Budova Neologickej synagógy v Žiline patrí medzi najvýznamnejšie architektonické pamiatky 20. storočia na Slovensku.
Autor TASR
Žilina 25. júla (TASR) – Preskúmanie šácht pôvodnej vzduchotechniky v budove žilinskej Novej synagógy členmi Žilinského jaskyniarskeho klubu pomôže pri rekonštrukcii a historickej obnove technickej časti tejto národnej kultúrnej pamiatky. Na dnešnom stretnutí s novinármi to skonštatoval Róbert Blaško z občianskeho združenia (OZ) Truc sphérique.
Vykurovanie a vzduchotechnika boli podľa neho v synagóge v dutých stenách, ktoré však boli pri prestavbách zamurované a bola v nich sutina. „Hlavne sme nevedeli ich reálny stav. Najskôr sme to skúsili špičkovou technológiou. Mali sme tu roboty, ktoré sa tam kvôli sutine nevedeli dostať a takisto sa nevedeli dostať do vertikálnych stien. Tak sme zavolali jaskyniarov, ktorí túto nebezpečnú prácu vedia urobiť, zamerali presný stav a vedeli nám aj vyčistiť tieto šachty,“ povedal Blaško.
Predseda Žilinského jaskyniarskeho klubu Tibor Pajtina priznal, že jaskyniari nikdy predtým podobnú prácu nerobili. „Ale pretože považujeme nové veci, ktoré sme nerobili za adrenalínové, tak sme sa rozhodli, že im pomôžeme, zameriame a vyčistíme tieto priestory. V jaskyniach je v tomto počasí chladnejšie. Tu je teplo a veľmi prašne, je to trošku náročnejšie,“ zhodnotil šéf žilinských jaskyniarov.
Príbeh rekonštrukcie Novej synagógy vstupuje podľa Blaška do druhej fázy a po dvojročnom historickom a reštaurátorskom výskume, odstraňovaní nepôvodných prestavieb a nájdení pôvodnej projektovej dokumentácie architekta Petra Behrensa, sa naplno rozbiehajú rekonštrukčné práce. „V júli sa v kupole stretli na dva týždne reštaurátori z Poľska a Slovenska a počas spoločného workshopu očistili polovicu kupoly od neskoršej premaľby. Z Poľska prišlo pomôcť aj 5 študentov z Lodže,“ uviedol Blaško.
Pomoc prichádza po malých kúskoch
Doplnil, že aj keď sa doteraz nenašiel žiaden veľký sponzor pri rekonštrukcii najvýznamnejšej architektonickej pamiatky 20. storočia na Slovensku, pomoc prichádza po malých kúskoch z viacerých strán. „Do zbierky už prispelo viac ako tisíc individuálnych darcov, zapojili sa viaceré firmy, nadácie, Ministerstvo kultúry SR, Mesto Žilina, cezhraničné programy Európskej únie a veľa peňazí ušetria dobrovoľníci. Takým príkladom je aj práca jaskyniarov,“ uzatvoril Blaško.
Budova Neologickej synagógy v Žiline patrí medzi najvýznamnejšie architektonické pamiatky 20. storočia na Slovensku. Projektoval ju svetoznámy nemecký architekt Peter Behrens a bola dostavaná v roku 1931. Po vojne prešla rôznymi prestavbami a necitlivými zásahmi, slúžila ako divadelná a koncertná sála, aula Vysokej školy dopravnej či do roku 2010 ako kino. Až v roku 2011 prišla prvá reálna snaha o jej revitalizáciu do pôvodnej architektúry Petra Behrensa a nové využitie, adekvátne 21. storočiu. Židovská náboženská obec ako vlastník ju združeniu Truc sphérique prenajala symbolicky na 30 rokov s cieľom využiť ju ako kunsthalle, priestor pre súčasné umenie.
Vykurovanie a vzduchotechnika boli podľa neho v synagóge v dutých stenách, ktoré však boli pri prestavbách zamurované a bola v nich sutina. „Hlavne sme nevedeli ich reálny stav. Najskôr sme to skúsili špičkovou technológiou. Mali sme tu roboty, ktoré sa tam kvôli sutine nevedeli dostať a takisto sa nevedeli dostať do vertikálnych stien. Tak sme zavolali jaskyniarov, ktorí túto nebezpečnú prácu vedia urobiť, zamerali presný stav a vedeli nám aj vyčistiť tieto šachty,“ povedal Blaško.
Predseda Žilinského jaskyniarskeho klubu Tibor Pajtina priznal, že jaskyniari nikdy predtým podobnú prácu nerobili. „Ale pretože považujeme nové veci, ktoré sme nerobili za adrenalínové, tak sme sa rozhodli, že im pomôžeme, zameriame a vyčistíme tieto priestory. V jaskyniach je v tomto počasí chladnejšie. Tu je teplo a veľmi prašne, je to trošku náročnejšie,“ zhodnotil šéf žilinských jaskyniarov.
Príbeh rekonštrukcie Novej synagógy vstupuje podľa Blaška do druhej fázy a po dvojročnom historickom a reštaurátorskom výskume, odstraňovaní nepôvodných prestavieb a nájdení pôvodnej projektovej dokumentácie architekta Petra Behrensa, sa naplno rozbiehajú rekonštrukčné práce. „V júli sa v kupole stretli na dva týždne reštaurátori z Poľska a Slovenska a počas spoločného workshopu očistili polovicu kupoly od neskoršej premaľby. Z Poľska prišlo pomôcť aj 5 študentov z Lodže,“ uviedol Blaško.
Pomoc prichádza po malých kúskoch
Doplnil, že aj keď sa doteraz nenašiel žiaden veľký sponzor pri rekonštrukcii najvýznamnejšej architektonickej pamiatky 20. storočia na Slovensku, pomoc prichádza po malých kúskoch z viacerých strán. „Do zbierky už prispelo viac ako tisíc individuálnych darcov, zapojili sa viaceré firmy, nadácie, Ministerstvo kultúry SR, Mesto Žilina, cezhraničné programy Európskej únie a veľa peňazí ušetria dobrovoľníci. Takým príkladom je aj práca jaskyniarov,“ uzatvoril Blaško.
Budova Neologickej synagógy v Žiline patrí medzi najvýznamnejšie architektonické pamiatky 20. storočia na Slovensku. Projektoval ju svetoznámy nemecký architekt Peter Behrens a bola dostavaná v roku 1931. Po vojne prešla rôznymi prestavbami a necitlivými zásahmi, slúžila ako divadelná a koncertná sála, aula Vysokej školy dopravnej či do roku 2010 ako kino. Až v roku 2011 prišla prvá reálna snaha o jej revitalizáciu do pôvodnej architektúry Petra Behrensa a nové využitie, adekvátne 21. storočiu. Židovská náboženská obec ako vlastník ju združeniu Truc sphérique prenajala symbolicky na 30 rokov s cieľom využiť ju ako kunsthalle, priestor pre súčasné umenie.