Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Jedna z najväčších osobností slovenskej histórie, Ľudovít Štúr, sa narodil 28. októbra 1815 a umrel 12. januára 1856.
Autor TASR
Bratislava 1. januára (TASR) - Slovenská národná strana (SNS) vyzýva všetky Slovenky a Slovákov doma i vo svete, aby si so začiatkom nového roka 2015 a pri želaniach všetkého dobrého v ňom nezabudli pripomenúť, že tento rok je aj rokom 200. výročia narodenia jednej z najvýznamnejších osobností moderných slovenských dejín Ľudovíta Štúra. Pre TASR to uviedol podpredseda SNS Anton Hrnko.
Jedna z najväčších osobností slovenskej histórie, Ľudovít Štúr, sa narodil 28. októbra 1815 a umrel 12. januára 1856. "Bol nielen tvorcom súčasnej podoby spisovného slovenského jazyka, ale aj zakladateľ novodobej koncepcie slovenského národa, založenej na myšlienke jeho osobitosti, samostatnosti a rovnoprávnosti s ostatnými európskymi národmi," pripomína Hrnko.
Na tejto báze bol podľa neho zostavený aj prvý slovenský celonárodný politický program z 10. mája 1848, Žiadosti slovenského národa, a neskôr i jeho rozvinutie v Memorande národa slovenského z roku 1861. "Pripomíname, že práve Memorandum národa slovenského bolo základným politickým programom, na báze ktorého spolupracovníci a nasledovníci Ľudovíta Štúra J. Francisci, Š. M. Daxner, V. Paulíny-Tóth a ďalší založili v roku 1871 Slovenskú národnú stranu a táto strana bola až do roku 1918 jedinou reprezentantkou slovenského národa v jeho boji za dosiahnutie politických cieľov, vyplývajúcich z myšlienok a politického programu Ľudovíta Štúra," konštatuje Hrnko.
Dodáva, že po roku 1918, v nových štátoprávnych pomeroch sa k myšlienkam Štúra prihlásili aj ďalšie slovenské politické strany, ktoré obhajovali svojbytnosť slovenského národa a jeho právo na vlastnú samosprávu. "Po zložitom politickom vývine, zapríčinenom ako medzinárodnou situáciou, tak aj vnútornou roztrieštenosťou sa nakoniec Štúrova koncepcia slovenského národa uplatnila v samostatnej Slovenskej republike, ktorá sa stala skutočnosťou 1. januára 1993. Členovia Slovenskej národnej strany sú hrdí na to, že z dnešných existujúcich politických strán je to len ich strana, ktorej predstavitelia boli aktívnymi činiteľmi pri všetkých zlomových udalostiach (1918, 1938, 1993), ktoré viedli k naplneniu štúrovských snov celých generácií Slovákov o vlastnej národnej suverenite a štátnosti," zdôraznil predseda SNS.
"Aj keď sa súčasná slovenská spoločnosť borí s mnohými problémami, nie je žiaden dôvod byť malomyseľný v otázke budúcnosti slovenského národa a jeho štátnosti. Všetkým tým, ktorí sa nezbavili poddanského komplexu vo vzťahu k bývalému čechoslovakistickému režimu a pochybujú o oprávnenosti existencie dnešnej Slovenskej republiky či už z nostalgie, alebo by radi videli jej názov aspoň v podobe obchodnej značky, možno odkázať na rezolútne Štúrovo heslo: Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí!" vyhlásil Hrnko.
Slovenská národná strana podľa neho pozitívne hodnotí, že vláda SR svojím uznesením z 15. októbra 2014 vyhlásila rok 2015 za rok Ľudovíta Štúra. "Treba len dúfať, že toto jubileum nebude jednou z ďalších premárnených príležitostí na upevnenie slovenského národného povedomia a národnej súdržnosti, ako sa to stalo pri predchádzajúcich významných výročiach slovenského národa v poslednom období," uvádza Hrnko. "Slovenský národ si nezaslúži také správanie svojej vlády v podmienkach suverénnej štátnosti, aby odignorovala pripomenutie si pre Slovákov takých významných udalostí, akými boli 150. výročie Memoranda národa slovenského alebo 150. výročie narodenia Andreja Hlinku a iné menšie, ale dôležité udalosti z národných dejín," dodáva.
"Napriek tomu sme s poľutovaním zaznamenali, že v spomínanom uznesení nie sú uložené žiadne úlohy ministerstvu školstva. To hádam netreba našej školskej mládeži pripomínať, kto to bol Ľudovít Štúr? Jej netreba vštepovať do mysle a sŕdc myšlienky, ktoré viedli k dnešnej samostatnej Slovenskej republike? Náš dorast nepotrebuje v dnešnej konzumnej spoločnosti prízvukovať Štúrovo odporúčanie, že je treba 'veľa tvoriť, málo troviť a učiť sa'. Veríme, že sa do vládneho uznesenia nedostali úlohy pre ministerstvo školstva len nedopatrením a aj školské vyučovanie bude miestom, kde sa bude v nasledujúcom roku, a nielen vtedy, preberať úloha a význam Ľudovíta Štúra v našich dejinách," uzatvára Hrnko.
Jedna z najväčších osobností slovenskej histórie, Ľudovít Štúr, sa narodil 28. októbra 1815 a umrel 12. januára 1856. "Bol nielen tvorcom súčasnej podoby spisovného slovenského jazyka, ale aj zakladateľ novodobej koncepcie slovenského národa, založenej na myšlienke jeho osobitosti, samostatnosti a rovnoprávnosti s ostatnými európskymi národmi," pripomína Hrnko.
Na tejto báze bol podľa neho zostavený aj prvý slovenský celonárodný politický program z 10. mája 1848, Žiadosti slovenského národa, a neskôr i jeho rozvinutie v Memorande národa slovenského z roku 1861. "Pripomíname, že práve Memorandum národa slovenského bolo základným politickým programom, na báze ktorého spolupracovníci a nasledovníci Ľudovíta Štúra J. Francisci, Š. M. Daxner, V. Paulíny-Tóth a ďalší založili v roku 1871 Slovenskú národnú stranu a táto strana bola až do roku 1918 jedinou reprezentantkou slovenského národa v jeho boji za dosiahnutie politických cieľov, vyplývajúcich z myšlienok a politického programu Ľudovíta Štúra," konštatuje Hrnko.
Dodáva, že po roku 1918, v nových štátoprávnych pomeroch sa k myšlienkam Štúra prihlásili aj ďalšie slovenské politické strany, ktoré obhajovali svojbytnosť slovenského národa a jeho právo na vlastnú samosprávu. "Po zložitom politickom vývine, zapríčinenom ako medzinárodnou situáciou, tak aj vnútornou roztrieštenosťou sa nakoniec Štúrova koncepcia slovenského národa uplatnila v samostatnej Slovenskej republike, ktorá sa stala skutočnosťou 1. januára 1993. Členovia Slovenskej národnej strany sú hrdí na to, že z dnešných existujúcich politických strán je to len ich strana, ktorej predstavitelia boli aktívnymi činiteľmi pri všetkých zlomových udalostiach (1918, 1938, 1993), ktoré viedli k naplneniu štúrovských snov celých generácií Slovákov o vlastnej národnej suverenite a štátnosti," zdôraznil predseda SNS.
"Aj keď sa súčasná slovenská spoločnosť borí s mnohými problémami, nie je žiaden dôvod byť malomyseľný v otázke budúcnosti slovenského národa a jeho štátnosti. Všetkým tým, ktorí sa nezbavili poddanského komplexu vo vzťahu k bývalému čechoslovakistickému režimu a pochybujú o oprávnenosti existencie dnešnej Slovenskej republiky či už z nostalgie, alebo by radi videli jej názov aspoň v podobe obchodnej značky, možno odkázať na rezolútne Štúrovo heslo: Naspäť cesta nemožná, napred sa ísť musí!" vyhlásil Hrnko.
Slovenská národná strana podľa neho pozitívne hodnotí, že vláda SR svojím uznesením z 15. októbra 2014 vyhlásila rok 2015 za rok Ľudovíta Štúra. "Treba len dúfať, že toto jubileum nebude jednou z ďalších premárnených príležitostí na upevnenie slovenského národného povedomia a národnej súdržnosti, ako sa to stalo pri predchádzajúcich významných výročiach slovenského národa v poslednom období," uvádza Hrnko. "Slovenský národ si nezaslúži také správanie svojej vlády v podmienkach suverénnej štátnosti, aby odignorovala pripomenutie si pre Slovákov takých významných udalostí, akými boli 150. výročie Memoranda národa slovenského alebo 150. výročie narodenia Andreja Hlinku a iné menšie, ale dôležité udalosti z národných dejín," dodáva.
"Napriek tomu sme s poľutovaním zaznamenali, že v spomínanom uznesení nie sú uložené žiadne úlohy ministerstvu školstva. To hádam netreba našej školskej mládeži pripomínať, kto to bol Ľudovít Štúr? Jej netreba vštepovať do mysle a sŕdc myšlienky, ktoré viedli k dnešnej samostatnej Slovenskej republike? Náš dorast nepotrebuje v dnešnej konzumnej spoločnosti prízvukovať Štúrovo odporúčanie, že je treba 'veľa tvoriť, málo troviť a učiť sa'. Veríme, že sa do vládneho uznesenia nedostali úlohy pre ministerstvo školstva len nedopatrením a aj školské vyučovanie bude miestom, kde sa bude v nasledujúcom roku, a nielen vtedy, preberať úloha a význam Ľudovíta Štúra v našich dejinách," uzatvára Hrnko.
