Attack on Prime Minister
News in English
Pochod proti väzneniu Pussy Riot, Juliana Assangea a Bradleay Manninga sa začne v stredu 22. augusta o 17.00 h pred budovou veľvyslanectva USA na Hviezdoslavovom námestí.
Autor TASR
Bratislava 21. augusta (TASR) - Za prepustenie Pussy Riot, Juliana Assangea a Bradleya Manninga sa bude v stredu 22. augusta v Bratislave pochodovať. Verejné zhromaždenie a pochod na podporu ľudských práv pod názvom Prepustite politických väzňov sa začne o 17.00 h pred budovou veľvyslanectva USA na Hviezdoslavovom námestí.
Od sochy Hviezdoslava by sa mal pochod presunúť pred ambasádu Veľkej Británie na Panskej ulici a účastníci sa potom vydajú Michalskou ulicou k Palisádam pred zastúpenie Ruskej federácie na Godrovej ulici. TASR informoval Peter Weisenbacher, riaditeľ Inštitútu ľudských práv, ktorý akciu organizuje.
"Aktivistky z Pussy Riot boli odsúdené na dva roky väzenia. Julian Assange strávil 650 dní v domácom väzení a pritom nebol stále z ničoho obvinený. Bradley Manning, ktorý odhalil zločiny obludných rozmerov, je 817 dní vo väzbe v zlých podmienkach a hrozí mu dlhoročný trest," vysvetlil dôvody pochodu Weisenbacher. "Všetci pomenovali alebo ukázali zločiny vlád veľmocí a teraz za to pykajú. Pykať by však mali vinní, nie tí, čo ich odhalia," upozornil.
Inštitút ľudských práv sa kauzami zaoberá a minulý týždeň odovzdal podpisy vyzbierané na podporu aktivistiek z Pussy Riot ruskej ambasáde. "Tieto aktivistky sú však len špičkou ľadovca. V mnohých krajinách sveta sú uväznené tisícky ľudí za prejavovanie svojich názorov," pripomenul Weisenbacher s tým, že dvojitý meter na uplatňovanie ľudských práv majú aj niektoré západné krajiny, ktoré vždy patrili k ich garantom. "Aj preto sme tieto kauzy spojili."
Súdne pojednávania a minulotýždňový rozsudok nad členkami Pussy Riot vyvolali pobúrenie na celom svete, bratislavskí aktivisti v piatok (17.8.) na znak solidarity vyzdobili viacero sôch v centre mesta farebnými kuklami v štýle punkeriek. "Ak hovoríme, že politicky motivované stíhanie v Rusku nie je prípustné, nemôžeme súhlasiť s rovnako podfarbeným prenasledovaním Juliana Assangea vo Veľkej Británii a Švédsku či väznením Bradleya Manninga v USA. Kým ostane na svete čo i len jeden politický väzeň, nebude nikto z nás slobodný," uviedla programová riaditeľka Inštitútu ľudských práv Alena Krempaská.
Od sochy Hviezdoslava by sa mal pochod presunúť pred ambasádu Veľkej Británie na Panskej ulici a účastníci sa potom vydajú Michalskou ulicou k Palisádam pred zastúpenie Ruskej federácie na Godrovej ulici. TASR informoval Peter Weisenbacher, riaditeľ Inštitútu ľudských práv, ktorý akciu organizuje.
"Aktivistky z Pussy Riot boli odsúdené na dva roky väzenia. Julian Assange strávil 650 dní v domácom väzení a pritom nebol stále z ničoho obvinený. Bradley Manning, ktorý odhalil zločiny obludných rozmerov, je 817 dní vo väzbe v zlých podmienkach a hrozí mu dlhoročný trest," vysvetlil dôvody pochodu Weisenbacher. "Všetci pomenovali alebo ukázali zločiny vlád veľmocí a teraz za to pykajú. Pykať by však mali vinní, nie tí, čo ich odhalia," upozornil.
Inštitút ľudských práv sa kauzami zaoberá a minulý týždeň odovzdal podpisy vyzbierané na podporu aktivistiek z Pussy Riot ruskej ambasáde. "Tieto aktivistky sú však len špičkou ľadovca. V mnohých krajinách sveta sú uväznené tisícky ľudí za prejavovanie svojich názorov," pripomenul Weisenbacher s tým, že dvojitý meter na uplatňovanie ľudských práv majú aj niektoré západné krajiny, ktoré vždy patrili k ich garantom. "Aj preto sme tieto kauzy spojili."
Súdne pojednávania a minulotýždňový rozsudok nad členkami Pussy Riot vyvolali pobúrenie na celom svete, bratislavskí aktivisti v piatok (17.8.) na znak solidarity vyzdobili viacero sôch v centre mesta farebnými kuklami v štýle punkeriek. "Ak hovoríme, že politicky motivované stíhanie v Rusku nie je prípustné, nemôžeme súhlasiť s rovnako podfarbeným prenasledovaním Juliana Assangea vo Veľkej Británii a Švédsku či väznením Bradleya Manninga v USA. Kým ostane na svete čo i len jeden politický väzeň, nebude nikto z nás slobodný," uviedla programová riaditeľka Inštitútu ľudských práv Alena Krempaská.
