Dubček sa skutočne prihlásil k demokracii, nie k pokračovaniu totalitného režimu, hoci kedysi bol jeho príslušníkom, uviedol minister životného prostredia Ján Budaj.
Spomínam na otca ako na človeka, ktorý mal nielen vzťah k rodine, ale aj k ľuďom a dá sa povedať, že k všetkým, uviedol syn A. Dubčeka.
V danej dobe stelesňoval predstavy o lepšom a dôstojnejšom živote, hovorí v rozhovore Slavomír Michálek.
Výročie narodenia Dubčeka si už pripomenuli aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) s podpredsedom snemovne Jurajom Blanárom (Smer-SD) a ďalšími poslancami.
Výročie narodenie politika si v jeho rodnej obci pripomenuli v komornom duchu, pri tejto príležitosti obec uviedla do života i knihu o vrcholnom predstaviteľovi Pražskej jari.
Dubček podľa neho veril, že krajine sa podarí vymaniť z područia Sovietskeho zväzu a snažil sa to sprostredkovať aj vo svojich vystúpeniach.
Počúval, rešpektoval a aj nesúhlasil s mnohými názormi, ako budovať samostatnú štátnosť SR, podotkol Hrušovský. Dubčekova smrť podľa neho dodnes vyvoláva otázniky.
Dnešný deň patrí v kalendári Milanom. Toto mužské meno má slovanský pôvod a v preklade znamená "milý".
Dubčekovo reformné úsilie, nazývané tiež ako socializmus s ľudskou tvárou, ukončila v auguste 1968 invázia armád piatich socialistických krajín na čele so Sovietskym zväzom.
Hlava štátu označila Dubčeka za jednu z najvýraznejších osobností slovenských dejín.
Dubček bol symbolom reforiem známych ako Pražská jar, ktoré vyvrcholili v roku 1968.
Pre Mikloška je osobitne poučný jeho príbeh po tom, ako bol v roku 1971 politicky odstavený a sledovaný a rehabilitoval ho až november 1989.
Publikácia, ktorá má 180 strán, prináša aj to, čo nebolo dosiaľ nikde takto komplexne - textovo i fotograficky - zdokumentované.
Rádio Slovensko v piatok odvysiela Nočnú pyramídu s historikom Ústavu pamäti národa Petrom Jašekom. V sobotu privítajú moderátori v živom vysielaní Laca Halamu, režiséra filmu Dubček.
Už 22. augusta 1969 prijalo predsedníctvo FZ zákonné opatrenie č. 99/1969 Zb. (tzv. obuškový zákon), ktoré umožnilo tvrdý postih účastníkov demonštrácií.
V roku 1989 napríklad Európsky parlament Dubčekovi udelil Sacharovovu cenu za slobodu myslenia.
Účastníkom sa prihovorí aj šéf talianskej diplomacie Luigi Di Maio a listom aj bývalý taliansky prezident Giorgio Napolitano.
Zásluhy Dubčeka pri emancipovaní našej ustanovizne v šesťdesiatych rokoch sú však nesporné, uviedol Gešper.
Pod vedením Dubčeka 1. apríla 1968 schválil ÚV KSČ akčný program, na základe ktorého sa mala demokratizovať personálna politika strany, a uvoľnili sa reštrikcie v oblasti slobody tlače.
Dubček reprezentoval reformné krídlo komunistov a dostával sa do čoraz ostrejšieho sporu s konzervatívnymi straníkmi a menovite s Antonínom Novotným.