< sekcia Regióny

Oščadnica má vlastnú menu aj bohatú tradíciu stretnutí heligonkárov

Na snímke najväčšia kysucká obec Oščadnica 9. februára 2018. Foto: TASR - Erika Ďurčová

Najväčšia kysucká obec Oščadnica leží v slovenských Beskydách.

Oščadnica 10. februára (TASR) – Prvá písomná zmienka o najväčšej kysuckej obci Oščadnica pochádza z roku 1579. Typická obec valašského a kopaničiarskeho osídlenia má 22 osád, rozlohu 5800 hektárov a žije v nej zhruba 5700 obyvateľov.

Obec leží v slovenských Beskydách v doline potoka Oščadnica. Podľa starostu obce Mariána Plevka používala Oščadnica v minulosti aj názov Podjavorské. "Predpokladáme, že z toho vychádza aj umiestnenie javora v našom erbe. Takisto sa v našom erbe objavuje medveď ako zviera Kysúc. Po prvej písomnej zmienke už ale názov Podjavorské vypadáva a používa sa len Oščadnica," povedal Plevko.

Oščadnica patrila v druhej polovici 17. storočia k budatínskemu panstvu. V roku 1658 žilo v obci 39 poddaných, bol tam panský mlyn a píla. V obci bol dedičný richtár, 85 sedliackych usadlostí a 56 podželiarov. Prvé sčítanie ľudu sa uskutočnilo v roku 1784, kedy mala Oščadnica 1929 obyvateľov. V roku 1850 mala 2039 slovenských katolíckych a troch židovských obyvateľov. V roku 1788 zriadili v Oščadnici faru a v roku 1794 postavili rímskokatolícky kostol sv. Štefana, ktorého novou patrónkou sa na základe žiadosti farníkov stala Nanebovzatá Panna Mária.

Budovu obecného úradu postavili v roku 1944 ako súčasť nového centrálneho priestoru v obci. Jeho súčasťou boli ďalšie dominantné stavby budované v rovnakom stavebnom štýle – kultúrny dom, základná škola a dve polyfunkčné budovy, kde sa nachádzali obchody, nájomné byty, pošta, lekár, polícia i hasiči. Najväčšiu zásluhu na budovaní centra mal vtedajší notár Martin Bernát, ktorý pôsobil v Oščadnici v rokoch 1936 až 1948. Na jeho počesť premenovali centrum obce v roku 1998 na Námestie Martina Bernáta.


Najväčšia kysucká obec má 22 osád, takmer v každej trvalo žijú ľudia



V najväčšej kysuckej obci Oščadnica žije približne 5700 obyvateľov a na rozlohe 5800 hektárov má 22 osád. Podľa starostu Mariána Plevka je takmer v každej osade trvalo žijúce obyvateľstvo.

Na prístup do jednotlivých častí obce slúži celkovo 70 kilometrov ciest. "Obec zabezpečuje údržbu zhruba 60 kilometrov miestnych komunikácií, hlavný ťah obcou je komunikácia v správe Žilinského samosprávneho kraja. Dedina sa rozlieha do niekoľkých dolín. Jedna časť ide smerom Dedovka, potom Laliky, ďalšia odbočuje smerom na Poľsko – Vreščovka a dá sa od nás dostať aj do obce Skalité," uviedol oščadnický starosta.

Vo februári sa chce obec zapojiť do projektu odkanalizovania stredných Kysúc, ktorého ukončenie sa odhaduje na august 2020 a v rámci projektu chce rozšíriť aj vodovodnú sieť. "Ďalším rozpracovaným projektom je obnova cesty v úseku Biely Kríž – Vreščovka, v nadväznosti na rekonštrukciu ciest v poľskej Rajczi. Ide o sedem kilometrov dlhý úsek cesty, ktorý kompletne zrekonštruujeme a zároveň bude slúžiť ako cyklotrasa s napojením do Poľska," povedal Plevko.

Spoločným projektom s mestom Krásno nad Kysucou a obcou Dunajov je spojenie takzvanej Bystrickej cyklomagistrály s oščadnickou zelenou cestou. "Vytvárame prepojenie medzi Bystrickou dolinou a Oščadnicou mimo frekventovanej cesty I/11 pozdĺž rieky Kysuca. A výhľadovo s predĺžením do Dunajova. Tento projekt má za cieľ dosiahnuť, aby bol nástup na túto sieť cyklotrás až v Žiline a cyklisti tak mohli využívať celý región Kysúc," vysvetlil starosta Oščadnice.

V obci s dvoma základnými a materskými školami, zdravotným strediskom so šiestimi ambulanciami, poštou a množstvom služieb je záujem aj o individuálnu bytovú výstavbu. "Máme lokality, v ktorých sa stavia. Záujem určite je, dominantné je skôr individuálne bývanie ako klasické bytovky. Sme predsa len dedina. Niektorí sa pýtajú, či by sme pri našej veľkosti a počte obyvateľov nechceli byť mesto. Zatiaľ takéto požiadavky nie sú a pri tom rozsahu územia a tvare dediny zatiaľ ani nie je ambícia byť mestom," podotkol Plevko.

Obec pripravuje aj projekt obnovy budovy na námestí, v ktorej chce vytvoriť šesť bytov. "Máme bytový dom s dvanástimi bytmi v časti Oščadnica Šiareň a štyri byty nad hasičskou zbrojnicou. Špecifikom je päť nájomných bytov v budove starej fary. Slúžia prioritne pre starších občanov, ktorí takto využívajú pohodlné bývanie v centre obce a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, kostola a obchodu. Čiže sú priamo v centre a výrazne im to uľahčuje život v našej obci," dodal Plevko.




Návštevníci gastro dní môžu platiť oščadnickým dukátom


Kysucká obec Oščadnica je s dvoma lyžiarskymi strediskami, veľkou ponukou na turistiku a ubytovacou kapacitou okolo 1500 lôžok významným strediskom cestovného ruchu.

Menšie lyžiarske stredisko je podľa starostu obce Mariána Plevka vhodné pre neskúsených lyžiarov a rodiny s deťmi. Druhým je stredisko Snowparadise Veľká Rača Oščadnica pod vrcholom Veľká Rača, ktorý je najvyšším vrcholom Kysúc (1236 m n. m.). "Je tu 14 kilometrov upravovaných a zasnežovaných zjazdových tratí, možnosť večerného lyžovania a je tu najdlhšia bobová dráha v strednej Európe. Cez leto stredisko funguje ako stredisko letných atrakcií," povedal Plevko.

Obec má aj vlastnú menu – oščadnický dukát, ktorý môžu návštevníci využiť počas podujatia Goralský gastro deň. "Je venované príprave tradičných goralských a kysuckých jedál. Miestni poskytovatelia služieb vytvoria stánky, v ktorých môžu prezentovať svoje ubytovacie a stravovacie zariadenie a poskytnú návštevníkom tradičnú slovenskú kuchyňu. Všetko za oščadnický dukát, ktorý si návštevníci vymenia v zmenárni, a potom môžu ochutnávať jednotlivé špeciality. Letný gastro deň býva vždy poslednú júlovú sobotu a zimný deň pred Silvestrom, kedy je v našej obci množstvo návštevníkov," uviedol oščadnický starosta.

Poskytovanie služieb v obci podľa neho preveril aj nedávny 51. celoslovenský zraz Klubu slovenských turistov a stretnutie turistických oddielov mládeže. Podujatie bolo zároveň desiatym medzinárodným zrazom turistov. "Ubytovacie kapacity sme využili naplno, lebo sme mali prihlásených 1507 účastníkov, čo bol rekord v novodobej histórii zrazov. Ľudia tu išli s tým, že už pred piatimi rokmi tu bol jeden zraz a mali odskúšané, že služby sú na slušnej úrovni, vedia sa dobre zabaviť a využiť ponuku turistických a bežkárskych trás," podotkol Plevko.

Najvýznamnejším turistickým miestom je Veľká Rača, ktorá priťahuje turistov v každom ročnom období. Osvedčenými trasami sú výstup zo Starej Bystrice alebo od vlakovej stanice v Oščadnici. Z vrcholu Veľkej Rače je výhľad na Moravsko-sliezske Beskydy, Pilsko, Babiu horu, vrchy Malej Fatry či Roháče.

V Oščadnici sa nachádzajú aj dva náučné chodníky. Jeden je neďaleko centra obce a druhý blízko Kysuckej galérie smerom na Javorské. Lákadlom pre návštevníkov obce je tiež kaštieľ, ktorý postavil gróf Ballestrem po roku 1910 a v súčasnosti je v ňom expozícia Kysuckej galérie. Pri kaštieli je park s rozlohou približne dva hektáre s domácimi i cudzokrajnými drevinami.




Kalvária s kamenným kostolom je jednou z dominánt obce


Jedným z najnavštevovanejších miest kysuckej obce Oščadnica je Kalvária s kamenným kostolom nad centrom obce.

"V rokoch 1946 až 1948 ju postavili oščadnickí veriaci z vďaky za to, že v roku 1945 pri urputných bojoch na vrchole Veľkej Rače nikto z obyvateľov obce nepadol. Toto dielo finančne podporili aj rodáci z Ameriky. Je to 14 zastavení a na vrchu je postavený kostolík. Na jeho posviacke v roku 1948 sa zúčastnilo 20.000 pútnikov," povedal starosta Oščadnice Marián Plevko.

Kalváriu na vrchu Sivova grapa postavili v čase pôsobenia farára, dekana a čestného kanonika Štefana Krautmana, ktorý takmer polstoročie viedol oščadnickú farnosť. Pred vstupom na krížovú cestu a kalváriu sa nachádza Kaplnka sv. Jozefa. Bližšie ku kalvárii je Getsemanská záhrada a tesne pred kalváriou je súsošie Bičovanie Krista.

Na kalváriu trvá cesta z centra obce zhruba tridsať minút voľnou chôdzou. "Minimálne dvakrát do roka sa koná púť na kalváriu. Vždy je to víkend po 15. auguste a 15. septembra. Ale samozrejme, toto miesto navštevujú aj turisti. Aby sme mu dali nejakú pridanú hodnotu, vytvorili sme neďaleko detské ihrisko. Je to naozaj pokojné miesto, kde si môžu prísť oddýchnuť rodiny s deťmi. Je tam postavený aj malý fitpark. Takže, rodiny môžu naozaj aktívne tráviť čas," podotkol Plevko.

Súčasťou takmer každej z 22 oščadnických osád je aj kaplnka. "Jednou z najkrajších v našej obci je kaplnka na vrchu Dedová. Postavili a posvätili ju v roku 1948. K jej vzniku sa viaže rozprávanie o Floriánovi Tabačkovi, takzvanom vizionárovi, pastierovi a sluhovi u gazdu Michala Truchlého. Ale skôr tu dominovala túžba ľudí z osady vytvoriť si miesto, kde sa budú zúčastňovať na modlitbách, stretávať a konať bohoslužby, keďže boli vzdialení od centra obce a od hlavného kostola," dodal oščadnický starosta.

Na snímke Kostol nad Kalváriou v najväčšej kysuckej obci Oščadnica 9. februára 2018.
Foto: TASR - Erika Ďurčová


Heligonkári sa na prehliadke v obci stretávajú vyše štvrť storočia



Najväčšia kysucká obec je známa aj vďaka najstaršej národnej prehliadke heligonkárov s medzinárodnou účasťou Oščadnická heligónka. Koná sa už vyše štvrť storočia.

"V tomto roku bude už 26. ročník. Nadšenci heligonkári Jožko Maják a Jožko Smolka prišli s myšlienkou založiť takéto podujatie v našej obci. Odvtedy sa poslednú májovú nedeľu pravidelne stretávajú heligonkári od detí až po dôchodcov a prezentujú umenie hry na heligónke," povedal starosta Oščadnice Marián Plevko.

Doplnil, že sprievodné podujatia Oščadnickej heligónky sa už niekoľko rokov nekonajú iba v kultúrnom dome, ale aj na námestí. "Robíme malý folklórny festival, sprievody vozov a folklórnych skupín po obci. Premáva turistický vláčik, ktorý ukazuje centrum obce. Vždy sa snažíme zavolať aj nejakého zaujímavého interpreta. Minulý rok sme mali účasť okolo 3000 ľudí," podotkol oščadnický starosta, ktorý tiež hrá na heligónke.

Súčasťou folklórneho života obce sú aj tri miestne súbory, ktoré aktuálne vedie riaditeľka Základnej školy Oščadnica - Ústredie Veronika Mačuhová. "Detský folklórny súbor Oščadnička vediem od roku 1994. Máme tento školský rok 83 členov v rôznych kategóriách. Predovšetkým zbierame tradície a zvyky z regiónu Kysúc. A najmä z našej obce, lebo tu máme krásne goralské nárečie. Snažíme sa uchovávať piesne v tom nárečí, rôzne zvyky, tradície," uviedla Mačuhová.

"Na podnet odrastencov z Detského folklórneho súboru Oščadnička vznikol Folklórny súbor Račan a funguje od roku 2005. Je to mládež zhruba do 30 rokov, je ich asi 25. Majú aj ľudovú hudbu a zbierame zvyky už nielen z Oščadnice a z Kysúc, ale z rôznych regiónov Slovenska. Rozšírili sme repertoár o Horehronie, Terchovú, goral, šarišské tance. Zaoberáme sa kultúrou z rôznych regiónov Slovenska," doplnila vedúca oščadnických folkloristov.

Tradíciám v obci sa vo Folklórnej skupine Dedovanka venujú aj najstarší občania Oščadnice. "Názov Dedovanka je podľa časti – Oščadnica – Dedovka. Sú to staršie ženičky a muži, v podstate dôchodcovia a zaoberajú sa predovšetkým tradíciami v našej obci. V našom krásnom goralskom nárečí spievajú, robia rôzne dramatické pásma – páranie peria, fašiangy," dodala Mačuhová.

Na záver roka sa všetci folkloristi stretávajú v kostole na Jasličkovej pobožnosti. "Snažím sa združiť všetky folklórne súbory, deti, mládež, ženičky, mužov, heligonkárov, ľudovú hudbu. Na Jasličkovej pobožnosti nás tento rok účinkovalo 115 zo všetkých folklórnych súborov, ktoré v našej obci pôsobia. Na Vianoce sa zjednotíme a vytvoríme krásny program,"uzavrela Mačuhová.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.