< sekcia

Prvá Slovenská národná rada na čele s Ľ. Štúrom zasadala v Myjave

Pomník Ľudovíta Štúra, ilustračné foto Foto: TASR - Radovan Stoklasa

Prístrešie našla v dome národne uvedomelej vdovy Anny Kolényovej.

Bratislava 9. marca (TASR) - S neopísateľným nadšením vítali Slováci prvé slovenské vojsko na hraniciach slovensko-moravského pomedzia. Priniesli zásoby potravín, šatstvo i odev. Stovky mladých ľudí sa pridávali k dobrovoľníkom.

Dňa 19. septembra 1848 zasadala na Myjave prvá Slovenská národná rada (SNR). Prístrešie našla v dome národne uvedomelej vdovy Kolényovej. Zasadania SNR boli často prerušované, lebo do Myjavy prichádzali ďalšie a ďalšie zástupy dobrovoľníkov. Dostala sa tiež do sporu s cisárskym vojskom. Jeho velitelia začali mať strach z mohutného sústredenia a vyzbrojovania slovenského ľudu a vyzvali SNR, aby opustila Myjavu. Odpoveďou bolo zajatie a odzbrojenie cisárskych vojakov. Samuel Štefanovič so skupinkou ozbrojených dobrovoľníkov zorganizoval taký šikovný manéver, že bez jediného výstrelu zajal 230 cisárskych vojakov. Za tento čin ho SNR povýšila do hodnosti kapitána. Bol to prvý slovenský kapitán.

Dňa 21. septembra odišla podstatná časť výpravy z Myjavy do Brezovej pod Bradlom. V Myjave zostalo asi tisíc mužov, ktorí mali odrážať prvé nápory očakávaných útokov.

Dom Anny Kolényovej sa zachoval až do dnešných dní. Je v ňom Múzeum Slovenských národných rád, ktoré je administratívnou súčasťou Slovenského národného múzea. Aby múzeum čo najlepšie plnilo svoju funkciu, bola v jeho dvore a na priedomí vybudovaná prístavba, kde sú muzeálne expozície. Priamo v dome je zachovaná pamätná izba v pôvodnom stave, ako keď v ňom zasadala prvá Slovenská národná rada na čele s Ľudovítom Štúrom, Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom.

Na priečelí pôvodného domu Anny Kolényovej je umiestnená pamätná tabuľa s týmto nápisom v dobovom pravopise: "V dome výbornej pi. Koléničky založil sa prvý hlavný stan národných bojovníkov na Slovensku. Tu bývali prvé hlavy a vodcovia povstania slov. Tu sa prijímali vyslanstvá okolitých obcí, vydávaly sa rozkazy pod pečaťou a podpisom „Slov. národnej rady“, ztadiaľto sa rozosielaly „Príhlasy ku slovenskému národu“ a tu sľubovali pokánie hriešnici a zradcovia národa slov. Pamätný zostane dom tento ako i rodina v ňom bývajúca vernému synovi a dcére Slovenska." Je to prevzatý text v štúrovskej slovenčine z diela História povstania slovenského z roku 1848 od priameho účastníka Slovenského povstania 1848 Mikuláša Dohnányho.