< sekcia

Nezmazateľnú historickú stopu zanechal Štúr v Evanjelickom lýceu

Ľudovít Štúr Foto: TASR/fotoreprodukcia

Pri pohľade z okien lýcea smerom k Dunaju videli štúrovskí študenti cintorín s desiatkami starých hrobov s kamennými a kovovými náhrobnými kameňmi. Medzi nimi bol aj hrob Mateja Bela.

Bratislava 11. februára (TASR) - V prvej polovici 19. storočia, čiže v desaťročiach najväčšieho rozmachu štúrovského hnutia a aktivít slovenských študentov, druhá budova Evanjelického lýcea ešte nestála. Postavili ju s neuveriteľným pracovným nasadením v rokoch 1854 - 1855 podľa projektov staviteľa Gottfrieda Bendla. Budovu postavili na veľkej parcele starého cintorína, ktorý sa rozprestieral na priestore od prvej budovy "štúrovského" lýcea smerom k hradu a Dunaju. Pri pohľade z okien lýcea smerom k Dunaju videli štúrovskí študenti cintorín s desiatkami starých hrobov s kamennými a kovovými náhrobnými kameňmi. Medzi nimi bol aj hrob Mateja Bela.

V rokoch, keď nové lýceum stavali, Ľudovít Štúr žil v Modre pod policajným dozorom. Každú chvíľu ho vyšetrovali maďarskí žandári, takže musel obmedziť aj kontakty s Jozefom Miloslavom Hurbanom. To bolo príčinou, že sa nezúčastnil na slávnostnom začatí výučby v novej budove lýcea. Aj jeho spolužiaci a generační druhovia boli roztratení po Slovensku a zápasili o živobytie. Tak sa stalo, že nikto nezaznamenal miesto a polohu hrobu "veľkej ozdoby Uhorska" Mateja Bela. Na druhej strane je isté, že Ľudovít Štúr sa bol spoločne s Jánom Kalinčiakom súkromne pozrieť na novú tvár miesta najväčších udalostí svojho života. A videl, že nová generácia študentov sa hlásila k ich odkazu a v priebehu rokov ho čoraz horlivejšie napĺňala. Svedčí o tom aj pamätník v podobe rožnej pamätnej tabule, ktorú rámcujú mena Ľudovíta Štúra a Milana Rastislava Štefánika.

Dnes v tejto budove na Konventnej ulici č. 13, ktorá si zachovala pôvodnú fasádu neorenesančného profilu s výraznou rímsou, sídli Literárnovedný ústav SAV a Ústav svetovej literatúry SAV.