Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 19. apríl 2024Meniny má Jela
< sekcia Regióny

Vznik obce Nezbudská Lúčka bol spätý s výrobou vápna

Na snímke Nezbudská Lúčka 4. septembra 2015. Foto: TASR/Erika Ďurčová

Obec na úpätí Malej Fatry navštevuje aj veľa turistov.

Nezbudská Lúčka 5. septembra (TASR) – Prvá písomná zmienka o obci Nezbudská Lúčka, ktorá leží na okraji Malej Fatry v okrese Žilina, pochádza z roku 1439, kedy sa spomína ako Vapena Lucska. Názov Nezbudská Lúčka sa prvýkrát vyskytuje v roku 1702 a podľa starostky Adriany Vraňanovej vznikol podľa jedného z richtárov, ktorý sa volal Nezbud.

Vznik obce, ležiacej na brehu rieky Váh, bol spätý s výrobou vápna na stavebné účely Starého hradu i hradu Strečno, panských, cirkevných, meštianskych murovaných objektov v blízkom i vzdialenejšom okolí. "Podkladom na návrh erbu bola obecná pečať, ktorá pochádza z roku 1814. Je na nej vyobrazený kráčajúci medveď. Vzhľadom na jej vek nevedeli, či je to medveď, alebo ovca. Ale zo Štátneho archívu v Bytči máme potvrdené, že je to medveď," povedala starostka obce.



V roku 1598 mala obec 14 domov, v roku 1720 majer, v roku 1828 mala 26 domov a 221 obyvateľov. "Drevené domy boli orientované priečelím k ceste kopírujúcej breh Váhu. Bývali v nich roľnícke rodiny, pltníci, želiari a sociálne príbuzné skupiny obyvateľstva. Obyvatelia pracovali v lesoch a pltníčili. V roku 1960 obec pričlenili k Varínu, v roku 1990 bola odčlenená na základe obecného referenda. V súčasnosti v obci žije 401 obyvateľov," dodala Vraňanová.

Rozvoj obce ovplyvnila dlhoročná stavebná uzávera

Rozvoj obce Nezbudská Lúčka v okrese Žilina s vyše 400 obyvateľmi výrazne ovplyvnila 60-ročná stavebná uzávera pre pripravovanú stavbu priehrady.

"Nezbudská Lúčka mala byť zaplavená, čiže ľudia sa sťahovali do okolitých obcí. Preto máme momentálne 60 percent populácie nad 60 rokov. Ale obec je v krásnom kraji, ľudia sa tu sťahujú a chcú tu bývať. Máme však problém s pozemkami, lebo veľa z nich patrí množstvu ľudí. Našej obci by pomohlo, pokiaľ by tu boli bytovky," hovorí starostka obce Adriana Vraňanová.



Ľudia podľa nej majú o bytovky záujem, ale obec by musela pozemky kúpiť. "Výstavba bola naplánovaná na pozemkoch, ktoré mala obec dostať do prenájmu od urbariátu, ale tam je momentálne stavebná činnosť pozastavená. Určite uvažujeme o bytovkách, ale v tomto roku stavať nezačneme. Individuálnu bytovú výstavbu sťažuje množstvo majiteľov jednotlivých pozemkov, keďže v obci sa nerobili dedičské konania. Určite by nám pomohlo vlastniť pozemky, na ktorých by sme postavili bytovky. Momentálne je v obci iba jedna bytovka s 12 bytmi, ktorá je prerobená zo základnej školy," doplnila starostka.

Zánik základnej školy spôsobila stavebná uzávera, pre ktorú sa rodilo aj menej detí. "Po zrušení základnej školy chodili deti do Strečna alebo do Varína. V obci máme iba materskú školu s 15 deťmi a kapacitne nestíha. Keby sme mali väčšiu kapacitu, chodili by k nám deti aj zo Strečna a z Varína," uviedla Vraňanová.

Najstaršou stavbou v obci je pravdepodobne zvonica

Najstaršou stavbou Nezbudskej Lúčky v okrese Žilina je pravdepodobne zvonica. Podľa starostky obce Adriany Vraňanovej neexistujú presné záznamy, kedy bola postavená. "Ale podľa výroby zvonov v roku 1930 vieme odhadnúť, kedy asi bola postavená. Momentálne ju využívame, len keď zomrie niekto z obyvateľov obce. Zvoníme mu trikrát za deň," povedala starostka.

Na snímke zvonica v Nezbudskej Lúčke 4. septembra 2015.
Foto: TASR/Erika Ďurčová

Nezbudská Lúčka je známa aj vďaka zatopenému lomu, v ktorom sa ťažil asfalt. "Ľudia ho využívajú na kúpanie, ale upozorňujem, že na vlastnú zodpovednosť. V minulosti tam ľudia aj stanovali, dnes je to trochu zanedbané a aj menej využité. Pri lome sa nachádza kaplnka svätej Barbory, patrónky baníkov. Postavili ju baníci v roku 1926 a momentálne sa o ňu starajú ľudia. Ale chcelo by to komplexnú rekonštrukciu," poznamenala Vraňanová.

Obec na úpätí Malej Fatry navštevuje aj veľa turistov. "Cez víkendy chodia popri Starom hrade na Chatu pod Suchým, ďalej na Chleb a až do Vrátnej. Je to veľmi vyhľadávané miesto aj hubármi. A hlavne, na Chate pod Suchým je veľmi pekný výhľad," dodala starostka Nezbudskej Lúčky.

Rozvoj obce ovplyvnila dlhoročná stavebná uzávera

Rozvoj obce Nezbudská Lúčka v okrese Žilina s vyše 400 obyvateľmi výrazne ovplyvnila 60-ročná stavebná uzávera pre pripravovanú stavbu priehrady.

"Nezbudská Lúčka mala byť zaplavená, čiže ľudia sa sťahovali do okolitých obcí. Preto máme momentálne 60 percent populácie nad 60 rokov. Ale obec je v krásnom kraji, ľudia sa tu sťahujú a chcú tu bývať. Máme však problém s pozemkami, lebo veľa z nich patrí množstvu ľudí. Našej obci by pomohlo, pokiaľ by tu boli bytovky," hovorí starostka obce Adriana Vraňanová.

Ľudia podľa nej majú o bytovky záujem, ale obec by musela pozemky kúpiť. "Výstavba bola naplánovaná na pozemkoch, ktoré mala obec dostať do prenájmu od urbariátu, ale tam je momentálne stavebná činnosť pozastavená. Určite uvažujeme o bytovkách, ale v tomto roku stavať nezačneme. Individuálnu bytovú výstavbu sťažuje množstvo majiteľov jednotlivých pozemkov, keďže v obci sa nerobili dedičské konania. Určite by nám pomohlo vlastniť pozemky, na ktorých by sme postavili bytovky. Momentálne je v obci iba jedna bytovka s 12 bytmi, ktorá je prerobená zo základnej školy," doplnila starostka.

Zánik základnej školy spôsobila stavebná uzávera, pre ktorú sa rodilo aj menej detí. "Po zrušení základnej školy chodili deti do Strečna alebo do Varína. V obci máme iba materskú školu s 15 deťmi a kapacitne nestíha. Keby sme mali väčšiu kapacitu, chodili by k nám deti aj zo Strečna a z Varína," uviedla Vraňanová.

Nad obcou vzniklo jedinečné miesto oddychu

Zaujímavý výhľad na okolie Strečnianskej úžiny, hrad Strečno a pohorie Malá Fatra ponúka areál Koliby Panoráma v Nezbudskej Lúčke.

Na snímke interiér Koliby Panoráma. Nezbudská Lúčka, 4. septembra 2015.
Foto: TASR/Erika Ďurčová

Jeho majiteľ Rastislav Mikula priznáva, že keď pred štyrmi rokmi navštívil s manželkou miesto nad obcou, naštartovalo ho to vybudovať momentálne dvojhektárové miesto oddychu so živými zvieratami a rôznymi atrakciami pre deti. "Pred štyrmi rokmi to bolo jedno veľké smetisko a rok a pol trvalo dať to dokopy. Urobiť prístupovú cestu, ktorá si, samozrejme, ešte žiada úpravy, priviesť sem elektrinu či vodný zdroj. Potom sme začali s výstavbou altánku, kde sme prebývali, keď sme tu tieto veci vytvárali. A postupne z toho vznikla dnešná koliba," uviedol majiteľ areálu nad obcou.

Už prvá sezóna podľa neho ukázala, že ľudia majú celoročne záujem o miesto s jedinečnou panorámou. "Začali sa pýtať, či bude otvorené v jesenných a zimných mesiacoch. Môžem úprimne povedať, že skôr to bol tlak od ľudí ako od nás, že sme išli do celoročného využitia areálu," povedal Mikula.



Pri vstupe vítajú návštevníkov autá, populárne ešte v minulom storočí. "Vidím hlavne na staršej generácii, že sa pristavia, zaspomínajú si. Osobne som videl troch alebo štyroch starších pánov, ktorým naozaj vyhŕkli slzy a rozprávali deťom a vnúčatám, že toto bolo ich prvé auto. To je aj pre nás zadosťučinenie, že to má zmysel a ľudia sa z toho tešia," podotkol Mikula.

V areáli je podľa neho koliba, altánok a areál s detskými atrakciami – kolotočom, rozprávkovými domčekmi – Janko a Marienka, Červená Čiapočka, Snehulienka a sedem trpaslíkov a ďalšie postupne vznikajú. "Máme tu dokonca pôvodnú maštaľ z nakrúcania filmu Dračie srdce. Zrekonštruovali sme ju a nachádzajú sa v nej prasiatka. Časť z nich sa pohybuje voľne medzi ľuďmi. Okrem nich tu máme malých poníkov, lamu, mini kozičky, mini ovečky, kačičky, húsku. Deti, ktoré dnes už nemajú toľko možností toto vidieť naživo, si ich môžu obzrieť a pohladkať," doplnil majiteľ areálu.

Jednou z prvých akcií bola rekonštrukcia bojov Slovenského národného povstania (SNP). "V tom čase areál ešte len vznikal, ale akcia dopadla veľmi dobre a prišlo vyše 5000 ľudí. Mali sme 150 účinkujúcich, tri bojové lietadlá, bojovú techniku z druhej svetovej vojny. Myslím si, že to dopadlo naozaj veľmi dobre a počúvame od ľudí, kedy sa to zopakuje. Možno ešte takúto akciu pripravíme. V budúcom roku plánujeme otvoriť detský rozprávkový les, ktorý vzniká na prístupovej ceste. Mali by sa tam objaviť domčeky, ktoré sa tu nachádzajú, ďalšie vyrábame. Môžem sľúbiť, že to bude niečo úplne iné a niečo, čo tu našim ratolestiam chýba. Treba ich vytrhnúť od počítačov a ukázať im, že stále existuje príroda a zvieratká," zdôraznil Mikula.

Železničnú zastávku v obci po štvrťstoročí premenujú

Obyvatelia Nezbudskej Lúčky v okrese Žilina, ktorá leží na hlavnej železničnej trati z Bratislavy do Košíc, sa po štvrťstoročí dočkajú premenovania zastávky. Názov Strečno doplní po jesennej zmene grafikonu aj Nezbudská Lúčka.

"Bolo to pre nás veľmi ťažké, pretože ľudia, ktorí vystúpili na tejto zastávke, si mysleli, že sú v obci Strečno. Nevedeli, že sa nachádzajú v našej obci a hľadali hrad. Bolo to pre nás znevýhodnenie a takto sme si dokázali potvrdiť svoju identitu," povedala o zmene názvu železničnej zastávky starostka obce Adriana Vraňanová.

Na snímke železničná stanica Strečno, ktorá je postavená v Nezbudskej Lúčke a bude po 25 rokoch premenovaná 4. septembra 2015.
Foto: TASR/Erika Ďurčová

Na železničnú dopravu na hlavnom koridore medzi východom a západom si obyvatelia podľa nej už zvykli. "Po upravení železničného zvršku sú vlaky tichšie, ale zasa začali veľmi trúbiť. Hlavne obyvateľom, ktorí bývajú veľmi blízko pri trati, by pomohla protihluková stena. Tá by sa mohla stať realitou o dva – tri roky, pri realizácii ďalšej etapy rekonštrukcie trate," uzatvorila starostka Nezbudskej Lúčky.