< späť

Kalinčiakovo sa môže pochváliť vzácnym starobylým románskym kostolíkom

Ilustračná snímka Foto: TASR/Pavol Ďurčo

Kostol postavili na miernej vyvýšenine a patrí do skupiny najstaršej, dodnes stojacej stredovekej sakrálnej architektúry na území okresu Levice.

Levice 20. marca (TASR) - V levickej mestskej časti Kalinčiakovo, ktorá sa v roku 1209 v listinách spomína ako Varšany či Hontianske Varšany, postavili v prvej polovici 12. storočia románsky kostol. Ako TASR informoval kunsthistorik Matúš Martinák, kostol postavili na miernej vyvýšenine a patrí do skupiny najstaršej, dodnes stojacej stredovekej sakrálnej architektúry na území okresu Levice.

"Podľa písomných záznamov mladších kanonických vizitácií dal pôvodne rímsko-katolícky kostolík zasvätený sv. Anne postaviť rod Šimoniovcov. Kostolík v období protestantizmu v roku 1655 násilne obsadili kalvíni a dodnes patrí reformovanej cirkvi. V 20. storočí ho niektorí bádatelia mylne stotožňovali so zaniknutým, listinne spomínaným románskym kostolom sv. Martina v zaniknutej dedine Bratka pri Leviciach. Tento omyl sa definitívne preukázal až po archeologickom výskume na Bratke, uskutočnenom v rokoch 1958 až 1960," povedal Martinák.

Kostol postavili v typickej stredovekej orientácii sakrálnych stavieb v smere svetových strán východ – západ. "Svojím pôdorysom predstavuje typický románsky vidiecky panský emporový kostolík. Vnútorný priestor kostola presvetľovali charakteristické úzke štrbinové polkruhové okienka. V západnej časti lode je umiestnená empora pre zemepána, ktorej riešenie s dvoma polkruhovými arkádami uprostred podopretými románskymi stĺpmi s pätkami a kvadratickými hlavicami je v rámci nášho územia unikátne. Prístupná bola dodnes zachovaným kamenným schodiskom umiestneným do hrúbky západnej steny," vysvetlil kunsthistorik.

Steny kostola sú postavené z precízneho kvádrikového muriva. "Kostol je nielen vďaka svojej dispozícii, interiéru, ale hlavne vďaka svojmu vonkajšiemu vzhľadu považovaný za jednu z najkrajších a najcharakteristickejších ukážok románskej sakrálnej architektúry na Slovensku," vyjadril sa Martinák.

V období stredoveku sa v tesnej blízkosti kostola rozprestieral cintorín. "V interiéri pribudla murovaná kazateľnica, v exteriéri neskôr západná veža a na väčšie stavebné úpravy, ktoré súviseli so zlým stavebno-technickým stavom kostola, poukazuje pätica oporných pilierov pristavaných k jeho vonkajším stenám," poznamenal.

V súčasnosti z väčšej časti neomietnutý kostol s kvádrikovým murivom bol až do roku 1931 celý pokrytý bielou omietkou. "Dnešný stav je výsledkom stavebnej obnovy z rokov 1931 až 1932, ktorú metodicky usmerňoval významný československý umenovedec a pamiatkar Václav Mencl. Okrem románskych stavebných prvkov je dodnes unikátnym prvkom interiéru kostola aj čiastočne zachovaná podlaha z udupanej hliny," vysvetlil Martinák.

Kostol je najnovšie opäť predmetom pamiatkových výskumov, ktorých hlavným cieľom je odhalenie prípadných nových nálezov. "Nemožno vylúčiť ani nález dávnejšie opísaných stredovekých nástenných malieb a určenie budúceho usmernenia pamiatkovej obnovy, ktorá by mala prihliadať na ochranu originálnych prvkov architektúry kostola," doplnil.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.