Bratislava 11. apríla (TASR) – Chránený ostrov Sihoť by možno v budúcnosti mohli sprístupniť aj turistom či cyklistom. Chránili by ho totiž senzory. Bratislavská vodárenská spoločnosť (BVS) začala spolupracovať s Fakultou elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity (FEI STU), ktorá pracuje na vývoji senzorov na detekciu pohybu. Či ale bude výskum úspešný, však ešte sama nevie.
Chránený areál, do ktorého dnes Bratislavčania nemajú prístup, by tak mohol byť monitorovaný cez bezdrôtové prenosy. Systém by mal detekovať vstup osôb do priestoru, odlíšiť ľudí od zvierat a byť schopný posúdiť správanie človeka. "Či je štandardné, a môže to byť napríklad turista, alebo neštandardné a osoba je riziková pre vodný zdroj. Na jednej strane teda systém musí vyhodnotiť správanie človeka a na strane druhej v čo najväčšej možnej miere umožniť jeho slobodný pohyb v priestore," vysvetľuje dekan FEI STU Gabriel Juhás.
Ostrov by sa rozdelil na zóny. Tie by určili oblasti, ktoré sú pre ochranu vodného zdroja strategické, napríklad v okolí studní, a ktoré menej. "Čím bližšie sa niekto blíži k oblasti, ktorá je dôležitá, tým by bolo upozornenie urgentnejšie. Aby nevznikala zbytočná panika," podotkol dekan.
Možnému narušiteľovi by potom podľa Juhása mohla prísť napríklad sms správa, ktorá by ho upozornila, že sa pochybuje v ochrannom pásme. "Požiadala by ho, aby sa posunul o dva metre vpravo, čím z ochranného pásma vyjde," uvádza príklad dekan. Ak by to človek nerešpektoval, systém by ho ďalej monitoroval a na miesto by potom vyslal hliadku. Tí, ktorí majú na ostrov povolený vstup, by podľa Juhása mohli napríklad dostať špeciálnu kartu, ktorú by zariadenie snímalo.
Ochrana ostrova musi byť dostatočná
Bratislavská vodárenská spoločnosť sa sprístupneniu ostrova nebráni, upozorňuje však, že ochrana musí byť dostatočná. "Nechceli sme povedať striktné nie, lebo chápeme potreby komunity, ale naše poslanie je chrániť pitnú vodu," hovorí generálny riaditeľ BVS Radoslav Jakab. Až keď bude riešenie nepriestrelné, potom bude BVS podľa neho uvažovať nad tým, že sprístupní Sihoť Bratislavčanom.
Foto: TASR
Hlavné mesto ešte nedávno uvažovalo nad tým, že by sa Sihoť sprístupnila cyklistom. Cyklotrasu z Devína do Karlovej Vsi však nakoniec mestskí poslanci cez ostrov neodsúhlasili, nechceli niesť zodpovednosť za znečistenie vodného zdroja. Alena Trančíková, vedúca odboru životného prostredia a environmentálnej politiky BVS, hovorí, že cyklotrasa bol tiež impulz pre BVS k tomu, aby začala premýšľať nad lepšou ochranou ostrova. "Vtedy sa obnažili všetky problémy, ktoré BVS s ochranou Sihoti má a ktoré by mohli nastať, ak by sme tam pustili ľudí," dodala. Pripomína, že ostrov má viac ako 220 hektárov lesa, kde je rozmiestnených viac ako 150 objektov, ktoré treba chrániť.
Dnes majú Bratislavčania vstup na ostrov zakázaný. Povolenie tam majú len lesníci a poľovníci. "Keď tam uhynie zviera, musia ho odpratať, naši zamestnanci to nerobia, aj preto je ten vstup potrebný, hektárov je veľa. Ale rokujeme s nimi, aby tam vstupovali len na nevyhnutné veci, na správu revíru," vysvetľuje Jakab. Rovnakú diskusiu má BVS vraj aj s lesníkmi.
Či nakoniec najstarší vodný zdroj BVS cyklistom sprístupnia, ešte teda nie je jasné, cesta k ukončeniu výskumu je podľa Juhása dlhá. Fakulta však musí systém vyvinúť tak, aby ho napríklad nedokázali narušiť rádioamatéri. "Ale aj keby sa nám ho nepodarilo dokončiť, aspoň sme o tom začali diskutovať," dodal.
