< späť

Starý dub v obci Dubinné prežil požiar, vojny i modernizáciu dediny

Na snímke dominanta obce Dubinné, okres Bardejov, najstarší dub na Slovensku. Foto: TASR/Milan Kapusta

Dub má výšku 25 metrov a hovorí sa, že je to jeden z najstarších stromov na Slovensku.

Dubinné 30. júla (TASR) – Staručký dub letný v strede dedinky Dubinné, okres Bardejov, si pamätá na dobré i zlé časy tejto hornošarišskej obce. Prvá písomná zmienka pochádza z polovice 14. storočia a už vtedy sa vedelo, že usadlosť vznikala pri mohutnom dube. Jeho vek sa odhaduje na viac ako 800 rokov.

"Dub má výšku 25 metrov, priemer koruny mal pred orezaním starých a zoschnutých konárov 20 metrov, dnes je však koruna menšia. Obvod kmeňa pri zemi je takmer 12,5 metra a vo výške chlapa je to 7,33 metra," píše sa v propagačných materiáloch.

Hovorí sa, že je to jeden z najstarších stromov na Slovensku a hoci sa pod jeho vzhľad neúprosne podpísal čas, na jar sa vždy zazelená k veľkej radosti dedinčanov. K unikátnemu stromu prechovávali náležitú úctu v minulosti i dnes.

Na snímke dominanta obce Dubinné, okres Bardejov, najstarší dub na Slovensku.
Foto: TASR/Milan Kapusta


"Už keď sme ako chlapci chodievali pásť kravy, tak starí ľudia nám o tomto strome rozprávali legendy. Ani neviem, či sa tomu všetkému dalo veriť. Jedno je ale isté, bez tohto stromu si dedinu ani nevieme predstaviť," hovorí dôchodca Imrich Grohoľ. Staručný dub má toho za sebou naozaj veľa a podľa toho, ako vyzerá, sa s ním ozaj osud nemaznal. Ublížil mu čas i ľudia. Na druhej strane však treba dodať, že domáci sa strom snažili vždy chrániť.

Už v čase, keď sa na území dnešného Slovenska zdržovali bratrícke oddiely, chceli strom vyrúbať, ale dedinčania vraj vyzbierali peniaze, aby dub zachránili.

Na snímke bocian na konári najstaršieho duba na Slovensku v obci Dubinné.
Foto: TASR/Milan Kapusta


Svojho stromu sa občania zastali aj počas svetových vojen. V prvej údajne presvedčili velenie delostreleckých oddielov, aby nestrieľali na tento strom, pretože ho používali ako zameriavací bod.

"Hovorilo sa, že sa v tomto strome počas druhej svetovej vojny ukrývali ľudia, ale či je to pravda, to neviem naisto. Od starých ľudí však viem, že v obrovskej bútľavine skrývali domáce zvieratá. Bolo to vtedy, keď Nemci utekali a brali všetko," približuje dôchodca.

Strom vraj odolal v roku 1913 aj veľkému požiaru, ktorému padlo za obeť mnoho domov a stodôl v dedine. V čase horúčav sa pred slnkom v bútľavine ukrývali ľudia. Boli časy, keď sa v ňom usadili sovy a aj dnes tu zvykne oddychovať bocian.

Dominanta Dubinného odolala aj modernizácii dediny, keď prebiehala elektrifikácia či iné práce v období socializmu. Dub nezlomil ani požiar, ktorý vznikol v dutine stromu, keď sa vraj niekto snažil dymovnicou vyhnať z diery sršne.

"Okolo tohto stromu bolo vždy veľa detí. Stále tu bolo rušno a krik. Naháňali sme sa tu a schovávali," spomína si na svoje mladé roky najstaršia obyvateľka obce 95-ročná Mária Hudáková.

Na snímke Mária Hudáková pri kmeni najstaršieho duba na Slovensku v obci Dubinné.
Foto: TASR/Milan Kapusta


Dedinčania často zbierajú žalude tohto stromu na rôzne účely. Na iné miesta v obci presadili aj malé výhonky, ktoré sú nepochybne potomkami tohto stromu. Možno o niekoľko storočí bude v okolí rásť viac takýchto mohutných stromov.



Stáročný strom je v názve dediny a tróni i v obecnom erbe

Keď vznikal erb dedinky Dubinné v Bardejovskom okrese, nikto nepochyboval, čo by na ňom malo byť vyobrazené. Motívom bol jednoznačne strom, ktorý stojí už stáročia v strede obce a podľa ktorého dostala dedina aj názov.

"V našom obecnom erbe je vyobrazený biely dub na zelenom poli s bielymi koreňmi a bielymi žaluďmi. Na červenom pozadí vynikajú zlaté dubové listy," vysvetlil starosta obce Milan Hudák.

Dedinka na hornom Šariši vznikla niekedy v 13. storočí a ľudia sa tu živili väčšinou poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Postupne rástol aj počet obyvateľov, ktorý však poklesol v čase hospodárskej krízy medzi vojnami. Vtedy mnohí odišli za prácou za oceán. Dnes má obec takmer 350 obyvateľov, z ktorých opäť mnohí pracujú v zahraničí.

Na snímke starosta obce Dubinné Milan Hudák s erbom obce. Dubinné 29. júla 2016.
Foto: TASR/Milan Kapusta


Najrozsiahlejším projektom posledných rokov bolo budovanie kanalizácie a čistiarne odpadových vôd. Budovala sa etapovite, je skolaudovaná a v súčasnosti je na ňu napojených 95 percent domov a objektov v dedine.

"Pomohlo to predovšetkým k zlepšeniu životného prostredia a ochrane podzemných vôd. Niektoré septiky boli už staré a dochádzalo k priesakom. Okrem toho, ako to bývalo niekedy zvykom na dedinách, ľudia používali aj trativody a takto dochádzalo k znečisťovaniu okolia," konštatoval starosta obce.

Obec investovala do zníženia energetickej náročnosti budovy materskej školy, ktorú navštevuje 15 detí. Ďalšie projekty ju však ešte len čakajú. Zháňa peniaze na opravu budovy hasičskej zbrojnice i priestorov, ktoré prenajímajú prevádzkovateľovi pohostinstva. Pomerne veľa peňazí potrebuje na miestne komunikácie.

"Po výstavbe kanalizačného zberača zostali cesty v dezolátnom stave. Vypracovali sme projekt na opravu miestnych komunikácií, ktorý počíta s investíciou asi 100.000 eur," povedal Hudák. Ďalšie prostriedky by chceli investovať do rekonštrukcie budovy obecného úradu a kultúrneho domu, čo by si malo vyžiadať dovedna približne 400.000 eur.

Vedenie obce rovnako plánuje spolupracovať s neziskovými organizáciami na budovaní cyklotrasy, ktorá by mala viesť z Bardejova do Svidníka. To by mohlo do dediny prilákať aj turistov.

Včelia rodina Štefana Baldoviča zbiera med v údolí Tople

Zdravý a chutný med z údolia rieky Topľa v okolí dedinky Dubinné, okres Bardejov, zbierajú včely Štefana Baldoviča už niekoľko rokov. Tvrdí, že od detstva obdivuje tieto pracovité tvory a na jar sa ani nevie dočkať, kedy sa ozve hukot okolo úľov.

K včelárstvu prvýkrát privoňal už ako malý chlapec, keď ho upútal dedo Šoltés z Poliakoviec, ako behá okolo drevených búdok s dymom a na hlave má kuklu so sieťkou. Najskôr sa na neho pozeral opatrne z diaľky a potom jeho prácu sledoval z bezprostrednej blízkosti.

"Dnes mám 41 rokov a včelám sa venujem od svojich pätnástich. Učil som sa od spomínaného včelára a na základnej škole sme mali krúžok s takýmto zameraním. Dokonca naša partia z krúžku postúpila aj do celoslovenského kola súťaže Mladý včelár," spomína si na svoje začiatky Štefan.

Na snímke bez ochrany hlavy včelár Štefan Baldovič z obce Dubinné, ktorý má vraj mierne včely čo takmer neštípu.
Foto: TASR/Milan Kapusta


Potom na niekoľko rokov včielky opustil, pretože sa musel venovať štúdiu, ale ďaleko od nich neodchádzal. Pohľad na lúky a polia, ponad ktoré preletovali včely, ho ťahal späť k úľom. Už od začiatku vedel, že je to náročný koníček a pomerne ťažká práca, ale chvíle strávené robotným hmyzom označil za nádherné.

"K včelám som sa vrátil po vojenčine, keď som mal okolo 22 rokov. Ozaj ma to bavilo a moja manželka a svokra mali veľmi rady med. Podporovali ma a vo mne sa ozvala stará láska. Dokonca aj moja žena sem k včielkam veľmi rada chodí, deti zatiaľ majú rešpekt," hovorí včelár.

Vysvetlil, že začínal s desiatimi včelstvami a dnes ich má 35. On sám vraj veľa medu nekonzumuje, pravidelne jednu lyžičku ráno či je zima, alebo leto. Jeho rodina však ročne spotrebuje okolo 23 kilogramov medu.

"V tejto topľanskej doline máme hlavne jarné kvetové medy. Na ten druhý med vozíme včely do pohoria Čergov," dodáva včelár.

Na snímke včelí plást včelára Štefana Baldoviča z obce Dubinné, ktorý má vraj mierne včely čo takmer neštípu.
Foto: TASR/Milan Kapusta


K jeho úľom často neprichádzajú len priatelia včelári, ale aj ďalší známi, ktorých fascinuje život v úľoch. Rád im vysvetlí, ako to funguje vo včelom dome, ako sa rozmnožujú, akú majú hierarchiu, organizáciu práce i to, ako sa stáča med.

Štefan tvrdí, že na Slovensku máme dobré včelstvá, ktoré sú kvalitne šľachtené, netreba vraj nič prinášať zo zahraničia. Po rady vraj nemusí chodiť ďaleko, pretože aj v ich regióne sú odborníci, ktorí sú veľmi uznávaní a nielen u nás v republike.

Na otázku, čo nemajú včielky rady, vždy odpovedá, že prudké pohyby a rôzne pachy. Môže to byť voňavka, šampón či krém. Vraj im to neprekáža len u cudzích, ale aj u ich majiteľa, ktorého mimochodom nerozoznávajú od iných ľudí.

"Chvalabohu, že ho nepoznajú, lebo keby ho poznali, toho by pichali najviac. Práve on im totiž berie med, ktorý tak usilovne zbierajú," uzatvára s úsmevom Štefan.

Pravidelné cvičenie prináša dôchodkyniam dobrú kondíciu i zábavu

Zo spoločenskej miestnosti v blízkosti materskej školy v Dubinnom sa často ozýva hudba a smiech. Trikrát týždenne sa tu stretávajú miestne dôchodkyne, ktoré si sem chodia zacvičiť. Každodenné povinnosti na chvíľu odložia nabok a oblečú si úbory.

„Mali sme cvičiteľku, ale teraz už si precvičujeme samé. Chodíme sem v pondelok, stredu a v piatok. Dohromady je nás dvanásť, ale na cvičeniach nás vždy býva tak okolo osem až desať,“ vysvetľuje Jana Bezegová.

V partii cvičeniek sú dve ženy staršie ako 70 rokov a ostatné o trochu mladšie. Dámy však vyzerajú veľmi dobre. Iste je to preto, že sú v kondícii a na stretnutiach sa vždy dobre zabávajú.

Porobia si prácu v záhrade i na poli, potom navaria obed pre rodinu. O piatej poobede sa schádzajú, do šiestej cvičia a potom uvoľnia miesto tým mladším. Popri cvičení sa aj porozprávajú o svojich problémoch a navzájom si poradia.

Na snímke dôchodkyne z obce Dubinné chodia pravidelne cvičiť. Dubinné 29. júla 2016.
Foto: TASR/Milan Kapusta


„Aj sa nasmejeme, lebo viete, daktorá toto môže urobiť, daktorá nie. Docvičíme oddýchneme si, aj posedíme. Niektorá má meniny alebo narodeniny, po jednom alebo po dva poháričky si vypijeme, lebo aj toto patrí k tomuto cvičeniu a takto si tu my žijeme,“ hovorí pani Anna Vojčíková, ktorá však s úsmevom dodáva, že so športovou životosprávou určite problémy nemajú.

Ženy z Dubinného hovoria, že by sa mali konečne pridať aj tamojší chlapi. Pozerať sa na futbalové stretnutie, kde behajú mladí futbalisti, to vraj ešte nie je šport a kĺby si treba rozhýbať.

„Manažér futbalového klubu Feri Hanč povedal, že určite prídu. No len sa ho spýtajte kedy to bude a či len nerobia ramená,“ pýta sa pani Mária Hudáková.

O šport sa však zaujíma aj dubinská mládež. Najmä chlapci sa radi preháňajú po futbalovom ihrisku. Ihrisko v Dubinnom postavili až začiatkom 90. rokov, tam siahajú začiatky futbalu v tejto obci a začali hrať II. okresnú triedu. Najprv hrali len chlapci z dediny a potom sa pridali aj hráči z iných obcí.

„Naša Telovýchovná jednota Dubinné sa tento rok prebojovala do vyššej súťaže. Mužstvo bude v nasledujúcej sezóne účinkovať v V. lige šarišsko-duklianskej skupiny. Pre takú malú obec ako je naša je to veľmi pekný úspech,“ povedal manažér klubu František Hanč. Priznal, že veľký problém je udržať mužstvo v takýchto podmienkach, pretože ak chcú hrať vyššiu súťaž, musia mať aj dva mládežnícke kolektívy, čo nie je dnes jednoduché pri klesajúcom demografickom vývoji.

„Ale chlapci chcú hrať a preto robíme všetko, aby hrať mohli. No a čo sa týka športovania nás starších pánov, tak odkazujem našim ženám, že od zimy by sme mali začať,“ dodal s hlasným smiechom manažér futbalistov.

Na snímke dôchodkyne z obce Dubinné chodia pravidelne cvičiť. Dubinné 29. júla 2016.
Foto: TASR/Milan Kapusta


Obnovená folklórna skupina Dubinčan má viac ako 40 členov


Po niekoľkoročnej prestávke obnovili v Dubinnom, okres Bardejov, činnosť folklórnej skupiny. Tá pôvodná vznikla niekedy v sedemdesiatych rokoch, ale po roku 1991 zanikla. Láska k hudbe a ľudovým tradíciám na Šariši však dala dohromady nadšencov a skupinu obnovili.

Vedúci folklórneho telesa Ján Tomčo spomína, ako so skupinou prvýkrát vystupovali na oslavách Medzinárodného dňa žien a potom už nesmeli chýbať na žiadnej slávnosti v rodnej dedinke. Diváci a priaznivci folklóru ich však mohli vidieť aj na folklórnych festivaloch.

Súbor sa na niekoľko rokov odmlčal, lebo ľudia sa rozišli po svete za robotou a nebol dostatok prostriedkov na jeho financovanie. Tomčo však stále pripomína, že koho raz ošľahne folklórny oheň, ten už nikdy nevyhasne.

"Roky tu nič nebolo, ľudia chodili do kostola a na futbal a po futbale chlapi na pivo. Tu sme si asi po vyhratom zápase zistili, že ani spievať sme ešte nezabudli. Veď keď nám to tak ide, treba pohľadať kroje a šup na pódium," hovorí so smiechom vedúci súboru. Za pravý dôvod však označil nadšenie ľudí a lásku k tradíciám.

Súbor má okrem mužskej a ženskej speváckej skupiny aj tanečnú zložku, v ktorej účinkuje šesť párov. Hudobný sprievod robí vlastná ľudová hudba. Dedinčanom sa vystúpenia páčia a svojich folkloristov podporujú a fandia im. Opäť vidia niečo nové, alebo skôr zabudnuté. Navyše, majú možnosť počúvať to, čo počúvali ich otcovia a dedovia.

Na snímke folkloristi z obce Dubinné.
Foto: TASR/Milan Kapusta


"Pozbierali sme piesne z nášho okolia a mnoho nahrávok mám z mladosti, keď som si pesničky zaznamenal na magnetofón. Toto všetko sme oprášili a stalo sa to základným repertoárom pre náš súbor. Spievame a hráme naše autentické pesničky, ktoré ľudia poznajú zo svojho rodiska," zdôraznil vedúci súboru.

Dnes skupina nemôže chýbať na žiadnej oslave či oficiálnom obecnom podujatí. V posledných rokoch v tejto dedine založili novú tradíciu. Začali organizovať Folklórne slávnosti. Takže súbor necestuje len po okolí, ale do svojej obce priláka aj partnerské telesá. Aj tento rok sa tu predstavili folkloristi Kendíc, Petrovian, Liptovských Sliačov či neďalekého Poľska.

"Chceme dostať do súboru hlavne mladých, aby tie tradície mohol po nás niekto niesť. Nebolo by dobré, keby naša generácia skončila, a tým by skončil aj folklór v našej dedine," vysvetľuje folklorista.

A pustili sa ešte aj do tých najmenších. Našli deti v materskej škole aj školákov, ktorí majú vzťah k ľudovej hudbe a snažia sa pracovať aj s touto omladinou. Tí najmenší mali premiéru doma pred svojimi rodákmi na domácom festivale.

Súbor má dnes dovedna 40 členov, pričom najmladší má len 5 rokov a najstarší vyše 70. Natočili už aj prvé CD s autentickými piesňami z horného Šariša a teraz v zime chcú nahrať ďalšie.

Na snímke folkloristi z obce Dubinné. Dubinné 29. júla 2016.
Foto: TASR/Milan Kapusta


Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.