< sekcia Regióny

SERIÁL: Pytlikári z Kopaníc a Záhoria mali v Rakúsko-Uhorsku monopol

Ilustračná snímka. Foto: TASR/Oliver Ondráš

Pytlikári boli špecializovaní tkáči, ktorí netkali plátno rastlinného pôvodu, ale na svoje výrobky využívali vlnu z ovčieho rúna.

Myjava 7. októbra (TASR) – Pytlikári boli remeselníci, ktorí v časoch najväčšej slávy mali monopol vo výrobe sitiek a pytlíkov pre mlyny v celom Rakúsko-Uhorsku, ako prezradila riaditeľka Centra tradičnej kultúry (CTK) na Myjave Viera Feriancová.

Pytlikári boli špecializovaní tkáči, ktorí netkali plátno rastlinného pôvodu, ale na svoje výrobky využívali vlnu z ovčieho rúna. Mali aj špeciálne tkáčske stavy, ktoré boli iné ako u bežných tkáčov.

"Aj v odbornej literatúre sa objavuje chyba, že pytlikári si názov odvodili od toho, že tkali 'pytle', teda vrecia. Nie je to pravdivá informácia. Ich výrobky okrem pytlíkov boli sitá do mlynov a podľa toho, ako husto boli tkané, v podstate mlyn preosieval múku na hladkú, polohrubú a hrubú," uviedla Feriancová.

Jedinečné remeslo dokázalo na niekoľko rokov zabezpečiť pre myjavský ľud potrebnú životnú dôstojnosť. "Ich remeselný tovar bol monopolným a rozvážal sa po celom Rakúsko-Uhorsku. Okrem týchto špecializovaných výrobkov robili v Myjave pytlikári napríklad aj obradové cirkevné odevy pre židov," doplnila riaditeľka CTK.

Pytlíky sa v mlynoch začali používať od 16. storočia. Pytlikárstvom sa zaoberali tkáči vo Vrbovciach, Skalici, Sobotišti a najmä na Myjave, kde sa táto výroba udržala až do 20. storočia.

V roku 1833, keď schválili artikul Pytlikárskeho cechu, na Myjave pracovalo 137 majstrov, 40 tovarišov a 50 učňov. Postupne toto remeslo upadalo a v roku 1911 bolo registrovaných už len 91 tkáčov a výroba pytlíkov na Myjave definitívne zanikla po druhej svetovej vojne.