Brusel 11. októbra (TASR) - Nové programovacie obdobie a rozpočet EÚ na roky 2014-2020 boli hlavné témy, o ktorých v Bruseli diskutovala národná delegácia zložená z volených predstaviteľov samosprávnych krajov SR. Predseda Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Pavol Frešo po rozhovoroch s podpredsedom Európskej komisie (EK) Marošom Šefčovičom a veľvyslancom SR pri EÚ Ivanom Korčokom uviedol, že BSK nesúhlasí so škrtaním financií na kohéznu politiku v budúcom rozpočtovom období EÚ.

Predseda BSK po ukončení trojdňového podujatia Open Days 2012 - Európsky týždeň regiónov a miest, ktoré sa konalo v Bruseli, pripomenul, že v súčasnosti sa na európskej pôde ako aj na národnej úrovni intenzívne diskutuje o ďalšom fungovaní kohéznej politiky EÚ po roku 2013, a to aj v súvislosti s prijatím nariadení o štrukturálnych fondoch a negociačným procesom. Do prípravy budúceho programového obdobia EÚ 2014-2020 sa aktívne zapája aj Bratislavský kraj.

Podľa slov Maroša Šefčoviča pred členmi národnej delegácie, Európska Rada v novom programovom období navrhuje rozpočtové škrty, zvlášť v kapitole Kohézna politika. Rada je momentálne naklonená znižovaniu finančných výdavkov pre viac rozvinuté regióny.

Pavol Frešo nesúhlasí, ide o hlavný rozvojový nástroj EÚ

"Nesúhlasíme s radikálnym škrtaním finančných prostriedkov na kohéznu politiku, pretože tá je hlavným rozvojovým nástrojom Európskej únie pri znižovaní regionálnych rozdielov a nezamestnanosti, podpore malých a stredných podnikov, vedy a výskumu," zdôraznil Frešo.

Predseda BSK tento názor vyjadril aj počas plenárneho zasadnutia Výboru regiónov v Bruseli (9.10), kde podporil pripomienky rakúskych regiónov a Bavorska, aby boli prípadné finančné škrty robené lineárne a nie len na vybrané regióny.

Bratislavský župan pripomenul, že BSK ako jediný slovenský región spadá do inej kategórie regiónov ako ostatné kraje na Slovensku, čiže do kategórie viac rozvinutých regiónov (HDP viac ako 90 percent priemeru HDP EÚ). Preto patrí medzi jeho priority presadzovať, aby aj viac rozvinuté regióny, čiže aj subjekty z Bratislavskej župy, mohli čerpať finančné prostriedky z fondov EÚ.

"Sústrediť sa chceme na investičné aktivity do základnej infraštruktúry v oblasti školstva, sociálnych vecí a zdravotníctva, dopravy, energetiky a životného prostredia," uviedol Frešo.

V budúcom programovom období bude Bratislavský kraj aktívny aj v programoch cezhraničnej spolupráce s Rakúskom a Maďarskom, participovať chce aj s Českou republikou.

Župan Pavol Frešo vidí prínos takého pridruženia aj v blízkosti polohy BSK k spoločnej hranici Slovenskej a Českej republiky. Bratislavská župa má navyše nadviazanú zmluvnú spoluprácu s Juhomoravským krajom a rovnako intenzívne spolupracuje aj s mestom Brno, a to nielen v rámci spoločných priorít a aktivít regiónu Centrope.

"Takáto spolupráca zabráni podávaniu duplicitných projektov a implementovaniu aktivít v rámci programov cezhraničnej spolupráce," dodal Frešo.