Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Inštruktor vo všeobecnosti odporúča hendikepovaným vodičom uprednostniť autá s automatickou prevodovkou.
Autor TASR
Bratislava 3. októbra (TASR) – Aj zdravotne postihnutí môžu riadiť auto. "Hendikepovaní vodiči sú naozaj usilovní a pre získanie vodičského preukazu urobia maximum. Majú obrovskú motiváciu, lebo ten vytúžený vodičák im veľmi zjednoduší život," povedal pre TASR Karol Najdek, ktorý sa vo svojej autoškole už päť rokov venuje aj výcviku vodičov s hendikepom.
Najdek priblížil, že v autoškole, ktorá má pobočky v Žiline, Čadci a Kysuckom Novom Meste, mali doteraz vo výcviku deväť hendikepovaných vodičov. Títo ľudia mali rôzne zdravotné znevýhodnenia, napríklad chýbajúcu končatinu, ochrnutú časť tela po mozgovej príhode, poruchu chrbtice či nemohli pohybovať nohami, takže potrebovali auto na ručné riadenie.
Inštruktor vo všeobecnosti odporúča hendikepovaným vodičom uprednostniť autá s automatickou prevodovkou. "Jazda je podstatne jednoduchšia a bezpečnejšia ako s manuálnou prevodovkou," radí. Spôsobilosť na získanie vodičského preukazu musí podľa Najdeka u každého človeka určiť lekár. Na inštruktorovi ostáva, aby jeho odporúčania rešpektoval a zistil, či je človek prakticky schopný viesť motorové vozidlo.
Najdek vysvetlil, že s hendikepovaným uchádzačom vždy ešte pred kurzom zájde na cvičisko a tam sa ukáže, či má šancu naučiť sa všetky potrebné zručnosti. "Zatiaľ sme cúvli po obojstrannom dohovore len raz, ostatní boli úspešní, aj keď nie všetci na prvýkrát," konštatoval.
Dvadsiatnik Martin, ktorého na invalidný vozík pripútala detská mozgová obrna, hovorí, že vždy mal sen šoférovať auto. Obavy, či to zvládne, mali skôr jeho blízki. On však opisuje: "Je skvelý pocit sedieť za volantom a viesť vozidlo. Objavil som nové hobby."
Cesta za získaním vodičského preukazu nebola podľa jeho slov jednoduchá. "Vedel som o tom, že auto sa dá prerobiť na ručné riadenie. V združení Svet mobility som sa dozvedel, že podľa zákona mám nárok na to, aby mi vodičský preukaz preplatil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), hoci na miestnom ÚPSVaR sa najskôr tvárili, že o ničom takom nevedia. Samozrejme, o príspevku rozhodovala posudková komisia, takže mi to celé pripadalo ako večnosť," zhrnul.
Martin neskôr absolvoval vodičský výcvik a skúšku pozostávajúcu zo štandardných častí – písomného testu, cvičiska a jazdy. Dnes je aj on držiteľom vodičského oprávnenia.
Najdek priblížil, že v autoškole, ktorá má pobočky v Žiline, Čadci a Kysuckom Novom Meste, mali doteraz vo výcviku deväť hendikepovaných vodičov. Títo ľudia mali rôzne zdravotné znevýhodnenia, napríklad chýbajúcu končatinu, ochrnutú časť tela po mozgovej príhode, poruchu chrbtice či nemohli pohybovať nohami, takže potrebovali auto na ručné riadenie.
Inštruktor vo všeobecnosti odporúča hendikepovaným vodičom uprednostniť autá s automatickou prevodovkou. "Jazda je podstatne jednoduchšia a bezpečnejšia ako s manuálnou prevodovkou," radí. Spôsobilosť na získanie vodičského preukazu musí podľa Najdeka u každého človeka určiť lekár. Na inštruktorovi ostáva, aby jeho odporúčania rešpektoval a zistil, či je človek prakticky schopný viesť motorové vozidlo.
Najdek vysvetlil, že s hendikepovaným uchádzačom vždy ešte pred kurzom zájde na cvičisko a tam sa ukáže, či má šancu naučiť sa všetky potrebné zručnosti. "Zatiaľ sme cúvli po obojstrannom dohovore len raz, ostatní boli úspešní, aj keď nie všetci na prvýkrát," konštatoval.
Dvadsiatnik Martin, ktorého na invalidný vozík pripútala detská mozgová obrna, hovorí, že vždy mal sen šoférovať auto. Obavy, či to zvládne, mali skôr jeho blízki. On však opisuje: "Je skvelý pocit sedieť za volantom a viesť vozidlo. Objavil som nové hobby."
Cesta za získaním vodičského preukazu nebola podľa jeho slov jednoduchá. "Vedel som o tom, že auto sa dá prerobiť na ručné riadenie. V združení Svet mobility som sa dozvedel, že podľa zákona mám nárok na to, aby mi vodičský preukaz preplatil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR), hoci na miestnom ÚPSVaR sa najskôr tvárili, že o ničom takom nevedia. Samozrejme, o príspevku rozhodovala posudková komisia, takže mi to celé pripadalo ako večnosť," zhrnul.
Martin neskôr absolvoval vodičský výcvik a skúšku pozostávajúcu zo štandardných častí – písomného testu, cvičiska a jazdy. Dnes je aj on držiteľom vodičského oprávnenia.
