Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Regióny

V Prievidzi učili zdobiť kraslice deti aj dospelých

Ilustračné foto Foto: TASR/Roman Hanc

Súčasťou tvorivých dielní v Hornonitrianskom múzeu bola aj výstavka zbierky kraslíc z rôznych krajín sveta.

Prievidza 17. apríla (TASR) - Zdobiť kraslice klasickou technikou - voskovaním sa tesne pred Veľkou nocou učili deti aj dospelí v Hornonitrianskom múzeu v Prievidzi.

Tvorivé dielne viedla jedna z najskúsenejších krasličiarok na hornej Nitre, ľudová umelkyňa Ľudmila Bátorová z Veľkej Lehôtky, miestnej časti Prievidze a jej kolegyňa a spolupracovníčka Jana Slošiarová z neďalekej Kanianky.

„Vlani sme tvorivé dielne v múzeu organizovali iba jeden deň. Záujem však v tomto roku bol oveľa väčší a tak sme im venovali až tri dni“, uviedla pre TASR Bátorová. Žiakom materských, základných i stredných škôl najskôr porozprávali o najstarších technikách zdobenia veľkonočných vajíčok, premietli obrázky z jednotlivých spôsobov a používania nových materiálov v súčasnosti.

Potom názorne ukázali ako oni vytvárajú rozmanité vzory pomocou roztopeného rôznofarebného vosku. Niektorým aj názorne vysvetlili, ako správe držať voskovacie pero, poradili ako postupovať pri vytváraní farebného vzoru a upozornili na niektoré technické detaily. Okrem dievčat a žien, ozdobovať kraslice si vyskúšali aj viacerí chlapci.

„Kraslice v súčasnosti už strácajú svoje poslanie byť odmenou pre šibačov a kúpačov. Sú to už stále viac hodnotné umelecké predmety, ktoré sú ozdobou veľkonočných stolov a sú tiež vhodným darčekom. Dokonca niekto si veľkonočné vajíčka vešia aj na vianočný stromček“, konštatovala krasličiarka Slošiarová. Ozdobovať kraslice sa pred 15 rokmi začala učiť práve od priateľky Bátorovej. Najskôr na ňou ozdobené vajíčka iba pridávala maľované motívy.




Teraz sa už aj sama zdokonalila v technike voskovania, madeiry a vyškrabovania. Všetky jej kraslice sú originály. Tvary ozdôb, opakované vzory a ich farebnosť si vymýšľa sama. Námety čerpá z prírody, štruktúry listov, kvetov, ale aj výšiviek a čipiek. Nosí so sebou zápisník a tam si počas vychádzok zaujímavé tvary zakresľuje. Platí to aj pre drobné maľby ľudovej architektúry, ktoré sa na jej krasliciach často objavujú.

Krasličiarka Bátorová sa iba pred niekoľkými dňami vrátila z Nemecka, kde sa prezentovala svojím umením. Tvorivé dielne už absolvovala v minulých rokoch aj vo Fínsku, Taliansku, Rakúsku, Belgicku, Poľsku, Čechách, dokonca tiež v Turecku. Všade mala slovenská krasličiarka veľký úspech. Spomína si, že ešte ako dievča farbila vajíčka cibuľovými šupkami a potom na nich vyškrabávala vzory.

Od detstva mala veľmi blízku k folklóru, veľa vyšívala a dokonca zhotovovala kroje pre folklórny súbor Vtáčnik v Prievidzi, ktorého bola členkou. Ku krasliciam sa vrátila potom, keď sa vydala a narodila sa jej postihnutá dcérka. O ňu sa musela celodenne starať. Hľadala teda niečo, čomu by sa popri tom mohla venovať a spomenula si na kraslice. „Teší nás súčasný záujem mladých ľudí o veľkonočné zvyky a tradície. Je to dôležité, aby sa tieto ľudové tradície nezanikli“, zdôraznila Bátorová.

Súčasťou tvorivých dielní bola aj výstavka kraslíc z tvorby oboch ľudových umelkýň a aj ukážok z Bátorovej zbierky ozdobených vajíčok. Ich zbieraniu sa venuje niekoľko rokov a jej zbierka v súčasnosti obsahuje viac než tisíc kraslíc od tvorcov z celého Slovenska, ale tiež z mnohých krajín Európy a sveta.