< sekcia Regióny

História Sedlíc sa píše od roku 1329,obec je známa pre Dunitovú skalku

Miestne tradície, ktoré sa oddávna spájajú so životom obce Sedlice v okrese Prešov, ale aj celým okolitým krajom, sa darí udržiavať prostredníctvom Folklórneho súboru Sedličan. Na snímke vedúci Folklórneho súboru Sedličan František Joščák ukazuje, aké kroje používa ich mládežnícka základňa. Foto: TASR/Ján Lašák
Starosta obce Sedlice Imrich Krajňák v zrevitalizovanom centre obce, kde sa vďaka eurofondom podarilo opraviť aj most cez miestny potok. Foto: TASR/Ján Lašák

Sedlice nadviazali partnerské vzťahy s rovnomennou českou dedinou Sedlice, v Srbsku je ich partnerskou obcou Ďurdjov s asi 5000 obyvateľmi, kde žije značná slovenská menšina.

Sedlice 30. novembra (TASR) – Od čias, keď sa v sedle na južných svahoch Šarišskej vrchoviny usadili prví ľudia, živili sa predovšetkým prácou na poli a v lese. Túto skutočnosť dokumentuje aj erb obce Sedlice (okres Prešov), zobrazujúci postavu muža v modrom poli, ktorý drží v rukách sekeru a drevorubačskú pílu.

Podľa historických záznamov prvá písomná zmienka o tejto obci, vzdialenej 25 kilometrov od Prešova, pochádza z roku 1329, ale slovanské usadlosti v uvedenej lokalite existovali vraj už pred 11. storočím. Niektoré pramene informujú, že názov obce mohol pravdepodobne vzniknúť od slova sedlo, v ktorom dedina ležala, alebo od slova sídlo.

Starosta obce Imrich Krajňák uviedol, že ich dedina bola zrejme najstaršou v povodí potoka Sopotnica. Sedličania boli oddávna známi kolári, stolári, drevorubači a roľníci. V roku 1787 tam stálo 81 domov a v nich žilo 617 obyvateľov. O 40 rokov neskôr sa počet domov zvýšil na 101 a žilo v nich 759 ľudí.

"Za jeden z významných medzníkov považujeme aj založenie Hasičskej jednoty v roku 1924, ktorej tradície sa nám darí dosiaľ udržiavať prostredníctvom dobrovoľného hasičského zboru. V roku 1947 sme tu mali obecný rozhlas a dedinské kino. Zvláštnosťou bolo aj otvorenie dedinského kúpaliska v strede obce," vysvetlil starosta.

Dnes majú Sedlice 1018 obyvateľov a v obci je plne vybavená infraštruktúra. Základnú školu navštevuje vyše 160 žiakov, je tam materská škola, kinosála s javiskom, hasičská stanica, zdravotné stredisko, obchody, služby a pošta.

Čo sa týka cirkevného života, väčšina obyvateľstva sú rímskokatolíci, ktorí sa stretávajú na bohoslužbách v Kostole Premenenia Pána. Ten bol zrekonštruovaný v roku 2001 a dominuje pekne upravenému areálu. V ňom sa nachádzajú na kameni umiestnené dosky s Desatoro božími prikázaniami.

Kultúrne tradície udržiava predovšetkým FS Sedličan a jeho mládežnícka základňa. Obec myslí aj na rekreačné vyžitie. Okrem športovísk postavili aj tri detské ihriská s vkusnými drevenými prvkami.

Sedlice nadviazali partnerské vzťahy s rovnomennou českou dedinou Sedlice, v Srbsku je ich partnerskou obcou Ďurdjov s asi 5000 obyvateľmi, kde žije značná slovenská menšina.

Ľudia zo Sedlíc pracujú v neďalekom Prešove, ale aj v drevárskej firme, poľnohospodárskom družstve či dvoch kameňolomoch. Tie vraj dodávajú kameň na výstavbu slovenských ciest, ale vozí sa aj do Poľska.

Turistov stále viac láka jedinečný prírodný úkaz Dunitová skalka

Jedným z najobľúbenejších miest obyvateľov Sedlíc, okres Prešov, je prírodná rezervácia Dunitová skalka. Sopečné sily tu na južných svahoch Šarišskej vrchoviny pred mnohými rokmi vytvorili jedinečný útvar, ktorý dnes láka turistov - laikov i odborníkov.

Prírodná rezervácia bola vyhlásená v roku 1964 na rozlohe necelého pol hektára a patrí medzi najstaršie maloplošné chránené územia Prešovského kraja. Lokalita je ľahko pozorovateľná priamo z obce a prístup k nej nie je náročný, takže sa sem môžu dostať i starší ľudia a aj rodičia s malými deťmi.
Jedným z najobľúbenejších miest obyvateľov Sedlíc, okres Prešov, je prírodná rezervácia Dunitová skalka. Sopečné sily tu na južných svahoch Šarišskej vrchoviny pred mnohými rokmi vytvorili jedinečný útvar, ktorý dnes láka turistov - laikov i odborníkov. Na snímke žiaci ZŠ v Sedliciach Michal Mačišák a Erik Čech, ktorí sú zároveň aj členmi tamojšieho turistického krúžku , poznajú chránenú prírodnú rezerváciu Dunitová skalka ako svoju dlaň.
Foto: TASR/Ján Lašák

"Prírodná rezervácia predstavuje malý ostrovček vyvrelej horniny – dunitu, ktorý vznikol sopečnou činnosťou zhruba pred 60 miliónmi rokov. Je to hornina tmavej farby, ktorá môže pripomínať napríklad uhlie. Na Slovensku je málo takýchto útvarov," vysvetľuje Sedličan Peter Hrušecký, ktorý je zároveň pracovníkom regionálneho centra Štátnej ochrany prírody (ŠOP)v Prešove.

Zdôraznil, že na tomto skalnatom útvare rastú vzácne a ohrozené rastliny, pripomínajúce paprade. Konkrétne ide o slezinník nepravý a slezinník klinovolistý. Obe tieto rastliny v tomto prostredí dlhodobo sledujú botanici. "Slezinník nepravý je dokonca evidovaný ako druh európskeho významu a z toho dôvodu ŠOP pristúpila k tomu a zaradila túto lokalitu do národného zoznamu chránených území európskeho významu," dodáva Hrušecký.

Konštatoval, že neďaleko tejto skaly sa nachádza ďalšie územie, kde sa vyskytujú podobné, ale menšie útvary, sú však menej viditeľné. Keďže turistika do tejto oblasti bola živelná a ťažko bolo chrániť toto územie, obec v spolupráci so Štátnou ochranou prírody sa rozhodli vybudovať v lokalite náučný chodník. Ten má vyše dva kilometre a na jednej strane má informovať o vzácnom území a rovnako upozorniť návštevníkov, ako sa majú ľudia správať v štvrtom stupni ochrany.

"Vznikol krátky náučný chodník s ôsmimi zastávkami, na ktorom sa návštevníci dozvedia základné informácie o obci, o chránenom území, sieti území Natura 2000. Chodník ich privádza k samotnej skale, na tabuli sú zobrazené významné druhy rastlín a môže ich tam vidieť," doplnil Hrušecký.

Obec spolu s ochrancami prírody v rámci projektu presadili výnimku a vznikol tu altánok s vybetónovaným bezpečným ohniskom. Pri živelnej turistike totiž ľudia často zakladali ohne na rôznych miestach a hrozilo, že sa rozšíri aj na vzácne porasty.

Na toto miesto často prichádzajú aj sedlickí žiaci, ktorí sú organizovaní v turistickom krúžku. "Radi chodíme do prírody, v krúžku je nás okolo 20 a v tejto lokalite sme boli už veľakrát. Okrem toho cez našu dedinu prechádza aj veľký turistický chodník, ktorý vznikol v mikroregióne Čierna Hora," uzavrel 14-ročný turista Michal Mačišák.

Nezmazateľnú stopu na rozvoji kultúry zanechal v obci Metod Kaľavský

Ak sa v obci Sedlice, okres Prešov, spomenie kultúra, história, vzdelanie či ľudové tradície, neodmysliteľne si ich ľudia spájajú s svojím rodákom Metodom Kaľavským. Vo svojich spomienkach píše, ako sa Sedlice rozvíjali, ako vznikal folklórny súbor, škola, obecné kúpalisko, ale i to, ako ľudia reagovali na vysielanie obecného rozhlasu či premietanie v kine. Zbieral príhody z rozprávaní starých Sedličanov, takže aj dnes vieme, prečo sa v dedine mládenci bili a kde chodievali strašidlá.

Životným cieľom tohto etnografa, folkloristu, učiteľa a zanieteného matičiara, ktorý sa tu narodil v roku 1924, sa stalo kultúrne pozdvihnutie rodnej obce. Niekoľko rokov pôsobil v tamojšej škole ako učiteľ a riaditeľ, pracoval v Združení katolíckej mládeže a Ochotníckom divadelnom krúžku Poľana. Nakoniec musel okres opustiť, pretože nechcel zakladať roľnícke družstvo.

Vzhľadom na to, že Kaľavský verejne odsúdil vpád sovietskych vojsk v roku 1968, totalitná garnitúra mu neumožnila učiť a pracoval ako robotník vo Východoslovenských železiarňach. Napriek tomu sa stále vracal do rodných Sedlíc a snažil sa zachytiť múdrosti starých a mladých viedol k udržiavaniu tradícií.

Kaľavský je autorom scenára filmu o šarišských Vianociach, ktorý vyrobila a vysielala Československá televízia pod názvom Slamená krása. Život v rodnom kraji zachytáva jeho kniha Kamenistá cesta. "Vo svojej knihe napríklad píše, ako sa kedysi pred sto rokmi ľudia u nás zabávali i pobili. Spomína tanec, takzvanú prebačenu, ktorú dal zahrať na zábave mládenec z inej dediny, keď tancoval s dievčaťom nášho mládenca. Vtedy mohol očakávať, že sa strhne riadna bitka," vysvetlil starosta obce Imrich Krajňák.

Dodal, že o bitkároch hovorí aj stará chválenkárska pesnička. Spieval si ju bitkár Mišo zo Sedlíc, ktorý vraj zhodil z mosta do vody dvoch maďarských žandárov. Kaľavský zozbieral od starých ľudí zaujímavé príbehy a aj tie našli miesto v jeho knihe. Píše sa v nich o strašidlách.

Folkloristka Irena Veverková vysvetľuje, že ľudia si rozprávali o veľkom psovi, ktorý strašil za dedinou. Spomínali ženu zahalenú v bielom, ktorá sa vznášala nad zemou a kde zastala, tak v tom dome sa stalo nešťastie. "Napríklad, ako je ľubovecký háj, tam vraj boli nejaké svetielka, ktoré boli akoby bludičky. Hovorilo sa, že vábia ľudí. Nakoniec sa zistilo, že tam bol únik nejakého plynu," doplnila folkloristka.

Podobný nevysvetliteľný jav vraj zažili v roku 1949. Kaľavský, vtedajší riaditeľ školy, vo svojej knihe píše, že vtedy v noci sprevádzkovali obecný rozhlas a ráno ho odskúšali. Chlapi zo susedných Kvačian večer v krčme rozprávali, že keď ráno kosili lúku počuli z neba spev archanjelov a cherubínov. Riaditeľovi školy neverili, že ide o nový rozhlas. Pochopili až vtedy, keď ich postavil na križovatku a pustil im tú istú pesničku z ampliónu. Kaľavský spomína vo svojej knihe veľa veselých i smutných príbehov.

"Tento náš významný rodák zomrel v roku 2011 v Bardejove. Výraznou mierou prispel k rozvoju našej obce a myslím, že sa nezmazateľne zapísal do jej histórie. V najbližšom čase má vyjsť takmer 300-stranová publikácia o Sedliciach a jedna kapitola bude venovaná jeho dielu," konštatoval starosta.

Miestne tradície pomáha uchovávať Folklórny súbor Sedličan

Miestne tradície, ktoré sa oddávna spájajú so životom obce Sedlice, ale aj celým okolitým krajom, sa darí udržiavať prostredníctvom Folklórneho súboru Sedličan. Súbor je organizovaný po hlavičkou Matice Slovenskej.

Miestne tradície, ktoré sa oddávna spájajú so životom obce Sedlice v okrese Prešov, ale aj celým okolitým krajom, sa darí udržiavať prostredníctvom Folklórneho súboru Sedličan. Na snímke vedúci Folklórneho súboru Sedličan František Joščák doprevádza súbor na harmonike.
Foto: TASR/Ján Lašák
Jeho základy v roku 1983 položil významný rodák z tejto obce, zanietený zberateľ ľudových tradícií, propagátor slovenského folklóru Metod Kaľavský. Vo svojich spomienkach uvádza, že keď prichádzal do svojej rodnej dediny z Košíc, často stretal unudených mládencov. To ho inšpirovalo, aby pre mladých vytvoril niečo, čo by udržalo tradície a umožnilo zmysluplne mládeži tráviť voľný čas. Tak vznikol prvý súbor Sedličan, ktorý sa tešil veľkej obľube.

Neskôr sa súbor na niekoľko rokov odmlčal, napriek tomu, že v Sedliciach bola veľmi silná základňa a bolo zozbierané množstvo hudobného a tanečného materiálu z tohto regiónu. Činnosť FS Sedličan sa obnovila v roku 2003 a jeho vedúcim je dnes František Joščák, ktorý v ňom aj kedysi účinkoval.

Súbor má momentálne 25 členov, z toho sú väčšinou mladí. V jeho repertoári sú spevy, tance, párové tance a samozrejme ľudové folkloristické pásma, hudobný sprievod tvoria dve heligónky. Dôležité však je, že má aj mládežnícku základňu v podobe detského folklórneho súboru, ktorý pracuje pri tamojšom centre voľného času.

"Snažíme sa dávať do popredia spevy a tance, ktoré boli v Sedliciach. Trošku sme odbočili aj k tomu Šarišu, lebo u nás sa niekedy spievalo smutne, to bolo asi tým, že tu bola ťažká robota, ľudia pracovali v lesoch, na poliach," vysvetľuje vedúci FS.

Súbor od svojho vzniku absolvoval desiatky vystúpení doma, ale i v Čechách, Poľsku, Srbsku a Maďarsku. Niekoľkokrát sa úspešne prezentoval na televíznej obrazovke i rozhlasovom éteri, pred dvomi rokmi vyšiel CD nosič. "Dobrou tradíciou je stavanie mája, zobrali si to na starosť chlapci, spoločne ideme s harmonikou do stredu obce, kde sa ten máj postaví, zatancuje a zaspieva sa. Pravdaže, máje sa stavajú aj pred domy, kde majú dievku," doplnil Joščák.

Tradície sa zachovali ešte aj na svadbách, kde býva zvykom takzvané "čepčenie" a mládenecká rozlúčka so slobodou "parobkový tanec". Už desať rokov sa chodí s muzikou a v krojoch v Sedliciach oblievať. Folkloristka Irena Veverková konštatovala, že najtypickejšími pre Sedlice sú chorovodové jarné hry a tance, ale aj rozlúčka so zimnou, takzvané "pálenie šmertky". Tradičná je aj Betlehemská hra alebo oznamovanie dobrej noviny počas Vianoc. Významnou zberateľkou ľudových tradícií a piesní z okolia Sedlíc bola rodáčka z tejto dediny Mária Makarová.

Z eurofondov opravili v obci centrum, školu i hasičskú stanicu

Obecnému úradu v Sedliciach, okres Prešov, sa darí získavať finančné zdroje z eurofondov. Vďaka nim v posledných rokoch zrekonštruovali základnú školu, centrum obce a hasičskú stanicu. Stará, vyše päťdesiatročná budova školy bola v pomerne zlom technickom stave a neustále si vyžadovala opravy.

"Urobili sme jej kompletnú rekonštrukciu, vrátane úpravy vnútorných priestorov, vybavenia novej kuchyne a jedálne. Máme výborne zariadenú jazykovú učebňu, nové počítače a interaktívne tabule. Na to všetko sme získali 446.000 eur," spresnil starosta Imrich Krajňák.

Dobrovoľný hasičský zbor (DHZ) v Sedliciach má 90-ročnú históriu a dnes má viac ako sto členov. Z európskych zdrojov sa obci podarilo získať vyše 260.000 eur na modernizáciu hasičskej stanice. "Bola urobená rekonštrukcia budovy, vrátane dosť rozsiahlej nadstavby a vo vnútri je kompletné vybavenie a zariadenie na stálu 24-hodinovú službu," vysvetlil starosta, ktorý je zároveň aj členom DHZ.

Hasiči majú k dispozícii Tatru s cisternou a garáž vybavenú moderným odsávaním, sklady, dennú, nočnú a školiacu miestnosť i priestory na chemickú očistu. Vyškolených je 25 mužov, ktorí môžu absolvovať ostré zásahy.
"Minulý rok v blízkosti centra obce horela víkendová chalupa, keby neboli včas zasiahli naši hasiči, mohlo to dopadnúť veľmi zle. Bol to ťažký celonočný zásah pri veľmi nízkych mrazoch," doplnil starosta.

Posledný najrozsiahlejší projekt, ktorý v obci dokončili, bola revitalizácie centrálnej zóny. Išlo o úpravu verejnej zelene a plôch v centre obce. "Upravili sme dva parky a priľahlé plochy k miestnym komunikáciám a potokom. Bola tam rozsiahla rekonštrukcia mosta cez Sedlický potok. Okrem toho sa robili obrubníky, vjazdy k rodinným domom, lavičky a podobne," zhrnul Krajňák s tým, že na tento projekt získali 621.000 eur.

Starosta tvrdí, že ak by sa našli ďalšie finančné zdroje, určite by ich využili na opravu ďalších miestnych komunikácií. "Niečo sa opravilo z eurofondov, dve ulice sme realizovali z vlastných prostriedkov a ešte zostalo asi 1,5 kilometra ciest, na ktoré máme pripravené projekty," dodal Krajňák.

Starosti v obci robí kanalizácia. Nevýhodou podľa starostu je to, že eurofondy na túto oblasť môžu čerpať obce nad 2000 obyvateľov, čo Sedlice nemajú. "V obci sú väčšinou septiky a tie majú už dosť rokov, takže v blízkej budúcnosti to môže spôsobovať problémy. Peniaze by sa mohli získať z environmentálneho fondu. Trpezlivo budeme pokračovať, lebo projekty a stavebné povolenie už máme," uzavrel starosta Sedlíc.
.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.