< sekcia Regióny

Vianočné jedlá na severe Spiša sú rôznorodé ako tamojší ľudia

Na snímke Katedrála sv. Martina v Spišskej Kapitule, v pozadí Spišský hrad Foto: TASR/Milan Kapusta

Rozmanitosť tohto kraja a jeho obyvateľov sa premieta aj do vianočných zvykov a sviatočného menu.

Červený Kláštor 24. decembra (TASR) - Spišský región je známy nielen svojou bohatou históriou, gotickou architektúrou a vzácnymi pamiatkami, ale aj rôznorodosťou viacerých etník. Na území severného Spiša a Pienin žijú okrem Karpatských Nemcov aj Gorali z oblasti Pienin či Rusíni. Rozmanitosť tohto kraja a jeho obyvateľov sa premieta aj do vianočných zvykov a sviatočného menu. Vianoce tu podľa etnologičky Moniky Pavelčíkovej vždy znamenali veľkú udalosť a zvyky sa dodržiavajú po celé generácie.

S prípravami sviatočnej večere sa začína na svitaní. Už od skorého rána rozvoniavajú pripravované dobroty zo štedrovečerného stola, pečú sa posledné koláčiky a nemalú pozornosť si vyžaduje aj zdobenie štedrovečerného stola, ku ktorému neskôr zasadnú s celou rodinou. „Jednou z prastarých tradícií je bohaté, viac-menej intímne hodovanie v podvečer sviatku narodenia Ježiša Krista na tzv. viliju. Na vianočný stôl prichádza viac jedál, z ktorých každý člen rodiny jedol do sýtosti, aby nehladoval po celý rok. Podľa všeobecnej povery stôl mal byť bohato prestretý, prednosť mali jedlá, ktoré symbolizovali plodnosť a hojnosť, ako kaša, mak, šošovica, hrach a ďalšie,“ opisuje Pavelčíková.

Veľkú pozornosť venovali predkovia aj úprave stola, ktorý prikryli bielym obrusom a pod neho vložili buď menší chlebík, alebo obilie, aby ho aj v budúcom roku bolo dostatok. Počas štedrovečernej večere nemohol nikto odísť od stola, okrem gazdinej, ktorá nosila jedlá, pretože by to znamenalo, že by rodina v budúcom roku nebola pohromade. „Jedlá štedrovečernej večere neboli v každej rodine rovnaké, stávalo sa, že keď sa žena vydala, priniesla si niektoré zvyky z domu do novej rodiny, a tak sa mnohokrát vyvíjali,“ dodala Pavelčíková.

Napríklad vo Veľkom Lipníku začali večeru kúskom chleba s cesnakom, aby bola rodina po celý rok zdravá a aby ju obchádzali choroby. Nasledovali varené omastené bobaľky na sladko symbolizujúce veľké jačmenné klasy. Za nimi jedli horochovú polivku s gribami, slifčanku alebo slivčanku z uvarených sušených sliviek so zemiakmi, pôstnu kapustnicu so zemiakmi a pečené bobaľky s osladeným makom. „V Starej Ľubovni mala zabezpečiť dostatok peňazí šošovicová polievka, ale jedávala sa aj fazuľová a hubová,“ priblížila Pavelčíková.

V ďalších obciach regiónu severného Spiša a Pienin jedávali aj rezance s makom, pirohy s lekvárom, halušky, fazuľu nakyslo, tzv. zočurku s juhom, čiže varené zemiaky so sušenými hubami a šťavou z kyslej kapusty. Piekli sa rôzne koláče z kysnutého cesta, okrúhly koláč kuch a gruľovník so zemiakovou plnkou. „Z každého jedla odobrali aj dobytku a hydine. Naprázdno však ostala mačka, lebo je falošná, pes, lebo sa vraj rodí slepý, a kôň, keďže má vraj kopytá ako čert,“ uzavrela Pavelčíková.

Páči sa mi TERAZ.SK na Facebooku

Staňte sa fanúšikom a sledujte dôležité správy z TASR priamo na vašom Facebooku.