< sekcia Regióny

S hradom Čičva je spojená legenda o čiernom žrebcovi

Na snímke časť hradu Čičva nad obcou Sedliská vo Vranovskom okrese, ku ktorému sa viaže Legenda o čiernom žrebcovi. Foto: TASR - Michaela Zdražilová

Rod Barkóczyovcov nebol až taký zlý, ako o nich táto povesť hovorí. O svojich poddaných sa starali. Dali postaviť školu, čím chceli prispieť k vyššej vzdelanosti poddaných, hovorí riaditeľ Ľ. Hutka.

Sedliská 9. novembra (TASR) - S hradom Čičva, ktorý sa vypína nad obcou Sedliská neďaleko Vranova nad Topľou, je spojená Legenda o čiernom žrebcovi. Hovorí o zakliatom grófovi Barkóczym. Tento rod patril k jedným z posledných majiteľov hradu, ktorý vlastnil aj kaštieľ v neďalekom Tovarnom. TASR o ňom povedal výkonný riaditeľ občianskeho združenia Pro futuro hradu Čičva Ľubomír Hutka.

Podľa jeho slov sa jednej noci vracali cigánski muzikanti Kandračovci zo svadby. V čase, keď prechádzali popod hrad Čičva, sa pri nich zastavil čierny koč ťahaný čiernymi koňmi. „Z koča sa ozval tajomný hlas, ktorý oslovil cigánov, či by neprišli hrať aj na jeho hostinu. Oni súhlasili, sľúbil im za to dobrú odmenu,“ priblížil Hutka s tým, že nastúpili do koča, ktorý ich nevedno kam odviezol na miesto, kde celú noc vyhrávali.

Počas hostiny si jeden z Kandračovcov potreboval odskočiť, kúsok súkromia našiel v neďalekej stajni, kde sa mu prihovoril čierny žrebec. „Kandrač, Kandrač, cigán Kandrač. Ten si myslel, že vypil veľa vína, že sa mu to možno len zdalo, tak si z toho nič nerobil, ale o chvíľu na to, ho zase hlas oslovil a Kandrač hneď spozornel. Kôň pokračoval. Nespoznávaš ma? Ja som gróf Barkóczy. Cigán zbadal v jeho očiach podobu s grófom, zľakol sa a opýtal sa ho, prečo je v podobe čierneho koňa. Gróf mu odpovedal, že za to, aký bol zlý a prísny a aký život viedol, tak bol zakliaty a musí teraz slúžiť čertovi,“ opísal Hutka.



Gróf podľa jeho ďalších slov Kandračovi vysvetlil, že jeho osud môžu zmeniť už iba modlitby. „Okrem iného mu povedal aj to, že keď bude odchádzať z hostiny, aby si za odmenu nepýtal nič iné, len mech uhlia,“ podotkol Hutka s tým, že muzikanti tak spravili a diabol ich prepustil zo svojich služieb. Koč ich zaviezol na miesto, odkiaľ nastúpili a tam zistili, že uhlie sa zmenilo na zlato. „Začali si žiť honosným životom, až sa to dostalo do uší grófky Barkóczyovej, vdove po grófovi. Tá ich vyspovedala,“ ozrejmil. Keď jej rozpovedali celý príbeh, bola smutná z toho, ako gróf dopadol. „Aby mohla vykúpiť jeho dušu z prekliatia, v obci Tovarné pri kaštieli dala postaviť útulok pre chudobných s podmienkou, že každý, kto tam bude chcieť prenocovať, sa bude musieť modliť za dušu grófa Barkóczyho,“ dodal.

Podľa Hutku nebol tento rod až taký zlý, ako o nich táto povesť hovorí. „O svojich poddaných sa starali. Dali postaviť školu,“ poznamenal s tým, že aj takýmto spôsobom chceli prispieť k tomu, aby mali vzdelanejších poddaných. Ako ďalej uviedol, táto legenda sa môže viazať s prísnosťou väčšiny šľachticov. „Keď chceli mať nielen materiálny zisk, ale chceli, aby sa ich majetky a hospodárstvo rozvíjali, museli pevnou rukou viesť všetko to, čo vlastnili,“ vysvetlil. Kedysi boli podľa neho bežnou výchovnou pomôckou bič či karabáč a niektorí grófovia nešetrili na svojich poddaných.

Prvá písomná zmienka o hrade Čičva pochádza z roku 1316. Plnil najmä strážnu funkciu. Barkóczyovci sa prvýkrát spomínajú s jeho demoláciou v roku 1711, kedy približne osem rokov na hrade sídlili povstalci Františka II. Rákociho.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.