< sekcia Regióny

Oravské korbáčiky chráni pred nekalou konkurenciou i ochranná známka

Ilustračné foto Foto: TASR/Martin Pavelek

Získať takéto označenie nebolo podľa Jána Záňa zo Združenia zázrivských korbáčikov jednoduché, no už od začiatku toto opatrenie dopomohlo k zachovaniu tradičnej výroby korbáčikov.

Bratislava 12. augusta (TASR) – Pred vyše troma rokmi sa do Registra chránených označení pôvodu a chránených zemepisných označení Európskej únie zapísali Zázrivský a Oravský korbáčiky. Iniciátori zápisu zo Združenia zázrivských korbáčikov TASR informovali, že tento krok mal pre syrovú špecialitu z Oravy pozitívny vplyv a aj vďaka tomu sa dnes môže lepšie prezentovať v celej Európskej únii.

Získať takéto označenie nebolo podľa Jána Záňa zo Združenia zázrivských korbáčikov jednoduché, no už od začiatku toto opatrenie dopomohlo k zachovaniu tradičnej výroby korbáčikov. „Musíme dodržiavať prísne normy, tradičné výrobné postupy a suroviny, ktoré používame, musia pochádzať z veľkej miery iba zo Slovenska,“ spresnil pre TASR Záň.

Július Šípoš z Úradu priemyselného vlastníctva SR si myslí, že takáto forma ochrany slovenských produktov je významná. „Vďaka nej môže verejnosť vedieť, že na Slovensku sú výrobcovia, ktorí vyrábajú kvalitné potraviny a zachovávajú ich tradíciu. Chráneným označením pôvodu dokumentujú, že podliehajú kontrole a ich produkty sú zárukou bezpečnej a zdravej výživy,“ konštatoval pre TASR Šípoš.



Oslovení výrobcovia bilancujú tri roky používania ochranného označenia rôzne. Mnohí z nich tvrdia, že im pomohlo v podnikaní len čiastočne. „Zlepšilo nám to predaj na desať percent. Pravdupovediac, očakávali sme od toho viac. Ľudia si toto označenie takmer nevšímajú, lebo sa o ňom na Slovensku informuje málo,“ povedal pre TASR Rastislav Volek z firmy Syrex.

Podľa Albína Záňa zo spoločnosti ALBO toto označenie pomohlo najmä ochrániť poctivých výrobcov a ich spotrebiteľov. „Hoci nám predaj nevzrástol, pomohlo nám to odčleniť sa od niektorých nepoctivých výrobcov, napríklad aj tých z Poľska. Tí si u nás zvykli predávať korbáčiky z nekvalitného syra už aj pred kostolom,“ uviedol pre TASR Albín Záň.

Jáň Záň tvrdí, že chránené označenie pôvodu a zemepisné označenie musí na Slovensku ešte získať na hodnote. „Výrobcovia v čase prijatia ochrannej značky prežívali ťažké časy. Trápila ich finančná kríza a klesajúca kúpna sila. Treba ešte počkať, kým sa celkové výsledky ukážu,“ dodal Záň.

Problém s nelegálnym predajom korbáčikov v Zázrivej sa nedarí odstrániť

Nelegálni predajcovia syrových korbáčikov v Zázrivej v okrese Dolný Kubín sú problémom, ktorí sa stále nedarí odstrániť. Pre TASR to povedali viacerí oficiálni výrobcovia syrových produktov z tejto obce.

Podľa nich sa predajcovia, ktorí vyrábajú a predávajú svoje výrobky nelegálne popri cestách, stali súčasťou tunajšieho podnikateľského prostredia s tradičnou oravskou delikatesou. Ide najmä o domácich obyvateľov a aj preto tento problém rozdeľuje oficiálnych výrobcov na dve polovice. Na tých, ktorí sú striktne proti a tých, ktorým takáto forma podnikania neprekáža.

"Na Slovensku neplatí rovnaký meter na každého. Kým k nám chodia hygienici na kontrolu každý mesiac, k nelegálnym predajcom zavítajú zriedkakedy. V konečnom dôsledku záleží na zákazníkovi, od koho si korbáčiky kúpi," myslí si jeden z legálnych výrobcov zo Zázrivej Dušan Lupták.

Michal Šuriňák z firmy Koliba pre TASR hodnotí problém z ekonomického hľadiska. "Každý chce prežiť, ale koľko štátu odvedie na daniach legálny predajca a koľko ilegálny?" pýta sa.

Výrobca Martin Krámer z Dolného Kubína naopak nepociťuje negatívny vplyv nelegálnych predajcov. "Je to sčasti aj preto, lebo distribuujeme svoje výrobky priamo do obchodných sieti," spresnil pre TASR.

Inšpektori Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy (RVPS) v Dolnom Kubíne TASR potvrdili, že vykonávajú kontroly predaja takýchto výrobkov náhodne, hlavne na základne podnetov. "Takmer pri každej kontrole je prítomný príslušník policajného zboru, pretože sa inšpektori často stretávajú s agresívnym správaním zo strany predajcov. Stáva sa, že tovar predávajú deti alebo občania v hmotnej núdzi," priblížil riaditeľ RVPS v Dolnom Kubíne Peter Čulen.

Podľa neho môžu inšpektori od 1. júla tohto roka uložiť nelegálnym predajcom pokutu do výšky 8.000 eur, na mieste do 4.000 eur. Napriek tomu Čulen odporúča, aby vo zvýšenej miere na nezákonný predaj reagovali majitelia, správcovia pozemkov a predovšetkým obce. Upozorňuje aj na riziká, ktoré hrozia pri nelegálnom predaji samotným konzumentom. "Takto predávané potraviny môžu byť vyrobené v nehygienických podmienkach a pri nedostatočných chladiacich teplotách. Mikrobiologické riziko je v tomto prípade veľké a spôsobuje hlavne tráviace ťažkosti či iné ochorenia," upozornil Čulen.

Ilustračné foto
Foto: TASR/Pavol Ďurčo



Vlastníkom cesty II. triedy, ktorá prechádza cez Zázrivú a spája Oravu so Stredným Považím, je Správa ciest Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK). Podľa hovorkyne kraja Hany Sahulčíkovej kontrola a postih predajcov pri cestách nie je v kompetencii ŽSK ani správcu ciest. Takúto právomoc majú podľa nej príslušné obce a RVPS.

"Ak naši technickí pracovníci zistia obmedzenia v cestnej premávke, upozornia na ne príslušný orgán," povedala pre TASR Sahulčíková. Slovenská správa ciest (SSC) na svojich cestných komunikáciách neeviduje žiadneho predajcu, ktorý by vytváral cestnú prekážku, a to ani na odstavných plochách. "Ide o verejne prístupné miesta. SSC nemá oprávnenie na zamedzenie ich využívania, pokiaľ nedochádza k obmedzeniu účastníkov cestnej premávky, poškodeniu majetku správcu komunikácie či k znečisteniu týchto plôch," uviedla pre TASR hovorkyňa SSC Zuzana Hromcová.

Patrícia Macíková z Finančného riaditeľstva SR potvrdila, že zamestnanci úradu vykonávajú pravidelné kontrolné akcie na trhových miestach, zamerané aj na predajcov korbáčikov a iných syrových výrobkov. "V prípade, ak naši kontrolóri zistia porušenie zákona, napríklad ak podnikateľ nepoužíva elektronickú registračnú pokladňu, hrozí mu pokuta od 330 do 3300 eur," spresnila pre TASR Macíková.

Starosta obce Zázrivá Matúš Mních pre TASR povedal, že samospráva upozorňuje pravidelne nelegálnych predajcov na porušovanie zákona, no k sankčným opatreniam z jej strany ešte nedošlo. "Evidujeme menej nelegálnych predajcov ako v minulosti, no ešte stále sa v našej obci vyskytujú. Zákony majú platiť pre všetkých, na druhej strane by sa mohli v istom smere aj zjemniť, možno by sa tak podarilo nelegitímny predaj odstrániť," dodal Mních.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.