Attack on Prime Minister
News in English
V Starej Ľubovni sa podarilo zachrániť palác, ktorý svojho času chcela panovníčka Mária Terézia spolu s celým hradom rozobrať na stavebný materiál.
Autor TASR
Stará Ľubovňa 21. mája (TASR) - Presne 260 rokov trvalo, kým sa Renesančný palác hradu Ľubovňa stal opäť reprezentačným priestorom.
Jeho obnova sa začala v roku 2008 a stavebné práce si spolu vyžiadali náklady 1,716 milióna eur. V Starej Ľubovni sa tak podarilo zachrániť palác, ktorý svojho času chcela panovníčka Mária Terézia spolu s celým hradom rozobrať na stavebný materiál.
Renesančný palác, ktorý sprístupnili počas uplynulého víkendu, počas rekonštrukcie odhalil ďalšie tajomstvá, ktoré posilnili pozíciu Starej Ľubovne ako miesta s dlhou históriou výroby alkoholických nápojov. "Počas rekonštrukčných prác sme odkryli v hradnej skale vytesaný pivovar. Spolu s najstarším zachovaným kamenným liehovarom v Európe tak máme v rámci hradu dve výnimočné miesta. Históriu oboch sme sa rozhodli zachytiť v dvoch nových expozíciách, ktoré sú súčasťou paláca," uviedol riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík. V Starej Ľubovni tak možno podľa neho hľadať aj zárodok obľúbeného "slovenského dvojboja" pivo-borovička.
"Vznik hradného pivovaru datujeme niekde po roku 1553, najstarší zachovaný kamenný liehovar v Európe fungoval v rámci hradu okolo roku 1746. História liehovarníctva je bohatá nájdenými receptami o výrobe pálenky, napr. i tradičnej Spišskej borovičky, ktorá sa dodnes vyrába v Starej Ľubovni a ako jedinečný produkt ju uznala už aj Európska únia udelením ochrannej známky zemepisného označenia," vysvetlil Mikulík. Dá sa podľa neho špekulovať o tom, že kombinácia pivo a borovička zachutila najskôr v Starej Ľubovni. Obnovené kultúrne dedičstvo možno vzhliadnuť prostredníctvom 3D animácie archeologických nálezov z hradu Ľubovňa.
Renesančný palác bol ruinou od 18. storočia. Opravné práce tu naposledy prebiehali za čias poľskej kráľovnej Márie Jozefíny v polovici 18. storočia, avšak celková obnova nebola dokončená. K tej sa pristúpilo až na začiatku 21. storočia. Výstavba renesančného paláca sa uskutočnila počas veľkej renesančnej prestavby hradu zasiahnutého v roku 1553 požiarom. Obnovné práce sa uskutočnili z nariadenia poľského panovníka Žigmunda Augusta za starostovania Jána Bonera najmä v rokoch 1554–1557. Renesančný palác bol vybudovaný na skalnom výbežku hradného kopca.
V dolnej časti paláca bol v skale vysekaný pivovar, nad ním sa nachádzali pekáreň a kuchyňa. V hornej časti bola situovaná reprezentačná sieň a dve izby. Na výstavbu paláca rozmerov 28 krát 19 metrov s dvoma podzemnými a troma nadzemnými podlažiami sa použilo 10.000 ton kameňa, čo v danej dobe predstavovalo 5320 vozov nákladu. Podľa tradície kamene tatranskej žuly, osadené na niektorých miestach obvodových múrov paláca, symbolizujú miesta, kde prišli o život jeho stavitelia.
Jeho obnova sa začala v roku 2008 a stavebné práce si spolu vyžiadali náklady 1,716 milióna eur. V Starej Ľubovni sa tak podarilo zachrániť palác, ktorý svojho času chcela panovníčka Mária Terézia spolu s celým hradom rozobrať na stavebný materiál.
Renesančný palác, ktorý sprístupnili počas uplynulého víkendu, počas rekonštrukcie odhalil ďalšie tajomstvá, ktoré posilnili pozíciu Starej Ľubovne ako miesta s dlhou históriou výroby alkoholických nápojov. "Počas rekonštrukčných prác sme odkryli v hradnej skale vytesaný pivovar. Spolu s najstarším zachovaným kamenným liehovarom v Európe tak máme v rámci hradu dve výnimočné miesta. Históriu oboch sme sa rozhodli zachytiť v dvoch nových expozíciách, ktoré sú súčasťou paláca," uviedol riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík. V Starej Ľubovni tak možno podľa neho hľadať aj zárodok obľúbeného "slovenského dvojboja" pivo-borovička.
"Vznik hradného pivovaru datujeme niekde po roku 1553, najstarší zachovaný kamenný liehovar v Európe fungoval v rámci hradu okolo roku 1746. História liehovarníctva je bohatá nájdenými receptami o výrobe pálenky, napr. i tradičnej Spišskej borovičky, ktorá sa dodnes vyrába v Starej Ľubovni a ako jedinečný produkt ju uznala už aj Európska únia udelením ochrannej známky zemepisného označenia," vysvetlil Mikulík. Dá sa podľa neho špekulovať o tom, že kombinácia pivo a borovička zachutila najskôr v Starej Ľubovni. Obnovené kultúrne dedičstvo možno vzhliadnuť prostredníctvom 3D animácie archeologických nálezov z hradu Ľubovňa.
Renesančný palác bol ruinou od 18. storočia. Opravné práce tu naposledy prebiehali za čias poľskej kráľovnej Márie Jozefíny v polovici 18. storočia, avšak celková obnova nebola dokončená. K tej sa pristúpilo až na začiatku 21. storočia. Výstavba renesančného paláca sa uskutočnila počas veľkej renesančnej prestavby hradu zasiahnutého v roku 1553 požiarom. Obnovné práce sa uskutočnili z nariadenia poľského panovníka Žigmunda Augusta za starostovania Jána Bonera najmä v rokoch 1554–1557. Renesančný palác bol vybudovaný na skalnom výbežku hradného kopca.
V dolnej časti paláca bol v skale vysekaný pivovar, nad ním sa nachádzali pekáreň a kuchyňa. V hornej časti bola situovaná reprezentačná sieň a dve izby. Na výstavbu paláca rozmerov 28 krát 19 metrov s dvoma podzemnými a troma nadzemnými podlažiami sa použilo 10.000 ton kameňa, čo v danej dobe predstavovalo 5320 vozov nákladu. Podľa tradície kamene tatranskej žuly, osadené na niektorých miestach obvodových múrov paláca, symbolizujú miesta, kde prišli o život jeho stavitelia.
