MS v hokeji 2024
Najnovšie správy
Čerebľa pestrá sa v minulosti vyskytovala v hojnom množstve v čistej vode potokov, ale aj niektorých jazier.
Autor TASR
Muránska Dlhá Lúka 19. júla (TASR) - Čerebľu pestrú sa snaží vrátiť do gemerských potokov prírodovedec z Muránskej Dlhej Lúky Ervín Hapl. Vo vlastnom dvore vybudoval minulý rok reprodukčné jazierko, kde dnes už plávajú prvé mladé rybky z odchovu.
Ako povedal pre TASR, pôvodne predpokladal, že malých rybiek bude viac, no spočiatku sa dopustil niekoľkých chovateľských chýb, ktoré postupne napráva.
Čerebľa pestrá sa v minulosti vyskytovala v hojnom množstve v čistej vode potokov, ale aj niektorých jazier. Dospelé rybky merajú približne desať centimetrov. Ich potravou sú drobné vodné živočíchy, ale podľa sezóny sa živia aj hmyzom na hladine, prípadne riasami.
"Rybári o tento druh nemajú veľký záujem, no je to dôležitá súčasť ekosystému. V riekach, kde sa ešte prirodzene vyskytuje, patrí medzi najpočetnejšie rybky. Pre dravé ryby je prirodzenou potravou. Keď ekosystém nie je v rovnováhe, stáva sa, že pstruhy čerebľu úplne vylovia. Pre rybárov to je možno na prvý pohľad zaujímavé, no pstruhy potom začnú loviť vlastnú mlaď. Zároveň sú tu ďalšie živočíchy živiace sa rybami. Napríklad rybárik alebo vydra riečna. Tieto druhy lovia najčastejšie práve čereble, pretože je pre nich najdostupnejšia," povedal Hapl.
Vypúšťanie živočíchov do voľnej prírody nie je dovolené. V prípade chovného rybníka čereble pestrej spolupracuje prírodovedec tak so Slovenských zväzom rybárov, ako aj so Štátnou ochranou prírody. "Čereble majú za sebou v tomto jazierku prvú zimu. Teraz už vidím aj malé rybky, ale priznám sa, že som očakával, že toho bude oveľa viac. Na jednej strane jazierko si zrejme ešte nestihlo vytvoriť prirodzený ekosystém a na druhej strane som sa dopustil nevedome viacerých chýb. Napríklad som z potoka doniesol vápencové kamene. Neuvedomil som si, že tu mám uzatvorený okruh a vápenec sa začal prirodzene rozpúšťať. Dôsledkom toho je tvrdá voda, takže budem musieť kamene vymeniť. Ak sa všetko podarí, predpokladám, že na rok budem vypúšťať prvé čereble do miestneho lehotského potoka. Dnes tam nežije ani jedna, hoci v minulosti obývali potok v hojnom množstve," dodal prírodovedec.
Ako povedal pre TASR, pôvodne predpokladal, že malých rybiek bude viac, no spočiatku sa dopustil niekoľkých chovateľských chýb, ktoré postupne napráva.
Čerebľa pestrá sa v minulosti vyskytovala v hojnom množstve v čistej vode potokov, ale aj niektorých jazier. Dospelé rybky merajú približne desať centimetrov. Ich potravou sú drobné vodné živočíchy, ale podľa sezóny sa živia aj hmyzom na hladine, prípadne riasami.
"Rybári o tento druh nemajú veľký záujem, no je to dôležitá súčasť ekosystému. V riekach, kde sa ešte prirodzene vyskytuje, patrí medzi najpočetnejšie rybky. Pre dravé ryby je prirodzenou potravou. Keď ekosystém nie je v rovnováhe, stáva sa, že pstruhy čerebľu úplne vylovia. Pre rybárov to je možno na prvý pohľad zaujímavé, no pstruhy potom začnú loviť vlastnú mlaď. Zároveň sú tu ďalšie živočíchy živiace sa rybami. Napríklad rybárik alebo vydra riečna. Tieto druhy lovia najčastejšie práve čereble, pretože je pre nich najdostupnejšia," povedal Hapl.
Vypúšťanie živočíchov do voľnej prírody nie je dovolené. V prípade chovného rybníka čereble pestrej spolupracuje prírodovedec tak so Slovenských zväzom rybárov, ako aj so Štátnou ochranou prírody. "Čereble majú za sebou v tomto jazierku prvú zimu. Teraz už vidím aj malé rybky, ale priznám sa, že som očakával, že toho bude oveľa viac. Na jednej strane jazierko si zrejme ešte nestihlo vytvoriť prirodzený ekosystém a na druhej strane som sa dopustil nevedome viacerých chýb. Napríklad som z potoka doniesol vápencové kamene. Neuvedomil som si, že tu mám uzatvorený okruh a vápenec sa začal prirodzene rozpúšťať. Dôsledkom toho je tvrdá voda, takže budem musieť kamene vymeniť. Ak sa všetko podarí, predpokladám, že na rok budem vypúšťať prvé čereble do miestneho lehotského potoka. Dnes tam nežije ani jedna, hoci v minulosti obývali potok v hojnom množstve," dodal prírodovedec.
