Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Utorok 11. jún 2024
< sekcia Slovensko

VIDEO: Náhradníci za Lipšica a Pavlisa zložili poslanecký sľub

Na archívnej snímke plénum parlamentu. Foto: TASR/Pavel Neubauer

Zástupcovia strán by sa mali dohodnúť na tom, či sa vo štvrtok (13.10.) rokovanie pléna preruší, keďže v tento deň sa koná štátny pohreb exprezidenta Kováča a vláda vyhlásila štátny smútok.

Bratislava 11. októbra (TASR) - Daniela Lipšica (OĽaNO-NOVA) nahradil v Národnej rade (NR) SR Ján Marosz, Pavla Pavlisa zo Smeru-SD Vladimír Baláž. Náhradníci zložili poslanecký sľub v úvode 10. schôdze Národnej rady SR.

"Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem plniť v záujme jej občanov. Budem dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života," sľúbili.
Poslanci sľub skladajú tak, že po jeho verejnom prečítaní položia pravú ruku na Ústavu SR, povedia "sľubujem", podajú ruku predsedovi parlamentu a podpíšu sa. Odmietnutím sľubu alebo zložením sľubu s výhradou stráca poslanec mandát.

Lipšic sa vzdal mandátu po nehode, pri ktorej zrazil chodca a ten následne zomrel. Pavlis opustil parlament preto, že nastúpil na post predsedu Úradu pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo (ÚNMS) SR.
Personálne zmeny si vyžiadali aj úpravu zloženia výborov. Poslanci budú voliť nového predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby. Post patrí opozícii, ktorá navrhla Gábora Grendela z klubu OĽaNO-NOVA.


Novela rokovacieho poriadku ostáva na programe aktuálnej schôdze



Návrh novely rokovacieho poriadku od koaličných poslancov sa z programu aktuálnej schôdze sťahovať nebude. Plénum dnes nepodporilo iniciatívu predsedu poslaneckého klubu OĽaNO-NOVA Richarda Vašečku, ktorý žiadal, aby sa pre veľké napätie o novele v pléne nerokovalo.

"Na minulej schôdzi to prinieslo veľké napätie, táto vec stále nie je dohodnutá. Venujme sa vážnejším veciam, toto nie je tá, ktorú Slovensko potrebuje," argumentoval Vašečka.

Líder Sme rodina Boris Kollár zase neúspešne žiadal prijať uznesenie parlamentu, v ktorom by poslanci odsúdili fyzické násilie zo strany poslanca Petra Osuského (SaS). Ten dal v júli facku Rudolfovi Vaskému za to, že ho nazval fašistom. V minulosti chcel odsúdiť Osuského konanie aj líder ĽSNS Marian Kotleba, plénum mu však nevyhovelo. Kollár chcel vedieť, či to neprešlo len preto, že to predkladal Kotleba, alebo z dôvodu, že väčšine poslancov nevadí, ak člen parlamentu facká radového občana.

Opozičný poslanec Zsolt Simon (nezaradený) neúspešne žiadal, aby ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) predložila správu o realizácii programu cezhraničnej spolupráce, ako aj informáciu o počte výziev a stave kontrahácií pre Program rozvoja vidieka. Simon tiež neuspel s návrhom, aby vicepremiér Peter Pellegrini (Smer-SD) predložil správu o vyhodnotení čerpania eurofondov.

A. Danko otvoril 10. schôdzu, začala sa štátnou hymnou a minútou ticha



Predseda Národnej rady SR Andrej Danko (SNS) dnes otvoril rokovanie desiatej schôdze NR SR. Zasadnutie otvorila štátna hymna SR a minúta ticha za zosnulého exprezidenta Michala Kováča. Na stredu (12.10.) zvolal Danko poslanecké grémium. Zástupcovia strán by sa mali dohodnúť na tom, či sa vo štvrtok (13.10.) rokovanie pléna preruší, keďže v tento deň sa koná štátny pohreb exprezidenta Kováča a vláda vyhlásila štátny smútok.

V úvode rokovania predstaví svoje návrhy minister práce Ján Richter (Smer-SD). Podobne ako roky predtým dáva na stôl návrh na vianočný príspevok pre dôchodcov. Richterova novela zákona o sociálnom poistení zase počíta so zvyšovaním dôchodkov v budúcom roku o minimálne dve percentá z priemernej mesačnej sumy daného druhu dôchodku.

Poslancov čaká aj definitívne hlasovanie o novele zákona o liekoch od ministra zdravotníctva Tomáša Druckera (nominant Smeru-SD). Právna norma hovorí, že lieky hradené z verejného zdravotného poistenia by mali vyvážať len ich výrobcovia a držitelia registrácií, nie distribučné firmy. Novela má riešiť chýbajúce lieky pre slovenských pacientov. Len vlani sa zo Slovenska vyviezli lieky asi za 280 miliónov eur. "Nedostupnosť niektorých liekov v Slovenskej republike je závažným problémom. Pacienti sa veľmi často nevedia dostať k svojim liekom, ktoré im boli predpísané ošetrujúcim lekárom. Často pritom ide o lieky, ktoré sú život zachraňujúce," upozornilo v návrhu ministerstvo.

Druckerova novela zákona o zdravotných poisťovniach (ZP) zase počíta s tým, že v dozorných radách ZP budú po novom sedieť aj zamestnanci Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ) SR a Národnej banky Slovenska (NBS). Ministerstvo zdravotníctva chce takto umožniť širšie zastúpenie odborníkov v týchto dozorných orgánoch. Realizuje sa tým aj jedna z priorít programového vyhlásenia vlády SR. Menia sa aj požiadavky na odbornú spôsobilosť osôb navrhovaných za členov jednotlivých orgánov zdravotných poisťovní. Doterajšia prísna definícia mohla podľa ministerstva diskvalifikovať šikovných a schopných ľudí so vzdelaním z iných oblastí.

Na definitívne schválenie čaká aj séria návrhov od ministra financií Petra Kažimíra (Smer-SD). Jeden z nich prináša zvýšenie sadzby osobitného odvodu z podnikania v regulovaných odvetviach. Odvod sa má zvýšiť zo súčasných 0,00363 na 0,00726. "Odvodom reagujeme na nedokonalosť regulácie a na to, že firmy, ktoré ho platia, pôsobia v prostredí, kde dosahujú extra marže. Dohodli sme sa, že zvyšujeme sadzbu odvodu a zároveň sme sa dohodli na akejsi cestovnej mape. Výška odvodu, ktorá je dnes v zákone, bude platiť pre roky 2017 a 2018. Pre roky 2019 a 2020 pôjdeme o štvrtinu dole z tohto odvodu, v podstate sa vrátime na pôvodnú výšku odvodu od roku 2021," povedal Kažimír.

Ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) sa zase pokúsi získať definitívnu podporu pre svoj návrh protischránkového zákona. Úlohou právnej normy je zaviesť väčšiu transparentnosť do obchodov medzi štátom a firmami zo súkromného sektora. "Protischránkovým zákonom odkrývame, s kým obchoduje štát. Ten, kto chce klamať, sa vystavuje sankciám až po výmaz z registra a zákaz uchádzať sa o verejné zdroje," uviedla Žitňanská. Právna norma má pokrývať všetky formy nakladania s verejnými zdrojmi. Firmy uchádzajúce sa o ne sa majú povinne registrovať v registri partnerov verejného sektora. Zároveň by mali zverejniť vlastnícku štruktúru až na úroveň konečného užívateľa výhod.