Jelšava 1. apríla (TASR) - Závalov pôdy sa obávajú obyvatelia v okolí Jelšavy. Ako pre TASR povedal primátor mesta Milan Kolesár, banská činnosť nezasahuje do intravilánu mesta. Občas sa vyskytnú prepady pôdy, ktoré majú nejasný pôvod. Terén sa môže pohybovať v dôsledku historickej banskej činnosti, ako aj vplyvom spodných vôd, pretože mesto leží na hranici Slovenského krasu a Slovenského rudohoria.

Samospráva Jelšavy konzultuje aktuálnu situáciu so Slovenskými magnezitovými závodmi pravidelne. Najčastejšie riešia systém odškodnenia mesta, pretože veľká časť banského priestoru sa nachádza pod lesmi, ktoré vlastní mesto. "Banský priestor je vyznačený a ľudia sú informovaní, na ktorých miestach majú obmedzený pohyb. Občas ale zaznamenávame zosuvy na miestach, kde by sme to nečakali. Takýto problém sa nám napríklad vyskytol v záhradkárskej oblasti. My však nedokážeme určiť, či je pôvodcom týchto prepadov vždy magnezitka. V Jelšave má totiž banská história už takmer tisícročnú tradíciu. Pôda sa mohla teda prepadnúť na mieste, kde boli staré bane. Sme navyše na hranici Slovenského rudohoria a Slovenského krasu. To znamená, že podzemné vody tu majú svoj režim a vytvárajú podzemné priestory," pokračoval Kolesár.

S banskou činnosťou sú v meste spojené aj ďalšie problémy. Hoci sa prašnosť z kalových polí za posledné desaťročia znížila, avšak počas veterných dní bývajú zdravotné limity stále prekročené. "Problém sme rozoberali aj na rade Združenia miest a obcí. Navrhol som, aby samosprávy dostávali peniaze aj z poplatku za vydolovanú rudu. V súčasnosti ide tento poplatok do Environmentálneho fondu. V zahraničí zostáva aj viac ako polovica z týchto peňazí v meste alebo obci, kde sa ťaží. Pre nás by to bola výrazná finančná pomoc. S baňami by sme nemuseli riešiť napríklad ani to, či sú skutočným pôvodcom závalu. Mali by sme ho jednoducho za čo zasypať," dodal primátor Jelšavy.