< sekcia Regióny

Obec Pečeňady je hrdá na svoj prvý erb

Na snímke nový erb obce Pečeňady vyobrazený na oplotení kostola. FOTO TASR/Lukáš Grinaj

Erb bol posvätený pri príležitosti 780. výročia osláv prvej písomnej zmienky o Pečeňadoch.

Pečeňady 15. februára (TASR) – Kedysi zániková, dnes prosperujúca obec s fungujúcou infraštruktúrou, to sú Pečeňady. Ani nie dva kilometre od veží bohunickej atómovej elektrárne vstala dedina v uplynulých dvadsiatich rokoch doslova z popola. Teraz je domovom 530 občanov, ktorí môžu využívať výhody malého sídla v kombinácii s dobrou vybavenosťou a blízkosťou miest ako Trnava, Piešťany, Hlohovec a v nich veľkých zamestnávateľov.

"Pre nás bolo veľmi dôležité, keď sa skončila stavebná uzávera, ktorá doslova vyháňala mladých z obce," spomína starosta Ladislav Boháčik. Preto po roku 1989 musel nastať podľa neho boj o prežitie. Obec musela využiť všetky možnosti hľadania investícií, vtedy ešte hlavne cez štátne spoločnosti, ale aj ľudský potenciál z radov obyvateľov, ochotných pomáhať. Predchádzajúcemu režimu nemôže starosta odpustiť, že na dlhé roky bezdôvodne zastavil rozvoj obce. On sa tam prisťahoval ako mladý učiteľ s manželkou. "Už dvadsať rokov robím starostu na čiastočný pracovný úväzok, ale starostom som 24 hodín denne," povedal Boháčik. Popri tom sa stále venuje učiteľovaniu v Základnej umeleckej škole v susedných Veľkých Kostoľanoch.

K medzníkom ponovembrovej histórie obce starosta radí získanie historicky prvých symbolov Pečeniad, lebo dovtedy administratívne podliehali Veľkým Kostoľanom. "Náš erb existuje od roku 1996, sú na ňom koruna symbolizujúca zasvätenie nášho kostola Kristu Kráľovi, nad srdcom na červenom pozadí, ktoré symbolizuje posviacku chrámu na Sviatok Božského srdca. Podoba erbu vzišla z viacerých návrhov," povedal starosta.

Obec dbá na to, aby bol erb a všetky symboly obce nielen na obecných budovách, ale napríklad ich zakomponovali aj do oplotenia parku či oddychovej zóny. "Takto to vo svete funguje, videl som to. Chceme budovať zdravý lokálpatriotizmus, zakoreniť v našich ľuďoch hrdosť na miesto, kde žijú. A toto je jedna z ciest - zviditeľňovať historické znaky obce na každom mieste, kde sa dá," dodal starosta. Erb obce schválila heraldická komisia a slávnostne bol posvätený pri príležitosti 780. výročia osláv prvej písomnej zmienky o Pečeňadoch.



Na nepripraveného návštevníka Pečeňady urobia ešte lepší prvý dojem, ako by možno od malej obce očakával. Ako celok pôsobia harmonicky, ich ulice sú čisté, komunikácie a centrum s pešou zónou sú vybudované premyslene s dôrazom na detail a kvalitu materiálov. To všetko však prišlo až po tom, ako sa pred dvoma desaťročiami začali boriť so zásadnou otázkou – nevybudovanou infraštruktúrou.

Bola to daň za to, že Pečeňady mali nálepku zánikové. "V postate fungoval len rozvod vody, elektrina bola ťahaná po stĺpoch, stav ciest a chodníkov zodpovedal zámeru dožitia obce," opísal situáciu pečeňadský starosta Ladislav Boháčik. Tak začali od "gruntu". Prvou akciou bolo zabezpečenie plynofikácie obce, následne sa budovala čistiareň odpadových vôd, prvá časť kanalizácie. Potom prišli na rad zemné rozvody elektriny, telefónnych sietí spolu s rozvodmi káblovej televízie, ako aj verejné osvetlenie a miestny rozhlas.

Obec má novú materskú školu aj stredisko pre seniorov

Počas posledných 20 rokov zrekonštruovali a nadstavali bývalý kultúrny dom, bývalé potraviny a pohostinstvo. V Dome služieb teraz majú miesto služby i materské centrum Srdiečkovo. "Naša snaha o otvorenie ambulancie obvodného lekára z Veľkých Kostolian bude v najbližšom čase naplnená. Taktiež chceme do týchto priestorov získať pobočku pošty," uviedol Boháčik. V Dome kultúry majú stále miesto aj miestna knižnica, úspešný šachový oddiel, počítačové školiace stredisko pre seniorov, vo veľkej sále sa i cvičí. Postavili novú materskú školu, ktorej kapacitu každoročne naplno využívajú domáce deti i z blízkych obcí. Významné pre obec bolo aj vybudovanie nových objektov pre dobrovoľné zložky - hasičov a poľovníkov.

Pre potreby samosprávy kúpila obec od cirkvi po reštitúcii budovu malého kláštora v centre obce a po oprave sa v ňom opäť nachádza obecný úrad. Dokončili rekonštrukciu obecného parku, ktorý vznikol odstránením starých objektov za kláštorom. Je tam detské ihrisko a oddychová zóna. "Konajú sa tam aj koncerty Pečeňadského hudobného leta, teraz bol ôsmy ročník, chodí aj okolo 400 ľudí," povedal Boháčik.
Seniorská organizácia je najpočetnejším záujmovým zoskupením
Seniori z Pečeniad chodia pravidelne dvakrát do roka do divadiel do Bratislavy, Trnavy či Piešťan, k tomu pridávajú najmenej jeden väčší turistický zájazd. "V tomto roku chceme ísť na Bradlo pri príležitosti 90. výročia smrti M.R. Štefánika a pozrieme si aj ďalšie miesta v okolí," povedal predseda miestnej Jednoty dôchodcov Slovenska Leonard Dubovský. Jednota dôchodcov dbá aj o zdravie svojich členov, raz do mesiaca vyráža autobus z Pečeniad smerom k horúcim prameňom, najmä na južnom Slovensku.


Vlani sa im podarilo realizovať dopravný projekt, ktorý obmedzil rýchlosť jazdy vodičov cez zastavanú časť Pečeniad a zvýšil bezpečnosť na autobusových zastávkach, ktoré sú umiestnené pri hlavnej ceste. "Pokladám za potrebné spomenúť najnovšie súkromné investície - vybudovanie digitálnej ústredne a benzínovej čerpacej stanice. Svedčia o tom, že naša obec sa stáva zaujímavou pre samotný život v nej. Veď po výstavbe troch bytových domov, kde našlo svoj domov 18 rodín, a prípravou pozemkov na výstavbu 23 rodinných domov sa počet obyvateľov obce nielen zastabilizoval, ale každoročne nám obyvateľov pribúda," dodal starosta.

Starosta sa netají tým, že v napĺňaní snov o dobre fungujúcej obci Pečeňadom pomáhajú i finančné prostriedky vo forme daní z nehnuteľností, ktoré platí všetkým obciam vo svojej blízkosti bohunická atómka. "Dýcha sa nám s tým lepšie, to je pravda," konštatoval Boháčik.

Grófka Ľ. Užovičová bola pre obec požehnaním

Obraz grófky Ľudovíty Užovičovej-Blundellovej visí na čestnom mieste v zasadačke Obecného úradu v Pečeňadoch. Ani po sto rokoch od jej smrti neslabne úcta k tejto žene, ktorá sa zaslúžila o taký rozkvet obce, že z toho majú úžitok aj jej súčasní obyvatelia. Ako sami hovoria, grófka bola pre Pečeňady požehnaním.

Pečeňady mal zemiansky rod Užovičovcov vo vlastníctve. Grófka bola jeho posledným potomkom. "Ako poslankyňa uhorského snemu sa rozhodla zlúčiť Pečeňady a susednú Peťovú v roku 1898. Bolo to najmä z praktického hľadiska," povedal starosta Ladislav Boháčik. Vzápätí na to dala do stredu obce postaviť kostol, ktorý bol zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu a po nedávnej obnove slúži veriacim dodnes. Hneď vedľa a takmer súbežne vyrástol kláštor, postavený na pamiatku grófkinho brata Pavla, ktorý predčasne zomrel. Do kláštora pozvala z Moravy rádové sestry Svätého kríža, pôsobili u nás až do roku 1950," dodal starosta. Sestry sa starali o výchovu detí, pomáhali a vzdelávali obyvateľov a boli veľmi obľúbené. Po ich odchode zriadili v kláštore materskú a základnú školu i obecný úrad.

Na snímke kaštieľ, v ktorom je v súčasnosti detský domov v obci Pečeňady.
FOTO TASR/Lukáš Grinaj
Sídlo grófky a jej rodiny bolo v miestnom kaštieli. "Grófka Ľudovíta nemala ľahký život. Bola vdovou, jej manžel sa podľa všetkého zaplietol do atentátu na cisára Františka Jozefa I. a od toho času ho nikto nevidel," povedal Boháčik. Jediný syn grófky Rudolf zomrel vo veku dvoch rokov. "Dala ho zamurovať do steny kaplnky v kaštieli, kde sú jeho pozostatky doteraz," dodal starosta.

Kaštieľ Užovičovcov i s priľahlým parkom vyhlásili za národné kultúrne pamiatky. V kaštieli už dlhé desaťročia sídli detský domov a objekt je po rozsiahlej rekonštrukcii v dobrom stave. V súčasnosti sa chystá revitalizácia parku, v ktorom sa podľa Boháčika nachádzajú aj 130-ročné platany. "Ako sme zrekonštruovali kláštor, takisto chceme zachovať kaštieľsky park. Prvotné práce na projekte Revitalizácia chránenej oblasti Hájiček sa už začali v minulom roku a budú pokračovať ďalšie dva roky," povedal starosta. K parku voľakedy patrila aj povestná zeleninová, ovocná a kvetinová záhrada. V súčasnosti je voľne prístupná verejnosti, v jednej časti je vybudovaný futbalový štadión. "Keď futbalisti zle hrajú, môžu sa diváci kochať aspoň krásnou prírodou naokolo," povedal starosta.

Pečenehovia prišli z juhoruských stepí
Osada Pečenehov – príslušníkov starotureckého kočovného kmeňa, stála zhruba pred tisíc rokmi v začiatkoch histórie obce Pečeňady, ležiacej dnes na polceste medzi Piešťanmi a Trnavou. Sprvoti bola vysunutým pohraničným sídlom, kde vykonávali strážnu službu kočovníci, prichádzajúci z juhoruských stepí. Starí Maďari, vediac o ich bojových schopnostiach, ich poverovali strážením hraníc. Takýto stav vydržal zhruba do 13. storočia, potom títo osadníci asi splynuli s miestnym obyvateľstvom, alebo vyhynuli, alebo utiekli pred Tatármi. Zostalo však po nich pomenovanie villa Bissenorum/Byssenorum (1208-09, 1216) a villa Beseneu (1254), čo v preklade znamená dedina Pečenehov.

V neskorších rokoch sa názov obce menil, vždy bol však prekladom pôvodného pomenovania. Bola to forma Pechened (1452), Pecžeňady (1773) či Peczenyéd (1808). Súčasné pomenovanie trvá do roku 1927. Píše o tom Milan Hromník v publikácii, ktorá vyšla k oslavám 780. výročia prvej písomnej zmienky o obci.

Dnešné Pečeňady sú zlúčeninou dvoch sídiel - väčších Pečeniad a menšej Peťovej, osady od Pečeniad pôvodne vzdialenej na dohodenie kameňom. K zlúčeniu obcí prišlo v roku 1898, keď boli obe vo vlastníctve rodu Užovičovcov. Pečeňadčania práve rod týchto šľachticov považujú za najväčší prínos vo svojom historickom rozvoji, najmä posledného potomka ich rodu, grófku Ľudovítu Užovičovú-Blundellovú. Nebyť je zanietenia pre vec, v jednom roku – 1899 - by nedokázali postaviť kostol, vedľa neho kláštor a nezaložili detskú opatrovňu. Na tomto základe obec stavala v nasledujúcich desaťročiach.