Festival odštartuje v piatok 28. júla Poetický večer nováčikov v Záhorskej galérii Jána Mudrocha v Senici.
Mária Rapošová zmapovala všetky v súčasnosti dostupné pomníky a pamätníky na túto osobnosť našej národnej histórie.
Spisovateľ, básnik, redaktor Svetozár Hurban Vajanský bol výraznou postavou slovenskej kultúry, národného a politického života druhej polovice 19. storočia.
Osobnosti S. H. Vajanského sa venuje v hutnej monografii Eva Fordinálová. Autorke sa podarilo odkliať osobnosť významného spisovateľa, politika a publicistu.
Vajanského tvorba, prozaická i poetická, rovnako aj korešpondencia s osobnosťami, zaujala mnohých vydavateľov.
V polemike nad dielom barda slovenskej literatúru S. H. Vajanského sa stretli dve osobnosti, mladý esejista A. Matuška a literárny vedec Ivan Kusý.
Dvorným fotografom Hurbanovcov v Martine bol maliar, dramatik, režisér a fotograf Pavol Socháň, rodák z Liptovského Mikuláša.
Prvou umelou perokresbou jeho tváre je portrét od českého maliara, vyhľadávaného portrétistu Jana Vilímka.
Štefan Moyses získal silné národné povedomie už ako študent bohosloveckého seminára v Trnave a niesol si ho po celý život. Neskôr pozorne sledoval úsilie mladých štúrovcov na lýceu v Bratislave.
Cenu za literárnu kritiku a históriu si prevzala jediná laureátka Eva Fordinálová. Je to za príspevky Odklínanie Vajanského a Vajanského Kotlín.
Prvý monografický pokus o hodnotenie života a diela otca a syna Hurbanovcov sa objavuje po smrti S. H. Vajanského z pera Alberta Pražáka a má názov Hurbanovia vo väzeniach.
Vzácna nástenka je v depozite Matice slovenskej a možno raz bude sprístupnená v expozícii Slovenského národného literárneho múzea v prvej budove Matice slovenskej.
Smrť S. H. Vajanského hlboko zasiahla národne uvedomelú slovenskú inteligenciu. Svoje pocity vyjadrili básnik P. O. Hviezdoslav i prozaik Janko Jesenský.
Prvé náznaky, že odchádza popredná osobnosť slovenskej kultúry "baťko" Vajanský, prišli v roku 1915.
S.H. Vajanský vždy vnímal Slovákov ako rovnoprávneho partnera všetkých európskych národov a považoval to za prvý predpoklad jeho dôstojnosti.
Počas prvej svetovej vojny bol S. Vajanský na uhorských tzv. proskribčných listinách - zoznamoch podozrivých slovenských národných činiteľov.
Baťko S.H. Vajanský v jednom z úvodníkov Národných novín apeloval na zintenzívnenie vzdelávacieho procesu na Slovensku, aby bolo viac vzdelaných ľudí.
Pred prvou svetovou vojnou bol Vajanský veľmi činný v národnom živote, navštívil aj Rusko. Nevedel, že z Rakúsko-Uhorska a Ruska budú nepriatelia na bojovom poli.
Na diskusii odznelo, že u Vajanského je obdivuhodný a nasledovania hodný určite jeho zápal za dobrú vec. Či za národ alebo národno-obranný zápas.
Záujmy a činnosť S. H. Vajanského oplyvnilo jeho vzdelávanie na nemeckých školách, perfektné ovládanie niekoľkých jazykov, cesty po Európe i Rusku a intenzívny záujem o literatúru a umenie vôbec.
Vajanský svojím dielom zapájal slovenskú duchovnú kultúru do európskeho myšlienkového prúdu.
Audienciu u cára vybavil pre S.H. Vajanského talentovaný a jazykovo zdatný Slovák s výborným postavením v Rusku - Vladimír Krivoš.
Poézia Ivana Krasku bola podľa S.H. Vajanského hravá, plná obrazov a zvukov.
Svetozár Hurban Vajanský vstúpil do siedmej dekády svojho života stále plný síl a veľmi úspešne.
Rok 1907 priniesol poprednej osobnosti slovenského národného života S.H. Vajanskému oslavu životného jubilea aj potrebu vyjadriť postoj k masakre pokojne protestujúcich občanov v Černovej.
Keď sa začal proces s Andrejom Hlinkom, Svetozár Hurban Vajanský napísal do Národných novín protestný článok pod názvom Ružomberský kriminálny proces proti Andrejovi Hlinkovi a jeho spoločníkom.
V roku 1905 zomrela matka S.H. Vajanského a kapitán slovenských dobrovoľníkov z rokov povstania v Uhorsku Ján Francisci, ktorého Vajanský veľmi obdivoval.
Svetozár Hurban Vajanský bol výraznou postavou slovenskej kultúry, národného a politického života druhej polovice 19. storočia.
Začiatkom augusta 1904 predsedal valnému zhromaždeniu ženského spolku Živena a predniesol tam správu o činnosti spolku.
Na Treťom kongrese slovanských novinárov v Dubrovníku si Vajanský totiž postrehol sociálny a intelektuálny pohyb na Balkáne a vo viacerých publicistických poznámkach naznačil, že zmena sa začne tam.
Román v troch častiach, Kotlín, Vajanský dokončil 23. augusta 1901. Román vyvolal búrku priaznivých i negatívnych a vo viacerých prípadoch aj bezočivých ohlasov.
Prázdninové dvojčíslo polemizuje s výrokom Rakúšana, ktorý tvrdí, že národy združené v EÚ by nemali trvať na vlastnej kultúre, a to v mene zachovania pokoja, lebo národ a národné kultúry sú len konštrukty.
S.H. Vajanský si veľmi vážil práce prvých žien v slovenskej literárnej obci a osobností - B. Slančíkovej-Timravy, Ľ. Podjavorinskej a E. Maróthy-Šoltésovej.
Mladí spisovatelia mali výhrady voči konzervatívnej politickej orientácii martinského centra na čele so S. H. Vajanským.
Začiatkom roku 1897 sa Vajanský dožil päťdesiatky. K jubileu dostal stovky pozdravných telegramov, listov i pohľadníc zo Slovenska i zo zahraničia.
Svedčia o tom kultúrne, spoločenské, intelektuálne i politické kontakty Svetozára Hurbana Vajanského s osobnosťami Ruska i Česka.
Do sveta sa možno dostať len cez národné, čiže jedinečné, neopakovateľné. Tento fakt je príznačný aj pre Vajanského literárnu tvorbu.
Krátko pred Vianocami, 17. a 18. decembra bol odsúdený na jeden rok väzenia, 300 zlatých pokuty a na zaplatenie súdnych trov vo výške 257 zlatých a 50 grajciarov.
Zbierka Verše, podobne ako Vajanského debut Tatry a more, mala veľký ohlas.
Celá Vajanského rodina prišla do meste pri príležitosti dvoch významných kultúrnych udalostí.