< sekcia Regióny

Pavol Demeš prináša výstavu Indonézia: Jednota v rôznorodosti

Na archívnej snímke bývalý minister medzinárodných vzťahov Pavol Demeš počas slávnostného otvorenia výstavy jeho fotografii "Indonézia: Jednota v rozdielnosti" Foto: TASR/Jaroslav Novák

Demeš už desaťročie mapuje medzináboženský dialóg a jeho vplyv na medzinárodné vzťahy.

Piešťany 20. mája (TASR) – Nezávislý zahraničnopolitický analytik, fotograf a bývalý minister medzinárodných vzťahov SR Pavol Demeš prezentuje v Piešťanoch svoje fotografie. Výstava "Indonézia: Jednota v rôznorodosti" prináša zábery z jeho cesty po krajine.

Demeš už desaťročie mapuje medzináboženský dialóg a jeho vplyv na medzinárodné vzťahy. "Navštívil som už mnoho krajín a pripravil o tejto aktuálnej téme viacero fotografických výstav a prednášok. Bol som si plne vedomý, že jedného dňa musím navštíviť aj vzdialenú Indonéziu s jedinečnou koexistenciou dominantného islamu s inými náboženstvami," uviedol pre TASR.

Krajinu navštívil vlani, v čase 25. výročia slovensko-indonézskych diplomatických vzťahov. Jeho cesta i výstava sa uskutočnili vďaka spolupráci s Veľvyslanectvom Indonézskej republiky na Slovensku a na otvorení sa v pondelok v Piešťanoch zúčastnila aj veľvyslankyňa Adiyatwidi Adiwoso.

Kým náboženská sloboda je v tejto štvrtej najľudnatejšej krajine sveta zakotvená v ústave, indonézska vláda oficiálne uznáva šesť náboženstiev. Okrem islamu to je protestantizmus, rímsko-katolicizmus, hinduizmus, budhizmus a konfucianizmus. "Aby sa zachovala náboženská rovnováha a harmónia, Indonézania vytvorili veľké ministerstvo náboženských záležitostí s množstvom odborných znalostí a vplyvu," uviedol Demeš k výstave, ktorá mala premiéru vlani na jeseň v Bratislavskom kultúrnom a informačnom stredisku a reprízu v Nitre.

V Indonézii autor navštívil mešity, kostoly a chrámy a stretol sa s predstaviteľmi všetkých šiestich oficiálne uznaných náboženstiev v ich vlastnom prostredí. Na výstavu vybral 60 veľkoformátových farebných fotografií. "Verím, že táto kolekcia prispeje k lepšiemu pochopeniu tohto fascinujúceho aspektu indonézskeho života, ale aj k racionálnej diskusii o náboženstve a jeho úlohe v našich moderných spoločnostiach," dodal.