránila Nosická priehrada katastrofe

Nosická priehrada na rozhraní Púchovského a Považskobystrického okresu je najstaršou priehradou na Váhu. S jej výstavbou začali už v roku 1949, dokončili ju však až v roku 1958. Dôvodom bol nález uhličitej vody, vďaka ktorej museli stavbu prerušiť, zmeniť museli technológie výstavby a stavebné materiály. Foto: TASR/Milan Podmaník

Vodná nádrž Nosice sa rozprestiera na ploche 5,7 štvorcového kilometra.

Nimnica 15. júna (TASR) – Nosická priehrada na rozhraní Púchovského a Považskobystrického okresu je najstaršou priehradou na Váhu. S jej výstavbou začali v roku 1949, ale dokončili ju až v roku 1958. Dôvodom bol nález liečivej vody, pre ktorú museli stavbu prerušiť, museli zmeniť technológiu výstavby a stavebné materiály.

Podľa hlavného hatiara Nosickej priehrady Milana Ďurčíka robili geologický prieskum len do 30 metrov, počas výstavby však vytryskol prameň z hĺbky 67,5 metra. "Zistilo sa, že voda sa správa agresívne voči železu i betónu, a tak sa práce na stavbe múru museli prerušiť. Vznikla dilema, či v stavbe pokračovať. Preinvestovalo sa však už mnoho peňazí, takže sa urobil nový geologický prieskum do hĺbky až 150 metrov a rozhodlo sa, že v stavbe sa bude pokračovať. Pre agresívnu vodu museli odizolovať podložie pod priehradným múrom a zalievalo sa to albánskym betónom. Až na túto membránu sa zakladala stavba," priblížil Ďurčík. Rozbory ukázali, že nečakaný prameň bol liečivý, a tak na pravej strane Váhu, kde sídli aj správa povodia, vznikli liečebné kúpele Nimnica.

Opodstatnenosť výstavby priehrady sa podľa neho ukázala v roku 1960, dva roky po spustení prevádzky. Tisícročná voda predstavuje na priehrade prietok necelých 3000 kubických metrov za sekundu. "Počas povodne v roku 1960 pritekalo do nádrže okolo 3000 kubických metrov vody, hladina priehrady stúpala o meter za hodinu. Tým, že bola predtým čiastočne vyprázdnená, povodeň zadržala a odtok z nádrže bol už len okolo 1900 kubických metrov sa sekundu," povedal Ďurčík. Ak by vodné dielo nestálo, povodeň by pravdepodobne zmietla Púchov aj ostatné obce poblíž Váhu.

Nosická priehrada na rozhraní Púchovského a Považskobystrického okresu je najstaršou priehradou na Váhu. S jej výstavbou začali už v roku 1949, dokončili ju však až v roku 1958. Dôvodom bol nález uhličitej vody, vďaka ktorej museli stavbu prerušiť, zmeniť museli technológie výstavby a stavebné materiály. Na snímke 17 metrov dlhá a 3,5 metra vysoká klapka výpustného zariadenia Nosickej priehrady.
Foto: TASR/Milan Podmaník
Odtok z priehrady v normálnych hydrologických podmienkach regulujú Slovenské elektrárne, ktoré majú v tamojšej hydrocentrále tri Kaplanove turbíny, každú s hltnosťou 130 kubických metrov za sekundu. "Ak je teda prietok väčší ako 390 kubických metrov za sekundu, odtok z priehrady začína regulovať Slovenský vodohospodársky podnik cez výpustné zariadenie. Tvorí ho päť horných uzáverov (klapky) a päť spodných uzáverov (segmenty).

Všetky otvorené klapky dokážu vypúšťať 1150 kubických metrov vody za sekundu, segmenty až 3500. Limitujúcim subjektom je pre nás mesto Púchov. Hrádze pod priehradou sú stavané na prietok necelých 3000 kubických metrov a nestačili by, keby sme výpustné zariadenie pustili naplno,"
doplnil hatiar. Dodal, že denne, týždenne, mesačne a ročne sa na priehrade robí niekoľko tisíc meraní, ktoré sa pravidelne vyhodnocujú a v závislosti od výsledkov sa robia potrebné opatrenia.

Vodná nádrž Nosice sa rozprestiera na ploche 5,7 štvorcového kilometra, objem nádrže po výstavbe bol 36 miliónov kubických metrov, maximálna hĺbka je 18 metrov. Priehradný múr je vysoký 36 metrov a dlhý takmer 500 metrov. Prehradením Váhu došlo k zatopeniu obce Okrut na pravej a časti obce Nosice na ľavej strane Váhu. Obyvateľom Nosíc postavili domy v dnešnej púchovskej miestnej časti Nové Nosice, väčšina obyvateľov Okrutu našla nový domov v obci Udiča v okrese Považská Bystrica.