Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 21. máj 2024Meniny má Zina
< sekcia Regióny

Účastníci pochodu Stopami ukrývaných detí si uctili obete fašizmu

Ilustračné foto. Foto: TASR - Jaroslav Novák

Kremnička je podľa viacerých historikov miestom najväčších masových popráv spáchaných na Slovensku počas druhej svetovej vojny.

Kremnička 19. júla (TASR) - Symbolickým pietnym podujatím si v stredu uctili účastníci pochodu Stopami ukrývaných detí pamiatku 747 obetí nacistického besnenia v Kremničke pri Banskej Bystrici. Počas druhej svetovej vojny, v období medzi 5. novembrom 1944 a 17. marcom 1945, tam nemeckí nacisti za aktívnej spolupráce Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy (POHG) popravovali židov, Rómov, ale aj povstaleckých vojakov, partizánov či civilistov identifikovaných ako odporcov režimu.

"Kremnička je dôkazom, že nenávistné ideológie a totalitný režim sú nebezpečné pre všetkých. Tu nacisti a ich slovenskí prisluhovači do masových hrobov vraždili rovnako židov, Rómov, Britov, Američanov i Slovákov. Dnes, keď mnohí bagatelizujú ľudácky režim, považujeme za mimoriadne dôležité pripomínať si jeho obete. Nikdy nesmieme zabudnúť na zverstvá, ktorých sa tento režim dopustil proti svojim obyvateľom," uviedla pri tejto príležitosti riaditeľka združenia Post Bellum SK Sandra Polovková.

Kremnička je podľa viacerých historikov miestom najväčších masových popráv spáchaných na Slovensku počas druhej svetovej vojny. Aj napriek tomu, že sa niektorým páchateľom podarilo pred spravodlivým trestom ujsť do zahraničia, zástupca veliteľa POHG Ľudovít Laco bol v roku 1958 za masaker v Kremničke odsúdený na trest smrti a spolu s ďalšími štyrmi členmi vraždeného komanda Hlinkovej gardy popravený.

Štvrtý ročník memoriálu Stopami ukrývaných detí na pamiatku obetí a preživších holokaustu pripravilo Post Bellum SK. Takmer 50 prihlásených účastníkov z celého Slovenska už štyri dni putuje po stopách Eliho a Esti - židovských detí, ktoré sa pre svoj pôvod museli počas druhej svetovej vojny ukrývať pred fašistickými perzekúciami. Súčasťou týždeň trvajúceho vyše 110-kilometrového pochodu bude v stredu aj diskusia s názvom Sloboda nie je happy end v banskobystrickom kultúrnom centre Záhrada a v sobotu (22. 7.) záverečné kultúrne podujatie v Čiernom Balogu.