O štyristo oviec na salaši sa stará bača, dvaja valasi a honelník.
Autor TASR
Terchová 11. augusta (TASR) – Práca na salaši je drinou, mladých ľudí neláka a nemajú k nej vzťah. Pre TASR to povedal 61-ročný Jozef Kyška, ktorý pracuje pri ovciach od 14 rokov a momentálne je valachom na salaši v Terchovej - Zlatnom.
"Drina je to, nie je mladých. Niekto sa ešte chytí, ale vidí len koruny. Bačoval som so starším bratom, ten je už na dôchodku. Aj ja som už na dôchodku, ale bača ma ešte pozval pomôcť. Najťažšie je dojenie a robiť výrobky. Musíš to vedieť, to nie je len tak. S ovcami pri pasení prejdem aj 6 – 7 kilometrov. Mladí k tomu nemajú vzťah. Deti mi povedia: Otec, to nemusíš robiť. Ale mňa to baví," povedal Kyška.
O štyristo oviec na salaši sa stará bača, dvaja valasi a honelník. "Vstávame ráno pred treťou hodinou a o pol štvrtej ideme dojiť. Traja potom robia výrobky a jeden ide pásť ovce. Príde s nimi o 15. hodine, potom sa znova začína dojiť. Keď podojíme, opäť ide jeden pásť a traja robia výrobky. Večer sa ovce vrátia z paše o pol deviatej," popísal deň na salaši 42-ročný valach Ján Hanuliak z Terchovej.
Denne podľa neho na salaši nadoja približne 60 litrov mlieka, na jar až do 150 litrov a vyrobia 40 až 50 kilogramov syra.
"Po dojení sa zakladá v putire, urobí sa syr a potom žinčica. Oštiepky sa robia z nestečeného syra, ktorý sa rovno tlačí do formy. Turisti chodia a majú o výrobky veľký záujem, ale stíhame robiť aj predávať. Záujem je o syr, oštiepky aj bryndzu," povedal Hanuliak.
Zaspomínal si, že kedysi boli v Terchovej na každom vrchu ovce.
"Teraz sú len tri kŕdle. Mladí to nechcú robiť a starí ubúdajú. Tento rok sme prišli na salaš 10. mája. Do posledného septembra budeme dojiť, a potom sa ešte bude pásť bez dojenia. Kým sa bude dať. Signálom na odchod je sneh a paša. Potom sa ovce zoženú na družstvo do maštalí," dodal Hanuliak.
"Drina je to, nie je mladých. Niekto sa ešte chytí, ale vidí len koruny. Bačoval som so starším bratom, ten je už na dôchodku. Aj ja som už na dôchodku, ale bača ma ešte pozval pomôcť. Najťažšie je dojenie a robiť výrobky. Musíš to vedieť, to nie je len tak. S ovcami pri pasení prejdem aj 6 – 7 kilometrov. Mladí k tomu nemajú vzťah. Deti mi povedia: Otec, to nemusíš robiť. Ale mňa to baví," povedal Kyška.
O štyristo oviec na salaši sa stará bača, dvaja valasi a honelník. "Vstávame ráno pred treťou hodinou a o pol štvrtej ideme dojiť. Traja potom robia výrobky a jeden ide pásť ovce. Príde s nimi o 15. hodine, potom sa znova začína dojiť. Keď podojíme, opäť ide jeden pásť a traja robia výrobky. Večer sa ovce vrátia z paše o pol deviatej," popísal deň na salaši 42-ročný valach Ján Hanuliak z Terchovej.
Denne podľa neho na salaši nadoja približne 60 litrov mlieka, na jar až do 150 litrov a vyrobia 40 až 50 kilogramov syra.
"Po dojení sa zakladá v putire, urobí sa syr a potom žinčica. Oštiepky sa robia z nestečeného syra, ktorý sa rovno tlačí do formy. Turisti chodia a majú o výrobky veľký záujem, ale stíhame robiť aj predávať. Záujem je o syr, oštiepky aj bryndzu," povedal Hanuliak.
Zaspomínal si, že kedysi boli v Terchovej na každom vrchu ovce.
"Teraz sú len tri kŕdle. Mladí to nechcú robiť a starí ubúdajú. Tento rok sme prišli na salaš 10. mája. Do posledného septembra budeme dojiť, a potom sa ešte bude pásť bez dojenia. Kým sa bude dať. Signálom na odchod je sneh a paša. Potom sa ovce zoženú na družstvo do maštalí," dodal Hanuliak.