Bratislava 25. novembra (TASR) - Literárny vedec a scenárista Jozef Bob ešte predtým, ako sa pustil do písanie scenára k viacdielnemu seriálu Štúrovci (1991), napísal scenáre k televíznym inscenáciám o milostných vzťahoch troch významných postáv našej národnej a literárnej histórie. O vzťahu básnika a hlásateľa slovanskej vzájomnosti Jána Kollára a Frideriky Schmidtovej napísal scenár k televíznej inscenácii Vzkriesenie Míny. Scenár o vzťahu básnika Andreja Sládkoviča a jeho zákonitej manželky Antónie Júlie Sekovičovej nazval Druhá láska. Tretí scenár tohto televízneho triptychu je venovaný vzťahu Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej a autor mu dal názov Orol a lastovička. Všetky tri 85 minútové inscenácie mali televíznu premiéru v roku 1977 a ich režisérom bol Pavol Haspra. A keďže mali úspech, autor sa rozhodol prepísať ich do mierne upravenej prozaickej podoby a vydať.

Televízny životopisný triptych knižne vyšiel pod spoločným názvom Ľúbostné siluety v roku 1980 vo vydavateľstve Tatran v Bratislave. Vladimír Mináč o ňom napísal: „Dom, v ktorom všetci bývame, bude skutočným domovom len vtedy, keď v ňom bude bývať s nami aj naša minulosť. (...) Sú to príbehy srdca, príbehy súkromných tvárí, pri ktorých, dúfam, zabudnete na čítanky a iné literárne ponaučenia.“

Z pohľadu našej témy nás najviac zaujíma „scenáristická novela“ Orol a lastovička o vzťahu Ľudovíta Štúra a Adely Ostrolúckej. Autor tento vzťah bez akéhokoľvek zaváhania chápe a vníma ako vzťah milostný, plný viditeľnej príťažlivosti a skrývanej túžby aj po telesnom zblížení. Naplneniu ich vzťahu však prekážajú spoločenské konvencie triedne mimoriadne diferencovanej spoločnosti i Štúrovo neodvolateľné rozhodnutie i nezlomná vôľa - plne sa oddať do služby ponižovaného národa. V príbehu figurujú aj iné postavy, no viac zo strany Adelinej rodiny, ako zo strany Štúrových príbuzných a blízkych spolubojovníkov. Tu treba vyzdvihnúť, že autor na vzťahoch členov Adelinej rodiny, predovšetkým otca Mikuláša, strýka Gustáva a brata Gejzu, ukázal, že nie všetci príslušníci slovenskej šľachty boli odnárodnení a podliehali maďarizačným tlakom. A čo sa týka Adely Ostrolúckej, dnes je už isté, a to aj navzdory pochybnostiam niektorých historikov, že Adela bola do Štúra vášnivo zamilovaná. Túžila po ňom duchovne i fyzicky, chcela byť čo najčastejšie v jeho prítomnosti. Veď prečo inak by chcela, aby ju Ľudovít chodil v prvých rokoch po revolúcii (1851-53), keď žil pod policajným dozorom a na opustenie mesta potreboval priepustku, učiť slovenčinu z Modry až do Viedne? Vari si tak zamilovala slovenčinu a navyše pritom chcela, aby ju vyučoval jej prvý osnovateľ? Pravda je taká, že milovala Ľudovíta Štúra až za hrob. A videli to aj jej citliví rodičia. Z lásky k dcére boli ochotní a pripravení povzniesť sa nad všetky sociálne rozdiely. Aj túto skutočnosť v decentných náznakoch pripomína autorov literárny text a kompozícia príbehu.

V televíznej inscenácii Ľudovíta Štúra stvárnil Juraj Kukura a Adelu Ostrolúcku Soňa Valentová.