< späť

VIDEO: Obec Tuchyňa preslávil kňaz a polyhistor Alojz Filo

Na snímke vstup do obce Tuchyňa. Foto: TASR/Radovan Stoklasa

Výhodná poloha v pokojnom údolí a len desaťminútová cesta na diaľnicu D1 láka v posledných rokoch čoraz viac záujemcov o individuálnu bytovú výstavbu v malebnej obci Tuchyňa.

Tuchyňa 18. novembra (TASR) – Najvýznamnejším rodákom z obce Tuchyňa v Ilavskom okrese je kňaz, geológ, botanik, liečiteľ, spisovateľ, prekladateľ, redaktor, historik, národovec a člen rôznych spolkov Eduard Alojz Filo (1888 – 1982). Pochovaný je na miestnom cintoríne.

Podľa starostky Tuchyne Gabriely Švecovej na priečelí Filovho rodného domu, ktorý dodnes stojí v obci, odhalili pri príležitosti 110. výročia narodenia významného rodáka pamätnú tabuľu.

Teológiu študoval na Vysokej škole kanonického rádu premonštrátov v Jasove a v štúdiu pokračoval v Budapešti. V roku 1913 bol vysvätený za kňaza. V roku 1915 získal titul profesora prírodných vied na Filozofickej fakulte budapeštianskej univerzity. Ako profesor a neskôr riaditeľ pôsobil na niekoľkých slovenských a maďarských gymnáziách.



Ovládal osem jazykov, publikoval články do Tatranského Orla, Národných novín, Slováka, Gemer – Malohontu, Sajo – Vidéku. Bol predsedom redakčnej rady časopisu Šafárikov kraj, predsedom miestnych pobočiek Matice slovenskej, ale aj predsedom Masarykovej ligy proti tuberkulóze. Pôsobil aj ako člen a funkcionár Červeného kríža a Okresnej zdravotnej rady. Predsedal miestnemu výboru Pečlivosti o mládež. Vďaka tomu, že bol botanik, mohol ľudí liečiť liečivými rastlinami, ktoré sám zbieral a zakladal do herbárov. Hovorili o ňom, že bol otcom všetkých, ktorí ho potrebovali.

Na snímke najvýznamnejší rodák z Tuchyne - kňaz, geológ, botanik, liečiteľ, spisovateľ, prekladateľ, redaktor a historik Eduard Alojz Filo.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Podporoval Klub turistov, ktorého bol podpredseda. Je autorom turistických prirúčok Vršatec a okolie a Vršatec včera a dnes. Vo svojich pamätiach zachytil históriu obce Tuchyňa. Ako spisovateľ sa prejavil pri písaní ďalších historických prác o Lednici, Červenom Kameni a Vršatci. Svoje bohaté vedomosti z prírodných vied využil pri písaní dvoch učebníc Mineralógia a Geológia.

Dejiny obce siahajú až do staršej doby železnej


I keď prvá písomná zmienka o obci Tuchyňa v Ilavskom okrese pochádza až z roku 1243, archeologické nálezy potvrdzujú, že dejiny obce sa začali písať oveľa dávnejšie. Svedčia o tom nálezy úlomkov keramických nádob z neskorej doby bronzovej až staršej doby železnej na návrší Lipovky.



K významným pamiatkam možno priradiť aj nález dvojkónického hlineného praslenu, ktorý je dokladom spracovania tkanín. Jedinečným nálezom lokality Lipovka je rímska dvojsečná dýka – pugio. Jej nález súvisí s pohybom rímskych vojsk na strednom Považí približne v prvej polovici tretieho storočia, keď boli na našom území ešte usadené germánske kmene Kvádov. Ďalšie sídlisko, ktoré sa podarilo nájsť na Podhorí južne od obce, dáva tušiť prítomnosť slovanského ľudu z doby 5.–6. storočia nášho letopočtu.
Na snímke starostka obce Tuchyňa Gabriela Švecová.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Obec leží na začiatku malebného údolia obklopeného Bielymi Karpatmi. Podľa starostky Gabriely Švecovej má obec veľmi dobrú polohu. „Nachádzame sa v krásnom údolí, okolo máme samé lesy, hory. Okolie ponúka možnosť turistických výletov - do Červeného Kameňa alebo na Vršatec. Okrem toho má aj veľmi praktickú polohu, na diaľnicu, či už smerom do Bratislavy, alebo do Žiliny, je to autom asi desať minút jazdy,“ skonštatovala starostka.

Rozvoju obce zatiaľ bránia problémy s elektrickou energiou


Poloha v malebnom údolí na úpätí Bielych Karpát a len niekoľkominútová vzdialenosť k hlavnej slovenskej dopravnej tepne robia z obce Tuchyňa v Ilavskom okrese vyhľadávanú lokalitu pre individuálnu bytovú výstavbu. V obci má vyrásť aj súkromná bytovka, rozvoj však naráža na problémy s elektrickou energiou.

Podľa starostky Gabriely Švecovej má momentálne obec 784 obyvateľov. "Počítali sme s tým, a ja som bola celkom optimistická, že do konca volebného obdobia sa dostaneme v počte obyvateľov na 850. Chceli sme postaviť bytovku, vyhlásili sme verejnú obchodnú súťaž, ale museli sme ju zrušiť, pretože máme problém s elektrickou energiou," skonštatovala starostka s tým, že existujúce transformátory v obci majú malú kapacitu.

Ako dodala, už v novembri minulého roku bola na rokovaní so šéfom Stredoslovenskej energetiky, kde informovala, že kapacita troch transformátorov v obci bude nepostačujúca na rozbehnutie výstavby. "Odvtedy to v podstate riešime a až teraz, keď sa to trošku medializovalo, sa začalo niečo diať. Ľudia, ktorí tu stavajú domy, stavajú v podstate na elektrocentrály. Až v týchto dňoch prišli energetici a dokonca sme spolu s geodetmi našli miesto pre nový transformátor, dokonca by nemal byť jeden, ale hneď dva," doplnila Švecová.

Obec Tuchyňa v Ilavskom okrese leží v malebnom údolí Bielych Karpát. Vďaka svojej polohe je ideálnym východiskovým miestom na turistické prechádzky do okolia. Podľa starostky Gabriely Švecovej je „odsúdená“ na rozvoj. Výhodná poloha v pokojnom údolí a len desaťminútová cesta na diaľnicu D1 láka v posledných rokoch čoraz viac záujemcov o individuálnu bytovú výstavbu. Na snímke Kostol sv. Anny.
Foto: TASR/Radovan Stoklasa


Zo zákona sú podľa nej energetici povinní zapojiť elektrickú energiu v obci, starostka však má pocit, že Stredoslovenská energetika je v porovnaní s ostatnými najmenej flexibilná. "Už v marci sľúbili prípojku do intravilánu, kde sú rodinné domy, pred mesiacom však povedali, že nebude, až o 24 mesiacov. Energetici hovoria, že nové transformátory budú v roku 2018, ale všetko vraj záleží na stavebných úradoch, na pozemkoch a podobne. Ale my sme im sľúbili obecný pozemok, stavebný úrad nám robí obec Pruské, s čím teda nie je žiadny problém," zhrnula starostka.

Filozofiou niektorých poslancov obecného zastupiteľstva v minulosti bolo, nepúšťať si do obce „cudzárov“, prisťahovalcov z iných obcí. Súčasná starostka má opačný názor. Jej predstava peknej, rozrastajúcej sa dediny je aj o pribúdaní počtu obyvateľov nielen pôrodnosťou, ale aj prirodzenou migráciou.

"Od môjho nástupu do funkcie starostky stúpol počet vydaných stavebných povolení na individuálnu bytovú výstavbu o takmer 200 percent. Kým v minulosti sa vydávalo asi päť stavebných povolení ročne, momentálne ich je 15. A nie je to len o ľuďoch, ktorí tú majú korene, ale chcú sem prísť aj ľudia z Dubnice, Trenčína, Púchova a podobne," dodala starostka.

Nový územný plán rozviazal ruky obci i obyvateľom


Vedenie obce Tuchyňa v Ilavskom okrese si veľa sľubuje od nového územného plánu, ktorý schválili poslanci obecného zastupiteľstva len pred niekoľkými dňami. Nahradil starý, takmer štvrťstoročný územný plán, ktorý obci neposkytoval dostatočné možnosti na rozvoj.

„Nemohli sme vydávať povolenia tam, kde tí ľudia chceli bývať. Boli právom nespokojní, a tak sme sa pustili do nového územného plánu. Dostali sme dotáciu a koncom októbra tohto roka poslanci schválili nový územný plán. Umožňuje bytovú výstavbu v podstate do všetkých možných smerov,“ priblížila starostka Gabriela Švecová.



Po nástupe do funkcie pred tromi rokmi zmenili v Tuchyni aj systém separovaného zberu. „Dovtedy to fungovalo tak, že sa, podobne ako v iných obciach, zbierali plasty, sklo a železo. My to riešime tak, že po obci máme 30 nádob na železo, 30 nádob na sklo a plasty zbierame spred domov raz mesačne. Máme zberný dvor a v podstate separujeme všetko. Nechcela som, aby napríklad pneumatiky, sedačky a podobné odpady končili v prírode,“ doplnila starostka s tým, že komunálny odpad odvážajú na skládku do neďalekých Lednických Rovní.

Tuchyňa má spolu so susednou obcou Mikušovce spoločný vodovod, vďaka čomu majú minimálne náklady na vodu, obec je už viac ako dve desaťročia splynofikovaná, má zrekonštruované verejné osvetlenie. Achillovou pätou tak zostáva absencia kanalizácie.

Najaktívnejšia zložka kultúrneho a spoločenského života v Tuchyni je tamojšia Jednota dôchodcov. Dôchodcovia v Tuchyni stoja aj za založením speváckej skupiny Tuchyňka, ktorá podľa súčasnej šéfky Oľgy Cíbikovej vznikla v roku 1972. Jej korene však siahajú do dávnejšej minulosti. Ako sa uvádza v miestnej kronike z roku 1946, prvý spevácky krúžok v Tuchyni založil v roku 1919 Gustáv Beňo. Dnes má zmiešaná spevácka skupina asi 20 členov a spieva predovšetkým piesne z regiónu Bielych Karpát.



Spoluprácu s aktívnymi dôchodcami si pochvaľuje aj starostka. V rámci možností aj preto obec dôchodcov a spevácku skupinu podporuje dotáciou, priestory na spoločenský život a nácviky skupiny majú bezplatne v budove obecného úradu. Spoločenský a športový život v Tuchyni udržiavajú aj tamojšia telovýchovná jednota, príslušníci dobrovoľného hasičského zboru, ale aj poľovného združenia.

Sezóna v miestnej pálenici bude najhoršia za posledné štvrťstoročie


Pálenica v obci Tuchyňa v Ilavskom okrese má viac ako storočnú históriu, súčasní majitelia ju majú takmer štvrťstoročie. Ročne sa v nej vypáli okolo 100.000 litrov absolútneho alkoholu, táto sezóna však bude najhoršia za posledných 25 rokov.

Podľa šéfa a spolumajiteľa pálenice Pavla Červenáka pôvodná pálenica stála v Tuchyni na rovnakom mieste ako dnes. Jej história siaha na prelom 19. a 20. storočia. „V roku 1930 postavili novú, malú jednokotlovú pálenicu, tá sa postupne rozrastala. V 50. rokoch ju prevzali od spoločníkov Liptovské liehovary, v súčasnej podobe funguje od roku 1978. Pôvodne bola na pevné palivo, po plynofikácii Tuchyne v roku 1995 sa splynofikovala aj pálenica. O rok skôr získali súčasní majitelia pálenicu späť v reštitúcii,“ dodal Červenák.

Na snímke šéf a spolumajiteľ pálenice Pavol Červenák (vpravo) a starostka obce Tuchyňa Gabriela Švecová počas prehliadky pálenice, ktorá má v obci má viac ako storočnú tradíciu.
Foto: TASR/Milan Podmaník


Dnes je pálenica vďaka dvom kotlom (300- a 600-litrový) schopná denne spracovať 9000 kilogramov kvasu. Ak je dostatok ovocia, vypália v nej ročne 200.000 litrov 50-percentného alkoholu. V tejto sezóne sa podľa Červenáka zrejme nedostanú ani na štvrtinu kapacity. „Ak je normálny rok, pálime od konca októbra až do marca. Tento rok budeme robiť nepretržite len v decembri. Od januára sa bude páliť iba počas víkendov,“ doplnil šéf pálenice.

V minulosti sa podľa neho v Tuchyni pálil iba slivkový kvas. Dnes sa už na slivky veľmi spoliehať nemôžu, nosným ovocím sú jablká. „Slivky sú veľmi dobrý artikel, najmä durandzie. Bystrické slivky majú šárku a šľachtené slivky majú menšiu výťažnosť. Šľachtené slivky z dovozu majú nielen nižšiu výťažnosť, ale aj kvalita destilátu je neporovnateľne nižšia, ako v prípade durandzií,“ zdôraznil s tým, že najlepšie pôdne a klimatické podmienky pre durandzie sú v regióne medzi Trenčínom a Považskou Bystricou. „Súčasná klíma spôsobuje, že slivky predčasne zakvitnú a následné mrazy ich poškodia. Tak, ako v tomto roku,“ doplnil.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.