MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Stranami sporu sú Pezinčania a mesto Pezinok ako žalobcovia a žalovanou stranou je Slovenská inšpekcia životného prostredia. Vedľajším účastníkom konania je spoločnosť Ekologická skládka.
Autor TASR
Bratislava 20. apríla (TASR) - Stanovisko generálnej advokátky Európskeho súdneho dvora (ESD) v prípade pezinskej skládky odpadov je podľa Pezinčanov pre nich priaznivé. "So stanoviskom som veľmi spokojná. V jej odpovediach boli naše podstatné argumenty akceptované," povedala Zuzana Čaputová, advokátka spolupracujúca s Via Iuris, zastupujúca Pezinčanov.
Stanovisko zverejnili vo štvrtok 19. apríla a predchádza rozhodnutiu samotného súdu, ktoré bude záväzné. Po jeho rozhodnutí sa vec vráti na Najvyšší súd SR, ktorý rozhodne o zákonnosti povolenia novej skládky v Pezinku.
Najvyšší súd položil súdnemu dvoru päť otázok, pričom jedna sa týkala aj účastníctva približne 1200 Pezinčanov a mesta Pezinok v konaní o povolení skládky. "Inšpektorát životného prostredia Bratislava totiž žiadnemu z nich nesprístupnil úplnú žiadosť o povolenie skládky s tým, že územné rozhodnutie vyhlásil za obchodné tajomstvo. Nasledovalo prvostupňové povolenie skládky," priblížila. Neskôr bolo územné rozhodnutie odtajnené, avšak skládka sa už stavala, nebolo tak možné vzniesť námietky.
Najvyšší súd považoval tento postup za nezákonný a za jeden z dôvodov zrušenia povolenia skládky. Ústavný súd SR, naopak, považoval postup konajúcich orgánov za dostatočný. Podľa stanoviska generálnej advokátky ESD Julianne Kokott na základe európskeho práva má byť verejnosť informovaná v rannom štádiu prijímania rozhodnutí. Domnieva sa, že utajené územné rozhodnutie neobsahovalo obchodné tajomstvo, keďže bolo neskôr zverejnené. Poukázala tiež, že jeho neskoršie zverejnenie nepredstavuje dostatočné odstránenie procesnej chyby. Myslí si, že Najvyšší súd by sa mal zaoberať dôsledkami opomenutia konania na jednom stupni a tiež na to, že v čase sprístupnenia rozhodnutia sa už skládka stavala.
"Odpoveď na túto otázku má pre nás zásadný význam. Ak by uvedené konštatoval aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí, bol by to silný argument do všetkých obdobných povoľovacích konaní v celej EU o tom, že účasť verejnosti má byť reálna a nie formálna," myslí si Čaputová.
Súdny dvor rozhoduje podľa závažnosti veci v trojčlenných, päťčlenných senátoch, alebo rozhoduje 13-členná Veľká komora ako v prípade pezinskej skládky. Jeho rozhodnutie bude záväzné aj pre ostatné členské krajiny EÚ. Jeho názor sa pritom nemusí stotožniť s názorom generálnej advokátky, ten je iba jedným z podkladov. Stranami sporu sú Pezinčania a mesto Pezinok ako žalobcovia a žalovanou stranou je Slovenská inšpekcia životného prostredia. Vedľajším účastníkom konania je spoločnosť Ekologická skládka.
Stanovisko zverejnili vo štvrtok 19. apríla a predchádza rozhodnutiu samotného súdu, ktoré bude záväzné. Po jeho rozhodnutí sa vec vráti na Najvyšší súd SR, ktorý rozhodne o zákonnosti povolenia novej skládky v Pezinku.
Najvyšší súd položil súdnemu dvoru päť otázok, pričom jedna sa týkala aj účastníctva približne 1200 Pezinčanov a mesta Pezinok v konaní o povolení skládky. "Inšpektorát životného prostredia Bratislava totiž žiadnemu z nich nesprístupnil úplnú žiadosť o povolenie skládky s tým, že územné rozhodnutie vyhlásil za obchodné tajomstvo. Nasledovalo prvostupňové povolenie skládky," priblížila. Neskôr bolo územné rozhodnutie odtajnené, avšak skládka sa už stavala, nebolo tak možné vzniesť námietky.
Najvyšší súd považoval tento postup za nezákonný a za jeden z dôvodov zrušenia povolenia skládky. Ústavný súd SR, naopak, považoval postup konajúcich orgánov za dostatočný. Podľa stanoviska generálnej advokátky ESD Julianne Kokott na základe európskeho práva má byť verejnosť informovaná v rannom štádiu prijímania rozhodnutí. Domnieva sa, že utajené územné rozhodnutie neobsahovalo obchodné tajomstvo, keďže bolo neskôr zverejnené. Poukázala tiež, že jeho neskoršie zverejnenie nepredstavuje dostatočné odstránenie procesnej chyby. Myslí si, že Najvyšší súd by sa mal zaoberať dôsledkami opomenutia konania na jednom stupni a tiež na to, že v čase sprístupnenia rozhodnutia sa už skládka stavala.
"Odpoveď na túto otázku má pre nás zásadný význam. Ak by uvedené konštatoval aj Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí, bol by to silný argument do všetkých obdobných povoľovacích konaní v celej EU o tom, že účasť verejnosti má byť reálna a nie formálna," myslí si Čaputová.
Súdny dvor rozhoduje podľa závažnosti veci v trojčlenných, päťčlenných senátoch, alebo rozhoduje 13-členná Veľká komora ako v prípade pezinskej skládky. Jeho rozhodnutie bude záväzné aj pre ostatné členské krajiny EÚ. Jeho názor sa pritom nemusí stotožniť s názorom generálnej advokátky, ten je iba jedným z podkladov. Stranami sporu sú Pezinčania a mesto Pezinok ako žalobcovia a žalovanou stranou je Slovenská inšpekcia životného prostredia. Vedľajším účastníkom konania je spoločnosť Ekologická skládka.
