Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Odborníci taktiež zvýrazňujú, že Zimný prístav je témou pamiatkového a architektonického výskumu a v jeho areáli sa nachádza päť národných kultúrnych pamiatok.
Autor TASR
Bratislava 26. júla (TASR) – Ak má byť svedectvom jedinečnej minulosti a zároveň i výstavnou časťou hlavného mesta v ďalších rokoch, o budúcnosti Zimného prístavu je potrebné začať verejnú diskusiu už dnes. Upozorňujú na to odborníci z Fakulty architektúry a Ústavu manažmentu Slovenskej technickej univerzity (STU) v Bratislave.
Pripomínajú, že Zimný prístav patrí k jedným z posledných svedkov priemyselnej časti „starej“ Bratislavy. „Na miestach bývalej továrne Kablo či Gumon alebo časti Cvernovky vznikajú nové mestské štvrte, obytné či kancelárske priestory. A výstavba sa stále viac tlačí smerom k Zimnému prístavu,“ konštatujú doktorandi, ktorí momentálne skúmajú, ako si Zimný prístav môže zachovať svoje hodnoty a stať sa súčasťou nových mestských štvrtí. Upozorňujú pritom na nevyhnutnosť verejnej diskusie, v ktorej nebude počuť len názor developerov. „Víziou je, aby územie prístavu v bezprostrednom dotyku s európskou veľriekou pôsobilo v budúcnosti neopakovateľne autenticky až ikonicky. Hovoríme o vízii možno desať i viac rokov, pretože Bratislava prístav potrebuje a nie je ho možné len tak presunúť,“ uviedol jeden z doktorandov FA STU Martin Dubiny.
Inšpiráciu pre Bratislavu vidia mladí odborníci v európskych metropolách. Príkladom podľa nich môže byť napríklad londýnske Docklands, kde boli prístavné sklady premenené na obytné domy a medzi nimi zostali zachované vedľajšie ramená rieky. Vo francúzskom Štrasburgu je zasa z jednej z prístavných budov univerzita, z bývalého skladu je apartmánový dom, zachované boli i žeriavy. Tie sú v Štrasburgu znakom mesta a v noci sú dokonca osvetlené.
„Aj Bratislava má viacero možností, ako sa k územiu postaviť, nie všetky funkcie majú šancu stať sa súčasťou novej mestskej štruktúry, napríklad prípadný investor by ťažko súhlasil so zachovaním skládky uhlia či prečerpávacej stanice olejov,“ ozrejmila doktorandka Katarína Mackovičová z Ústavu manažmentu STU.
Myslí si, že cestou do budúcnosti by mohla byť transformácia nákladného prístavu na osobný, na prístavisko malých plavidiel. „A tiež zachovanie napríklad funkcie prekladiska či zimovania lodí, pretože tu voda v zime nezamŕza,“ dodáva Mackovičová, pričom pripomína, že podobnú víziu obsahuje aj posledná hodnotiaca správa o stave plnenia koncepcie rozvoja verejných prístavov na Slovensku z roku 2014.
Odborníci taktiež zvýrazňujú, že Zimný prístav je témou pamiatkového a architektonického výskumu a v jeho areáli sa nachádza päť národných kultúrnych pamiatok vrátane Domu lodníkov, remorkéra Šturec či prečerpávacej stanice - najstaršej dochovanej stavby v prístave.
Pripomínajú, že Zimný prístav patrí k jedným z posledných svedkov priemyselnej časti „starej“ Bratislavy. „Na miestach bývalej továrne Kablo či Gumon alebo časti Cvernovky vznikajú nové mestské štvrte, obytné či kancelárske priestory. A výstavba sa stále viac tlačí smerom k Zimnému prístavu,“ konštatujú doktorandi, ktorí momentálne skúmajú, ako si Zimný prístav môže zachovať svoje hodnoty a stať sa súčasťou nových mestských štvrtí. Upozorňujú pritom na nevyhnutnosť verejnej diskusie, v ktorej nebude počuť len názor developerov. „Víziou je, aby územie prístavu v bezprostrednom dotyku s európskou veľriekou pôsobilo v budúcnosti neopakovateľne autenticky až ikonicky. Hovoríme o vízii možno desať i viac rokov, pretože Bratislava prístav potrebuje a nie je ho možné len tak presunúť,“ uviedol jeden z doktorandov FA STU Martin Dubiny.
Inšpiráciu pre Bratislavu vidia mladí odborníci v európskych metropolách. Príkladom podľa nich môže byť napríklad londýnske Docklands, kde boli prístavné sklady premenené na obytné domy a medzi nimi zostali zachované vedľajšie ramená rieky. Vo francúzskom Štrasburgu je zasa z jednej z prístavných budov univerzita, z bývalého skladu je apartmánový dom, zachované boli i žeriavy. Tie sú v Štrasburgu znakom mesta a v noci sú dokonca osvetlené.
„Aj Bratislava má viacero možností, ako sa k územiu postaviť, nie všetky funkcie majú šancu stať sa súčasťou novej mestskej štruktúry, napríklad prípadný investor by ťažko súhlasil so zachovaním skládky uhlia či prečerpávacej stanice olejov,“ ozrejmila doktorandka Katarína Mackovičová z Ústavu manažmentu STU.
Myslí si, že cestou do budúcnosti by mohla byť transformácia nákladného prístavu na osobný, na prístavisko malých plavidiel. „A tiež zachovanie napríklad funkcie prekladiska či zimovania lodí, pretože tu voda v zime nezamŕza,“ dodáva Mackovičová, pričom pripomína, že podobnú víziu obsahuje aj posledná hodnotiaca správa o stave plnenia koncepcie rozvoja verejných prístavov na Slovensku z roku 2014.
Odborníci taktiež zvýrazňujú, že Zimný prístav je témou pamiatkového a architektonického výskumu a v jeho areáli sa nachádza päť národných kultúrnych pamiatok vrátane Domu lodníkov, remorkéra Šturec či prečerpávacej stanice - najstaršej dochovanej stavby v prístave.
