Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Mestská časť sa domnieva, že novelu dokáže do praxe aplikovať rýchlejšie a efektívnejšie, odvoláva sa na jej 18 mesiacov fungujúci pilotný parkovací systém.
Autor TASR
Bratislava 17. mája (TASR) – Bez priameho využitia inštitútu objektívnej zodpovednosti nebude bratislavská Petržalka schopná svoj pilotný parkovací systém posunúť opäť vpred. Mestská časť preto žiada prevedenie kompetencie z hlavného mesta na samosprávu, minimálne do doby spustenia celomestskej parkovacej politiky, ktoré je najnovšie plánované na október. Rokovať o tom by mal primátor Bratislavy Matúš Vallo so starostom Petržalky Jánom Hrčkom.
Podľa novely zákona o cestnej premávke je od 1. mája objektívna zodpovednosť v jasne definovaných prípadoch aj v kompetencii obcí a miest. Tie tak môžu zaznamenávať priestupky za porušenia zákazu zastavenia a státia a následne vymáhať pokuty. Keďže však mestské časti vrátane Petržalky nemajú štatút obce ani mesta, nemajú ani právnu subjektivitu na vymožiteľnosť pokút za dopravné priestupky na ich území. V prípade územia Bratislavy môže takto konať „len“ magistrát.
Mestská časť sa domnieva, že novelu dokáže do praxe aplikovať rýchlejšie a efektívnejšie, odvoláva sa na jej 18 mesiacov fungujúci pilotný parkovací systém. „Po získaní tejto kompetencie by mohla na vybraných úsekoch komunikácií výrazne lepšie ustriehnuť chybné parkovanie vozidiel a v prípade nutnosti dotyčných majiteľov vozidiel aj podľa platnej legislatívy postihnúť,“ uviedla pre TASR hovorkyňa Petržalky Mária Halašková. Podotkla, že mestská časť eviduje denne okolo 200 až 250 priestupkov z dôvodu nedovoleného parkovania, státia na chodníkoch či v križovatkách.
Téma rezonovala aj na aprílovom bratislavskom mestskom zastupiteľstve. Vtedy od niektorých zúčastnených odznelo, že nie je správnym krokom, aby si ktorákoľvek mestská časť budovala vlastnú objektívnu zodpovednosť a vymožiteľnosť tohto inštitútu by mala byť zastrešená centralizovane magistrátom. Na májovom petržalskom miestnom zastupiteľstve sa však viceprimátorka a miestna poslankyňa Tatiana Kratochvílová nechala počuť, že mesto je ústretové a pripravené pomôcť Petržalke. „Na základe uvedeného veríme, že v tomto smere dôjde k vzájomnej dohode a mesto nám vyjde v ústrety,“ povedala Halašková.
Podľa hovorkyňa Bratislavy Kataríny Rajčanovej sa vedenie mesta potrebuje stretnúť so starostom Petržalky, aby si objasnili, ako si mestská časť predstavuje ich implementáciu objektívnej zodpovednosti. Ako aj to, čo všetko vie hlavné mesto spraviť tak, aby riešenie bolo na prospech rezidentov, ktorí sú oprávnení parkovať a zároveň, aby porušenie regulácie bolo efektívne vymáhané. „Petržalka zatiaľ nepredstavila formu a termín pre zavedenie objektívnej zodpovednosti a ani spôsob, ako by následne kompetenciu prevádzkovania objektívnej zodpovednosti odovzdala hlavnému mestu k 1. októbru 2021. To je schválený termín spustenia parkovacej politiky,“ povedala pre TASR Rajčanová.
Je tiež podľa nej predčasné hovoriť o tom, čo by bolo v prípade, keby o prenesenie kompetencie prejavila záujem ďalšia mestská časť. „Sme presvedčení, že takéto komplexné procesy by mali byť súčasťou schválenej celomestskej parkovacej politiky ako centrálna činnosť. Hlavné mesto pripravuje procesy, aby objektívnu zodpovednosť spustilo čím skôr,“ doplnila Rajčanová.
Podľa novely zákona o cestnej premávke je od 1. mája objektívna zodpovednosť v jasne definovaných prípadoch aj v kompetencii obcí a miest. Tie tak môžu zaznamenávať priestupky za porušenia zákazu zastavenia a státia a následne vymáhať pokuty. Keďže však mestské časti vrátane Petržalky nemajú štatút obce ani mesta, nemajú ani právnu subjektivitu na vymožiteľnosť pokút za dopravné priestupky na ich území. V prípade územia Bratislavy môže takto konať „len“ magistrát.
Mestská časť sa domnieva, že novelu dokáže do praxe aplikovať rýchlejšie a efektívnejšie, odvoláva sa na jej 18 mesiacov fungujúci pilotný parkovací systém. „Po získaní tejto kompetencie by mohla na vybraných úsekoch komunikácií výrazne lepšie ustriehnuť chybné parkovanie vozidiel a v prípade nutnosti dotyčných majiteľov vozidiel aj podľa platnej legislatívy postihnúť,“ uviedla pre TASR hovorkyňa Petržalky Mária Halašková. Podotkla, že mestská časť eviduje denne okolo 200 až 250 priestupkov z dôvodu nedovoleného parkovania, státia na chodníkoch či v križovatkách.
Téma rezonovala aj na aprílovom bratislavskom mestskom zastupiteľstve. Vtedy od niektorých zúčastnených odznelo, že nie je správnym krokom, aby si ktorákoľvek mestská časť budovala vlastnú objektívnu zodpovednosť a vymožiteľnosť tohto inštitútu by mala byť zastrešená centralizovane magistrátom. Na májovom petržalskom miestnom zastupiteľstve sa však viceprimátorka a miestna poslankyňa Tatiana Kratochvílová nechala počuť, že mesto je ústretové a pripravené pomôcť Petržalke. „Na základe uvedeného veríme, že v tomto smere dôjde k vzájomnej dohode a mesto nám vyjde v ústrety,“ povedala Halašková.
Podľa hovorkyňa Bratislavy Kataríny Rajčanovej sa vedenie mesta potrebuje stretnúť so starostom Petržalky, aby si objasnili, ako si mestská časť predstavuje ich implementáciu objektívnej zodpovednosti. Ako aj to, čo všetko vie hlavné mesto spraviť tak, aby riešenie bolo na prospech rezidentov, ktorí sú oprávnení parkovať a zároveň, aby porušenie regulácie bolo efektívne vymáhané. „Petržalka zatiaľ nepredstavila formu a termín pre zavedenie objektívnej zodpovednosti a ani spôsob, ako by následne kompetenciu prevádzkovania objektívnej zodpovednosti odovzdala hlavnému mestu k 1. októbru 2021. To je schválený termín spustenia parkovacej politiky,“ povedala pre TASR Rajčanová.
Je tiež podľa nej predčasné hovoriť o tom, čo by bolo v prípade, keby o prenesenie kompetencie prejavila záujem ďalšia mestská časť. „Sme presvedčení, že takéto komplexné procesy by mali byť súčasťou schválenej celomestskej parkovacej politiky ako centrálna činnosť. Hlavné mesto pripravuje procesy, aby objektívnu zodpovednosť spustilo čím skôr,“ doplnila Rajčanová.
