Bratislava 16. septembra (TASR) – Na diskrimináciu seniorov umiestnených u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb poukázal dnešný brífing pred budovou Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR v Bratislave. Organizátori demonštratívne zatarasili vchod do budovy polohovateľnými posteľami. Upozornili, že verejné zariadenia sociálnych služieb dostávajú 2/3 z verejných zdrojov, kým klienti neverejných poskytovateľov dostávajú 1/3 a niekedy sa jej nedožijú. Na porušovanie štyroch ústavných práv, ktoré slovenská ústava garantuje, poukázala predsedníčka Združenia seniorských prijímateľov sociálnych služieb Anna Ghannamová. Okrem iného na právo na pomoc v núdzi.

"Klienti, ktorí sú u neverejných poskytovateľov sociálnych služieb a čakajú na dávku v odkázanosti od štyroch do desiatich mesiacov, podľa toho, aký je to kraj, tak tým je im toto právo upierané. Niektorí z nich zomierajú skôr, než im dávka príde, spätne nie je vyplácaná. Čiže, ak rodina nemá dostatok zdrojov z vlastných peňazí, musí sa zadlžiť, aby zabezpečila svojmu seniorovi odbornú starostlivosť," zdôraznila Ghannamová a dodal, že rodiny seniorov umiestnených vo verejných zariadeniach sa zadlžovať nemusia, keďže od samosprávy dostanú 2/3 z verejných zdrojov, v priemere 700 eur, čo je suma, ktorá príde z rozpočtu samosprávy na zabezpečenie služby. "Zaplatí svoj dôchodok a je vybavený. Avšak ten, kto už nenašiel miesto vo verejnom zariadení, ktorých je málo a preto vznikli aj neverejné zariadenia, tak ten musí prísť do neverejného zariadenia ako samoplatca. Musí totiž minimálne tri, štyri a maximálne desať mesiacov čakať na odkázanosť, ktorú senior vo verejnom zariadení vôbec nerieši," zdôraznila Ghannamová.

Aktivistom sa nepodarilo odovzdať ministrovi práce Jánovi Richterovi (Smer-SD) otvorený list.

"Listom prosíme ministra o to, aby riešil akútne problémy financovania sociálnych služieb. Teda nie systémové opatrenia, ktoré nám sľubujú, že budú zrealizované o štyri alebo päť rokov. Nemôžeme toľko čakať. Ľudia zomierajú bez pomoci štátu. Prosíme pána ministra, aby riešil v prvom rade klientov neverejných poskytovateľov, ktorí sú v pôsobnosti vyšších územných celkov v druhoch služieb špecializované zariadenie, domov sociálnych služieb a rehabilitačné stredisko. Tak, ako to urobili pred niekoľkými rokmi, že prevzali kompetenciu financovania sociálnych služieb v pôsobnosti obcí. Tak to isté chceme, aby sa štát nezbavoval zodpovednosti za svojich občanov, ale prevzal túto zodpovednosť aj od vyšších územných celkov," povedala na brífingu predsedníčka Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Milada Dobrotková.



Štát by mal podľa predsedníčky zvážiť aj výšku finančných príspevkov pre druhy služieb, ktoré doteraz financoval v pôsobnosti obcí, keďže ich výška je na úrovni z roku 1998. "Odvtedy sa zvýšili všetky náklady, vrátane minimálnej mzdy. Za tieto financie neverejní poskytovatelia nie sú schopní zabezpečovať sociálne služby v primeranej štruktúre a kvalite tak, ako to od nás zákon a ostatná legislatíva vyžaduje," konštatovala Dobrotková.

Brífing zorganizovala Asociácia poskytovateľov sociálnych služieb, Slovenská katolícka charita, Evanjelická diakonia, Združenie seniorských prijímateľov sociálnych služieb, ktoré zastupuje odkázaných seniorov. K dnešnému dňu sa k úsiliu pridala aj Asociácia sestier a pacientov (ASAP). Pracovná skupina na prípravu legislatívnych zmien funguje od roku 2009. Medzičasom bolo prijatých 11 noviel.