Ľudovít Štúr prišiel prvý raz do Banskej Bystrice v roku 1835.
Autor TASR
Banská Bystrica 24. októbra (TASR) – Hoci s jedinečnou osobnosťou našich národných dejín Ľudovítom Štúrom sú spájané miesta ako Uhrovec, Bratislava, Modra a Banská Bystrica akoby preňho neexistovala, nie je tomu tak. Štúr pobudol v tomto meste hneď dvakrát. Jeho vzťah k nemu od konca septembra tohto roka natrvalo pripomína pamätná tabuľa v Štátnej vedeckej knižnici, niekdajšom Župnom dome v Lazovnej ulici. Osadili ju tam na počesť jeho veľkého vystúpenia.
Štúr prišiel prvý raz do Banskej Bystrice v roku 1835. "Tento rok bol pre 19-ročného Ľudovíta významným medzníkom, v ktorom osvedčil svoje smerovanie do budúcnosti. Na bratislavskom lýceu aktívne pôsobil v Spoločnosti česko-slovenskej, kde bol aktívny aj o niekoľko rokov starší Banskobystričan Samuel Vanko, ktorý Ľudovíta obdivoval pre jeho schopnosti a zápal. Ako sa blížili letné prázdniny, Štúr prejavil záujem spoznať krásnu Bystricu. Samuel mu ponúkol pohostinstvo v dome svojich rodičov, ktorí bývali v Dolnej Striebornej ulici," uviedla Jana Borguľová, publicistka a múzejníčka.
Ako ďalej pokračovala, domácnosť Vankovcov žila čulým spoločenským ruchom, cez prázdniny k nim prichádzali najmä mladí ľudia, nadšení vlastenci, s ktorými Štúr zápalisto debatoval o národných otázkach. Nezostalo iba pri vážnych témach, došlo aj na zábavné hry a spevy pri gitare, Štúrovom obľúbenom hudobnom nástroji. V skromnej domácnosti mu počas viac ako mesačného pobytu chutili bryndzové halušky a haruľa.
K častým návštevníkom domu patril vtedy 29-ročný Karol Kuzmány, banskobystrický evanjelický kňaz. Plný elánu práve začal pripravovať na vydávanie literárnu revue Hronka. Sám Štúr už v jej prvom ročníku publikoval báseň Óda na Hronku, a potom i ďalšie príspevky. Priateľstvo s Kuzmánym pretrvalo až do predčasného skonu Štúra.
"Do Banskej Bystrice sa Ľudovít Štúr vrátil 2. februára 1849 už ako jeden z vodcov slovenských dobrovoľníkov bojujúcich na strane rakúskeho cisára. Ubytoval sa v hoteli U raka na dnešnom Námestí SNP a zotrval v ňom päť dní. Intenzívne rokoval o ďalšom postupe a plnení vytýčených cieľov," pripomenula Borguľová.
Podľa nej v súvislosti s aktuálnym výročím narodenia Ľudovíta Štúra sa pracovníci Štátnej vedeckej knižnice začali viac zaujímať o viaceré zdroje informácií súvisiace so Štúrovým pobytom v meste. A podarilo sa.
V pražských Národních nowinách č. 49 z 27. 2. 1849 publikoval Mikuláš Dohnány správu o Štúrovom pobyte v Banskej Bystrici: "Dňa 5. o 11. hodine v sieni stoličnej nesčíselné množstvo ľudu už túžobne očakávalo ten okamžik, v ktorom p. Štúr v spoločenstve dvoch dôstojníkov do siene vstúpiť mal. Vystúpil, oslovil poslucháčov, ktorí s veľkou tichosťou a nadšením počúvali nikdy neslýchané veci a slová. Jeho reč bola mnohokrát vykríknutím Sláva mu prerušovaná. Potom sa ešte čítala proklamácia k národu slovenskému. Nikdy obecenstvo bystrické takú reč doposiaľ na tom mieste nepočulo."
Štúr prišiel prvý raz do Banskej Bystrice v roku 1835. "Tento rok bol pre 19-ročného Ľudovíta významným medzníkom, v ktorom osvedčil svoje smerovanie do budúcnosti. Na bratislavskom lýceu aktívne pôsobil v Spoločnosti česko-slovenskej, kde bol aktívny aj o niekoľko rokov starší Banskobystričan Samuel Vanko, ktorý Ľudovíta obdivoval pre jeho schopnosti a zápal. Ako sa blížili letné prázdniny, Štúr prejavil záujem spoznať krásnu Bystricu. Samuel mu ponúkol pohostinstvo v dome svojich rodičov, ktorí bývali v Dolnej Striebornej ulici," uviedla Jana Borguľová, publicistka a múzejníčka.
Ako ďalej pokračovala, domácnosť Vankovcov žila čulým spoločenským ruchom, cez prázdniny k nim prichádzali najmä mladí ľudia, nadšení vlastenci, s ktorými Štúr zápalisto debatoval o národných otázkach. Nezostalo iba pri vážnych témach, došlo aj na zábavné hry a spevy pri gitare, Štúrovom obľúbenom hudobnom nástroji. V skromnej domácnosti mu počas viac ako mesačného pobytu chutili bryndzové halušky a haruľa.
K častým návštevníkom domu patril vtedy 29-ročný Karol Kuzmány, banskobystrický evanjelický kňaz. Plný elánu práve začal pripravovať na vydávanie literárnu revue Hronka. Sám Štúr už v jej prvom ročníku publikoval báseň Óda na Hronku, a potom i ďalšie príspevky. Priateľstvo s Kuzmánym pretrvalo až do predčasného skonu Štúra.
"Do Banskej Bystrice sa Ľudovít Štúr vrátil 2. februára 1849 už ako jeden z vodcov slovenských dobrovoľníkov bojujúcich na strane rakúskeho cisára. Ubytoval sa v hoteli U raka na dnešnom Námestí SNP a zotrval v ňom päť dní. Intenzívne rokoval o ďalšom postupe a plnení vytýčených cieľov," pripomenula Borguľová.
Podľa nej v súvislosti s aktuálnym výročím narodenia Ľudovíta Štúra sa pracovníci Štátnej vedeckej knižnice začali viac zaujímať o viaceré zdroje informácií súvisiace so Štúrovým pobytom v meste. A podarilo sa.
V pražských Národních nowinách č. 49 z 27. 2. 1849 publikoval Mikuláš Dohnány správu o Štúrovom pobyte v Banskej Bystrici: "Dňa 5. o 11. hodine v sieni stoličnej nesčíselné množstvo ľudu už túžobne očakávalo ten okamžik, v ktorom p. Štúr v spoločenstve dvoch dôstojníkov do siene vstúpiť mal. Vystúpil, oslovil poslucháčov, ktorí s veľkou tichosťou a nadšením počúvali nikdy neslýchané veci a slová. Jeho reč bola mnohokrát vykríknutím Sláva mu prerušovaná. Potom sa ešte čítala proklamácia k národu slovenskému. Nikdy obecenstvo bystrické takú reč doposiaľ na tom mieste nepočulo."