Regióny

Škrupiny z veľkonočných vajíčok sypali pri oračke do prvej brázdy

TASR, 26. marca 2016 15:03

V minulosti chodili podľa liptovskej etnologičky Ivety Zuskinovej chlapci kúpať dievčatá rovno zo zábavy.

Na archívnej snímke zo 7. apríla 1966 vo Veľkej Čause kraslice k Veľkej noci. Mária Ďurdinová z Veľkej Čause v okrese Prievidza pripraví ročne niekoľko tisíc kraslíc pre Ústredie ľudovej umleckej výroby. ÚĽUV ich exportuje do zahraničia a to hlavne do Spojených štátov amerických, kde sa tešia veľkej obľube u našich krajanov. Tohto roku už pripravila Mária Ďurdinová takmer dve tisícky kraslíc. Maľovanie kraslíc si vyžaduje veľkú zručnosť a trpezlivosť. Na vyfúknuté biele vajíčka sa pomocou špendlíka nanáša včelí vosk. Vajíčka sa potom farbia. Farbenie a sušenie sa opakuje toľkokrát, koľko farebných kombinácií sa zvolí. Na snímke ozdobené kraslice. Foto: TASR/Ján Valko
Liptovský Hrádok 26. marca (TASR) - V minulosti chodili podľa liptovskej etnologičky Ivety Zuskinovej chlapci kúpať dievčatá rovno zo zábavy. Na Veľkú noc sa riadne pripravovali.

"Na Veľkonočnú nedeľu bývali na dedinách zábavy, odtiaľ už chlapci ani nešli domov, rovno sa podľa veku delili do skupiniek. Mali presne premyslené, koho pôjdu kúpať a kadiaľ pôjdu," vysvetlila. Rovnako ako chlapci sa pripravovali aj dievčatá. "Často sa skryli u nejakej priateľky a mali to tiež dopredu premyslené, či sa skryjú do nejakej truhlice, alebo na pôjd. Museli sa ale skryť tak, aby ich chlapci našli, pretože ak ostala dievka neokúpaná, bola to veľká hanba. Dokonca, ak sa skryli tak dobre, že ich chlapci nemohli nájsť, začali si spievať 'Už nás mušky štípu a ani nás neokúpu', aby ich tí chlapci našli," dodala.

Veľkým obradom bolo podľa nej kúpanie mladých dievčat. "Patrilo sa, aby dievčatko sedelo doma vyčesané a vyobliekané. Chlapci prichádzali a polievali ich parfínom, bola to prírodná náhrada voňaviek. Vyrábali si to doma, zväčša z fialiek. Matky dievčat im potom dali vajíčko alebo peniaze, ak to bol chlapec z rodiny," vysvetlila s tým, že kraslice vyvárali v rastlinných vývaroch, napríklad v cibuľových šupkách alebo orechových škrupinách. "Dnes sa vajíčka vyfukujú, oni ich vtedy varili na tvrdo a tak sa zdobili, tie kraslice boli určené na konzumáciu, patrilo to k bežnému pohosteniu," poznamenala. Na Dolnom Liptove si deti chodili popoludní vajíčka gúľať po pažití a škrupiny, ktoré sa popritom rozbili, sa mali dostať do pôdy, aby bola dobrá úroda.

"V minulosti ľudia zvykli uvariť vajíčka, dať ich do košíka a ísť do kostola, kde ich pán farár posvätil. Keď tie vajíčka zjedli, nepatrilo sa škrupiny vyhodiť, oni si ich uchovali a spoločne s omrvinkami zo štedrovečerného stola ich vhodili do prvej brázdy pri prvej jarnej oračke," povedala o tradícii, ktorá sa zachovala vo viacerých lokalitách na Slovensku. Symbolizovať to malo obetu poľným démonom.
Zdielať článok na FacebookPáči sa mi TERAZ.SK na facebooku
Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy priamo na FB

Viac článkov na tému:

Najnovšie články v rubrike

dnes 12:33

MOŠTENICA: V erbe je podľa starostu strelka, ktorá nosí šťastie
Moštenica má svoj obecný erb iba desať rokov a aj malú záhadu v ňom, ktorú podľa starostu Jána Luptáka doposiaľ nevysvetlili ani historici.

sk
dnes 11:51

Pre Moštenicu boli typické nemecké priezviská, dnes chalupári
Prvá písomná zmienka o obci Moštenica v okrese Banská Bystrica pochádza z roku 1340, keď územie osídľovali nemeckí kolonisti, teda baníci, ktorí tam ťažili železnú rudu, meď i striebro.

sk
dnes 11:15

Karlova Ves odstraňuje z ulíc vraky i dlhodobo odstavené autá
V uliciach bratislavskej Karlovej Vsi sa počas tohto roka uvoľnilo miesto na parkovanie po 20 dlhodobo odstavených vozidlách, ktorých majitelia odstránili autá po výzve miestneho úradu.

sk

Téma TASR





Používaním stránok TERAZ.SK súhlasíte s používaním cookies, ktoré slúžia na zlepšenie kvality nášho obsahu.

Viac