Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Najhorší bol stav drevnej hmoty oltára a stav tabuľových malieb.
Autor TASR
Spišská Belá 8. januára (TASR) - V kostole sv. Anny v Spišskej Belej v časti Strážky začali s reštaurovaním hlavného oltára. Poslanec tamojšieho mestského zastupiteľstva a podpredseda Prešovského samosprávneho kraja Štefan Bieľak informoval, že tamojšia farnosť získala na projekt dotáciu z Ministerstva kultúry (MK) SR.
"V posledných rokoch vyvstala naliehavá potreba rekonštrukcie oltára, ktorý bol v havarijnom stave. Záchranné práce sa začali v marci 2022 jeho premiestnením do reštaurátorského ateliéru Františka Šmigrovského zo Serede, ktorý zrealizoval reštaurátorský výskum a vypracoval návrh na reštaurovanie. Stav oltára už bol havarijný, niektoré časti pred fatálnym rozpadom," zdôvodnil Bieľak. Najhorší bol stav drevnej hmoty oltára a stav tabuľových malieb. Boli tam značné vrstvy prachu a špiny, praskliny, zošúchané zlátenie, lokálne opadaná polychrómia a objavili sa aj otvory po červotočoch.
Predpokladané náklady na reštaurovanie boli odhadnuté na približne 30.000 eur. Na prvú etapu reštaurovania farnosť získala dotáciu z rezortu kultúry vo výške 10.000 eur. Z nich sa vlani podarilo zrealizovať väčšinu reštaurátorských prác na tabuľových maľbách predely a obidvoch obojstranne maľovaných krídel oltára.
V začatom projekte chce mesto plynule pokračovať, preto samospráva požiadala MK SR o ďalšiu dotáciu v rámci programu Obnov si svoj dom na rok 2024. Cieľom radnice je zachovať hmotnú a duchovnú podstatu pamiatky, zveľadiť a zatraktívniť interiér kostola pre návštevníkov, miestnych obyvateľov i veriacich. V budúcnosti bude zreštaurovaný oltár podľa radnice naďalej slúžiť liturgickým účelom, ale aj širokej a odbornej kultúrnej verejnosti.
Oltár vyhotovený po roku 1509 bol podľa dostupných informácií Krajského pamiatkového úradu v Prešove čiastočne zreštaurovaný pravdepodobne v polovici 20. storočia a aj neskôr v roku 1985. Ide o klasický typ neskorogotického krídlového oltára s dvojicou pohyblivých krídel s rezbárskou a maliarskou výzdobou. Kostol sv. Anny, kde je umiestnený, je jednoloďová neskorogotická stavba bez veže, ktorá pochádza z konca 15. storočia. V minulosti tvoril spolu s Kaštieľom v Strážkach a renesančnou zvonicou jednotný urbanistický komplex, ktorý bol neskôr predelený cestou medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou.
"V posledných rokoch vyvstala naliehavá potreba rekonštrukcie oltára, ktorý bol v havarijnom stave. Záchranné práce sa začali v marci 2022 jeho premiestnením do reštaurátorského ateliéru Františka Šmigrovského zo Serede, ktorý zrealizoval reštaurátorský výskum a vypracoval návrh na reštaurovanie. Stav oltára už bol havarijný, niektoré časti pred fatálnym rozpadom," zdôvodnil Bieľak. Najhorší bol stav drevnej hmoty oltára a stav tabuľových malieb. Boli tam značné vrstvy prachu a špiny, praskliny, zošúchané zlátenie, lokálne opadaná polychrómia a objavili sa aj otvory po červotočoch.
Predpokladané náklady na reštaurovanie boli odhadnuté na približne 30.000 eur. Na prvú etapu reštaurovania farnosť získala dotáciu z rezortu kultúry vo výške 10.000 eur. Z nich sa vlani podarilo zrealizovať väčšinu reštaurátorských prác na tabuľových maľbách predely a obidvoch obojstranne maľovaných krídel oltára.
V začatom projekte chce mesto plynule pokračovať, preto samospráva požiadala MK SR o ďalšiu dotáciu v rámci programu Obnov si svoj dom na rok 2024. Cieľom radnice je zachovať hmotnú a duchovnú podstatu pamiatky, zveľadiť a zatraktívniť interiér kostola pre návštevníkov, miestnych obyvateľov i veriacich. V budúcnosti bude zreštaurovaný oltár podľa radnice naďalej slúžiť liturgickým účelom, ale aj širokej a odbornej kultúrnej verejnosti.
Oltár vyhotovený po roku 1509 bol podľa dostupných informácií Krajského pamiatkového úradu v Prešove čiastočne zreštaurovaný pravdepodobne v polovici 20. storočia a aj neskôr v roku 1985. Ide o klasický typ neskorogotického krídlového oltára s dvojicou pohyblivých krídel s rezbárskou a maliarskou výzdobou. Kostol sv. Anny, kde je umiestnený, je jednoloďová neskorogotická stavba bez veže, ktorá pochádza z konca 15. storočia. V minulosti tvoril spolu s Kaštieľom v Strážkach a renesančnou zvonicou jednotný urbanistický komplex, ktorý bol neskôr predelený cestou medzi Kežmarkom a Starou Ľubovňou.
