< sekcia Regióny

Počas vraždenia v Ostrom Grúni prišiel I. Maslen o rodičov

Na snímke pomník umučených občanov v Ostrom Grúni v okrese Žarnovica 7. augusta 2019. Foto: TASR Ján Krošlák

Z obyvateľov Ostrého Grúňa, ktorí vtedajšie besnenie fašistov prežili, nežije už takmer nikto.

Ostrý Grúň 9. augusta (TASR) - Bez pocitu materinskej lásky, dobre mienenej rady otca a bez pohody najbližšej rodiny vyrastal Ivan Maslen z Ostrého Grúňa. V januári 1945 mal len dva roky, keď mu v dedine fašisti zabili rodičov a iba náhoda chcela, že o život neprišiel aj sám.

O tom, čo sa v onú zimnú nedeľu v tejto obci v Kľakovskej doline neďaleko Žarnovice udialo, vie Ivan iba z rozprávania starej mamy, ktorá ho vychovávala. „Aj starká prežila túto tragédiu iba so šťastím. Deň predtým totiž odišla k dcére, mojej tete, ktorá bývala na kopci vysoko nad dedinou. Tam aj prespala, čím si zachránila život," spomína dnes 76-ročný muž.

Na snímke obec Ostrý Grúň v okrese Žarnovica 7. augusta 2019.
Foto: TASR Ján Krošlák


Na druhý deň ráno fašistické komando, ktoré v tom čase vstúpilo do dediny, bralo so sebou ľudí, ktorí bývali pri ceste. Zobrali aj Ivanovu mamu s jeho deväťročnou sesternicou. Všetkých viedli do neďalekého domu Izidora Debnára. Malý Ivan spal vtedy v detskej postieľke. Dodnes si myslí, že si ho tam nevšimli.

Otec v tom čase v maštali kŕmil kravy a tak unikol pozornosti fašistov. „Sesternici sa ale akosi podarilo z miesta, kde začali strieľať ľudí, uniknúť. Mama jej ešte predtým povedala, aby išla po môjho otca. Nech donesie všetky doklady o tom, že bol 'vysuperovaný' z vojny. Na stavbe v Terezíne mu totiž nejaký čas predtým polámalo nohy. No len čo prišiel do domu Izidora Debnára, zastrelili ho," hovorí Ivan.

Keď skončilo besnenie v Ostrom Grúni, vraždiace komando sa vydalo do vyššie položeného Kľaku. Vtedy sa malý Ivan prebral, vyšiel z postieľky, následne z domu a vydal sa bosý po zasneženej ceste dolu dedinou. "Z rozprávania starej mamy viem, že ma odtiaľ neskôr zobrali susedia, ktorým sa pred vojakmi podarilo skryť," dopĺňa mozaiku udalostí.

Na snímke pomník umučených občanov v Ostrom Grúni v okrese Žarnovica 7. augusta 2019.
Foto: TASR Ján Krošlák


To, čo sa v Ostrom Grúni udialo, a že pri tom prišli o život aj obaja rodičia, si Ivan začal plne uvedomovať až ako prvák v základnej škole. V rodnej obci, kde chodil do školy až po piatu triedu, sa o tom veľa hovorilo. Medzitým mu štát postavil na mieste pôvodného obydlia nový dom, kde spolu so starou mamou býval až do roku 1968, kedy sa oženil.

"Chcel som byť pôvodne strojným zámočníkom, po rôznych peripetiách som ale nakoniec začal študovať v Banskej Bystrici za čašníka a neskôr som absolvoval aj hotelovú školu v Piešťanoch," pokračuje v spomienkach.

Po škole dostal umiestenku do Zvolena, kde nastúpil do vtedy nového hotela Poľana. Zvolenčania si ho dodnes pamätajú ako zdvorilého a úslužného čašníka, ktorý už v 70. a 80. rokoch v tejto branži zavádzal v meste na tú dobu neobvyklú kultúru obsluhovania.

Z obyvateľov Ostrého Grúňa, ktorí vtedajšie besnenie fašistov prežili, nežije už takmer nikto. "Aj najbližších príbuzných obetí je už možno len toľko, čo prstov na rukách. Dodnes sa ale pravidelne, 21. januára, na výročie tejto tragickej udalosti stretávame a pripomíname si ju," pripomína dnes už dôchodca Ivan Maslen, ktorý veľa času trávi práve v dome na kraji cesty v Ostrom Grúni, v ktorom prežil celé svoje detstvo a mladosť.

Z archívu Múzea SNP v Banskej Bystrici.

Obyvatelia obce Ostrý Grúň aktívne pomáhali partizánskym jednotkám Jan Žižka a Vorošilov, ktoré prepadávali nemecké jednotky v pohorí Vtáčnik. Dňa 21. januára 1945 príslušníci Edelweissu a Heimatschutzu Ostrý Grúň obkľúčili, obyvateľov vyhnali z domov a 62 ľudí zavraždili.

Fašistami vypálená obec Ostrý Grúň v okrese Žarnovica počas 2.svetovej vojny.
Foto: Archív Múzea SNP Banská Bystrica


O tri dni neskôr 24. januára 1945 sa vrátili opäť a obec podpálili. Úplne zhorelo 112 domov a ďalších päť bolo značne poškodených. Fašisti zničili aj 100 hospodárskych budov, z čoho 78 úplne ľahlo popolom.